tejto rozšírenej choroby.
Tím Vaniu Apkariana zo Severozápadnej univerzity v Chicagu skenoval 26 mozgov pacientov, ktorí trpia rok a viac bolesťou krížov. Niektorí majú poškodený nerv, vystupujúci zo spodiny predĺženej miechy, ostatní sú bez zranenia.
Všetci pacienti stratili sivú hmotu v dvoch oblastiach mozgu dôležitých pre vnímanie bolesti. Prvou je časť kôry, ktorá sa zúčastňuje aj na spracovávaní emócií a kontroly správania. Druhou postihnutou oblasťou je talamus, ktorý vysiela informácie získané zmyslami do kôry. Nie je preto prekvapujúce, že pacienti ukázali slabé výsledky pri emotívnom, intuitívnom rozhodovaní ("šiesty zmysel").
Celková strata mozgovej hmoty každoročne dosahuje až 1,3 kubického centimetra, čo možno porovnať s účinkom normálneho starnutia za 10-20 rokov. Apkarian predpokladá, že poškodené sú najmä neuróny, tlmiace úzkosť spôsobenú bolesťou.
Nie je jasné, či sa strata tkaniva vyskytuje pred bolesťou chrbta alebo až po nej. Podľa Apkariana je prvotná bolesť, ktorá poškodzuje mozog, a to bolesť ďalej prehlbuje.
Sľubný tlmič bolesti, aspoň na zvieratách, už funguje. Je ním D-cykloserín, liek na tuberkulózu, ktorý podporuje nervovú aktivitu v mozgovej kôre. Na ľuďoch ho už raz testovali, preto by príprava nových klinických skúšok nemusela trvať dlho. Možno D-cykloserín uľaví aj od chronickej bolesti chrbta.
Zásadná otázka však znie, či môže mozgové tkanivo znovu narásť, alebo či ide o nezvratnú smrť buniek. Je to kľúčový problém aj pri iných zatiaľ neliečiteľných chorobách, napríklad pri tých, ktoré už dávno opísali Brit Parkinson (1817) či Nemec Alzheimer (1906). (der)
