Pomocou mikroskopických častíc magnetitu v hornej polovici zobáka si "nakreslia" magnetickú mapu, podľa ktorej sa spoľahlivo vrátia domov. Ako tento magnetický kompas funguje, je otázkou ďalšieho výskumu.
Vedci sa už roky sporia o tom, či je hlavným vodidlom holuba divého (Columba livia) pri návrate do holubníka magnetické pole alebo atmosférické pachy. Cordula Morová a jej kolegovia z Aucklandskej univerzity preto vykonali podľa časopisu Nature niekoľko experimentov.
Najprv umiestnili vždy jedného holuba do dreveného tunela s dĺžkou 3,3 metra a šírkou asi jeden meter. Na konci každého tunela sa nachádzal zdroj potravy v tvare valca. Dva priehľadné závesy nútili vtáky pohybovať sa krokom a nie letom. Na vonkajšej strane tunela - nad a pod jeho stredom - umiestnili vedci diskovité magnetické cievky s vyše metrovým priemerom, ktorými simulovali poruchy magnetického poľa.
Vedci potom vytrénovali štyri holuby tak, aby pri nezmenenom magnetickom poli skočili na jednu plošinu s potravou, pri zapnutých cievkach na druhú. Správne rozhodnutie odmenili krmivom. V 55-65 percentách prípadov sa holuby rozhodli správne, pričom úspešnosť sa niekedy blížila k 70-percentnej hranici, no nikdy neklesla pod 50 percent.
Morová na základe toho zrekonštruovala pravdepodobný mechanizmus fungovania magnetického zmyslu holubov. Ukázalo sa, že veľmi dôležitým orgánom je zobák. Keď naň totiž vedci umiestnili malý, ale silný magnet zložený zo železa, bóru a neodýmu, úspešnosť orientácie vtákov okamžite klesla pod 50 percent. Po nahradení magnetu rovnako veľkým liatinovým závažím, resp. oslobodením od akejkoľvek záťaže, sa orientácia holubov podstatne zlepšila.
Podľa Morovej majú holuby v hornej časti zobáka mikroskopické častice magnetického materiálu. Keď im tento orgán umŕtvili, holuby si po prechode tunelom vyberali zväčša nesprávny zdroj potravy. Cieľom tohto experimentu bolo identifikovať nerv, ktorým prúdia do mozgu informácie o magnetickom poli. Keď vedci dvom holubom prerušili trojklaný nerv, ich schopnosť rozlišovať magnetické polia klesla pod náhodnú 50-percentnú úroveň. Prerušenie čuchového nervu však takýto dopad nemalo.
