m povrchy oboch Saturnových mesiacov, Phoebe a Japeta.
Medziplanetárne sondy zvyčajne nesú súbor vedeckých prístrojov s rôznym určením. Ťažko povedať, ktorý z nich prispel k poznaniu určitého telesa viac. Pre verejnosť sú však najvďačnejšie obrázky získané palubnými kamerami. Vždy oživia dobrodružný duch a túžbu poznávať neznáme svety, skrývajúce sa azda v každom z nás.
Prostredie dvoch svetov, ktoré v minulosti iba zhruba zobrazili Voyager 1 a 2, nám teraz priblížila sonda Cassini. Do sústavy Saturna a jeho mesiacov dorazila vlani. V časopise Science Carolyne Porcoová z Ústavu pre kozmickú vedu v coloradskom Boulderi s 33 kolegami z USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka zhrnula výsledky podrobného snímkovania počas preletu okolo Phoebe 11. júna 2004 a okolo Japeta 31. decembra 2004.
Phoebe je vonkajší Saturnov mesiac, obiehajúci svoju planétu vo vzdialenosti necelých 13 miliónov kilometrov raz za 550 dní. Má husto kráterovaný, očividne veľmi starý povrch. Je pomerne tmavý, s malými jasnejšími oblasťami. Na ňom a tesne pod ním sa nachádza ľad. Spresnená hustota Phoebe 1630 kilogramov na meter kubický potvrdzuje jej zloženie zo zmesi ľadu a hornín.
Japetus je Saturnov tretí najväčší mesiac a obieha ho vo vzdialenosti zhruba 3,5 milióna kilometrov raz za 79 dní. Na "prednej strane" (v smere obežného pohybu) jeho povrchu je už dávno známa tmavá oblasť nazvaná Cassiniovou. Jej podstata je stále nejasná, uvažovalo sa o presune tmavého materiálu z Phoebe, a tiež o vulkanizme na Japete. Nové snímky ukazujú, že oblasť je husto kráterovaná, tak ako zvyšok mesiaca, a teda stará. Nech už stmavla z akejkoľvek príčiny, bolo to po vzniku väčšiny kráterov. Je v nej veľa materiálu nahromadeného z dopadov. Najzaujímavejším novo zisteným povrchovým znakom na Japete je reťazec zoradených horských vrcholov, obopínajúci ho pri rovníku takmer po tretine obvodu. Miestami sú tam prevýšenia oproti okolitému terénu až 20 kilometrov. Jeho vznik mohol súvisieť so stmavnutím Cassiniovej oblasti, ktorú pretína.
