SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Aká bude veda v najbližšom polstoročí podľa Brockmana a spol.?

V priebehu pol storočia sa zrejme jazyk vedy nezmení natoľko, že by si dnešní a zajtrajší vedci prestali úplne rozumieť. Je to však asi krajná hranica, za ktorou sa už predvídanie mení na čistú špekuláciu a fantazírovanie. Ale aj čistá špekulácia a fantaz

írovanie, ak sa doň púšťajú skutoční odborníci, môžu byť príjemným a zaujímavým intelektuálnym dobrodružstvom s významnými praktickými dosahmi.

Pátranie po tom, či sme vo vesmíre sami, alebo či náš vesmír nie je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, nemusí síce dramaticky vplývať na náš každodenný život, určite však zásadne ovplyvní naše postoje k tomu, čo nás obklopuje. Podobne prienik do správania zvierat. A to už ani nehovorím o výskumoch v oblasti etiky.

Zato však máme stále výborne "našliapnuté" v technických a prírodných vedách. Tu je pokrok naozaj veľmi rýchly a jeho dosahy na všedný život evidentné.

Skryť Vypnúť reklamu

Bieda a životné prostredie sú dva základné problémy ľudstva, bez ohľadu na ohromujúci technologický pokrok. Planéta Zem je jeden celistvý živý organizmus, preto každý nepremyslený zásah, skutok, rozhodnutie... neškodí len lokálne, ale aj globálne.

Ťažko bude niekto namietať proti výskumom, ktoré sa zamerajú na "produkciu" šťastia, alebo aspoň na potláčanie stresujúcich faktorov a depresií prostredníctvom genetického inžinierstva, psychológie a sociálnych vied. A bude to zrejme jednoduchšie ako odstrániť nerovnosti, biedu či devastáciu svetovej flóry a fauny. Ak sa však financovanie týchto výskumov bude riadiť "voľnou rukou trhu", nebude šťastím pre spoločnosť aj produkcia lojálnych a výkonných konzumentov?

A čo s eugenikou, platónskou ideou plodenia "kvalitných" detí kvalitnými rodičmi? A čo s faktom, že masívne prostriedky na vedecký výskum spotrebuje práve odstraňovanie dôsledkov vedou sprostredkovaného technologického pokroku? A ako k tomu prídu ľudia v zaostalých a rozvojových častiach planéty, ktorých najhlavnejšími problémami sú nedostatok potravy a čistá voda?

Skryť Vypnúť reklamu

Pri čítaní textov z Brockmanovho zborníka (Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. století. Uspořádal John Brockman. Dokořán a Argo, Praha 2004) ma ani neprekvapilo, že si ľudstvo zrejme skôr poradí s technickými hlavolamami, ako s etickými. Áno, máme problém. Nie je to problém spojený s ľudskou kreativitou, ale skôr so spôsobom života ľudí. Optimisticky očakávame, že veda pomôže. Optimisticky tiež predpokladáme, že nám zdvihne náladu optimistickými prognózami. A žiadame, aby nám to oznámila v predstihu a pokiaľ možno zrozumiteľne.

Brockmanov zborník je optimistický a zrozumiteľný. Nie je samozrejme prvou prácou, ktorá sa pokúša načrtnúť vývoj vedy v dlhodobej perspektíve. Aj letmý pohľad do literatúry však naznačuje, že prognózy prírodných a technických vied (tých najmä) boli umiernené a konzervatívne - skutočný pokrok bol vždy razantnejší. Čo sa predvída ťažšie - ak je to vôbec predvídateľné - sú oblasti ľudskej mysle, emócií, správania... a fundamentálne otázky o pôvode života a jeho zmyslu. Považujem za isté šťastie, že tu niekde sa končí kompetencia vedy a začína sa misia náboženstva a umenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje však vo vede čosi, čo najlepšie vyjadruje teritórium vedy budúcnosti. Súvisí to s vedeckými revolúciami a rastom poznatkov. V oblasti informačných technológií existuje napríklad Mooreov zákon. Hovorí, že výkonnosť počítačov sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobuje. Je to empirický zákon. Skúsme si čo i len predstaviť počítače z polovice 21. storočia. A berme pritom do úvahy, že nároky na softvér porastú rýchlejšie, než umožňuje Mooreov zákon. Čo sa objaví na horizonte takejto prognózy? Lemov Golem IX, alebo von Neumannove sebareprodukujúce sa počítače? A kde bude v tom čase človek so svojím trápením a hľadačstvom? Aký to bude človek? Dobré otázky pre vzájomný diskurz vedy a umenia.

Tak to bolo vždy a je to tak dobre. Knihy Sándora Máraia hovoria o nástupe fašizmu a komunizmu viac ako diela dobových sociológov. A Lemove knihy mi pripadajú futurologické par exellence. Ani Márai, ani Lem však nepomôžu s liečením AIDS, objavovaním kódu života a rozhodovaním o umiestnení zdrojov v podmienkach nedostatku. Veda a predvídanie možností jej vývoja je nielen zaujímavý, ale i dôležitý smer uvažovania.

Skryť Vypnúť reklamu

Škoda len, že Brockman do svojho zborníka nezahrnul faktory, ktoré umožňujú samotný rozvoj vedy. Mám na mysli napríklad spôsob, akým sa rozdeľujú peniaze na vedu, korupciu a klientelizmus vo vede, rolu autorít, komercionalizáciu vedy, tvorbu vedných politík.

Naozaj, čím to asi je, že slovenská veda živorí? A máme vôbec na Slovensku vedcov svetového mena?

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Matovič informuje o ďalšom rekorde, v Bardejove a na Orave pokračuje plošné testovanie (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 43 843. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 159 obetí.

Ilustračná fotografia.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vďaka patrí zodpovedným, ale to najťažšie nás len čaká

V tieto dni neplatia kategórie politickej odmeny alebo odplaty.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 529
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 120
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 251
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 406
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 656
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 069
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 978
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 10 146
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 077
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 903