V šesťdesiatych rokoch vyzvala vláda Veľkej Británie vedenie britskej pošty, aby pripravilo podnik na bankrot, ktorý musí nevyhnutne nastať najneskôr v polovici nasledujúcej dekády. Podľa mienky úradníkov totiž pošta nemôže nástup nových technológií ako telefón a fax prežiť – v dobe faxu už jednoducho papierová komunikácia nebude potrebná.
Je zrejmé, že ak tradičná pošta prežila nástup telegrafu aj telefónu, bez problémov prežije aj internet. Napriek tomu, že v USA sa už rozposiela viac e-mailov, ako tradičných listov, poštové úrady nikde na svete zásadný pokles tržieb kvôli internetu nezaznamenávajú.
Podľa prieskumu NOP Research group z roku 1997 majú prijímatelia korešpondencie pocit, že tradičný list zaručuje väčšiu bezpečnosť a diskrétnosť. Služby ako doporučená zásielka či cenný list nedokáže internetová technológia vôbec nahradiť. E-mail dnes teda čiastočne preberá len funkciu bežnej obchodnej, v menšej miere súkromnej korešpondencie. Elektronická pošta totiž nemá rovnakú „sociálnu hodnotu“, ako papierový list: jej odoslanie vyžaduje oveľa menej námahy, a preto e-mailom nepreukazujeme prijímateľovi takú úctu a pozornosť, ako odoslaním papierového listu.
Mnohí ľudia sú zvyknutí deliť sa s obsahom listov s ostatnými, najmä s členmi rodiny (robí to 50 percent žien a až 69 percent mužov) – prijatá elektronická pohľadnica má teda pre ľudí nižšiu hodnotu aj preto, lebo ju na rozdiel od papierovej nemožno pripnúť na chladničku, kde si ju všimne návšteva.
