Pred časom tam boli pod morským dnom objavené obrovské ložiská soli. Vznikli, keď more pred šiestimi miliónmi rokov vyschlo. Presakovaním z nich vznikli v hlbinách na morskom dne panvy hustej soľanky s bezkyslíkovým prostredím. Štyri boli nazvané L'Atalante, Bannock, Urania a Discovery. Chemicky vyniká posledná, takmer nasýtený roztok chloridu horečnatého. Paul van der Wielen z Universiteit van Groningen (Holandsko) teraz so štrnástimi holandskými, talianskymi, gréckymi, britskými, francúzskymi a nemeckými kolegami preskúmal ich biológiu. O výsledkoch napísali v časopise Science.
Ukázalo sa, že panvy zďaleka nepredstavujú biologické púšte. Obsahujú veľmi rozmanité aktívne mikrobiálne spoločenstvá. Jednak archeónov, čo sú jednobunkové organizmy bez bunkového jadra, odlišné genetikou i fyziológiou od baktérií, jednak baktérií. Svojím metabolizmom sa stali integrálnou súčasťou miestnych geochemických cyklov.
Mikróby, ktoré "to majú rady slané", sú známe už dávno. No dosiaľ sa nevedelo o žiadnych, ktoré by dokázali prežiť v extrémnom prostredí panvy Discovery. V takých superslaných podmienkach však zrejme vznikol pozemský život.
Tento stredomorský objav má dôsledky aj pre pátranie po mimozemskom živote. Soľankové ložiská totiž vedci očakávajú na viacerých telesách Slnečnej sústavy. Na Marse sú už známe také, ktoré podliehajú vzdušnej erózii. (zu)
