Aká bude veda v najbližšom polstoročí podľa Brockmana a spol.?

V priebehu pol storočia sa zrejme jazyk vedy nezmení natoľko, že by si dnešní a zajtrajší vedci prestali úplne rozumieť. Je to však asi krajná hranica, za ktorou sa už predvídanie mení na čistú špekuláciu a fantazírovanie. Ale aj čistá špekulácia a fantaz

írovanie, ak sa doň púšťajú skutoční odborníci, môžu byť príjemným a zaujímavým intelektuálnym dobrodružstvom s významnými praktickými dosahmi.

Pátranie po tom, či sme vo vesmíre sami, alebo či náš vesmír nie je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, nemusí síce dramaticky vplývať na náš každodenný život, určite však zásadne ovplyvní naše postoje k tomu, čo nás obklopuje. Podobne prienik do správania zvierat. A to už ani nehovorím o výskumoch v oblasti etiky.

Zato však máme stále výborne "našliapnuté" v technických a prírodných vedách. Tu je pokrok naozaj veľmi rýchly a jeho dosahy na všedný život evidentné.

Bieda a životné prostredie sú dva základné problémy ľudstva, bez ohľadu na ohromujúci technologický pokrok. Planéta Zem je jeden celistvý živý organizmus, preto každý nepremyslený zásah, skutok, rozhodnutie... neškodí len lokálne, ale aj globálne.

Ťažko bude niekto namietať proti výskumom, ktoré sa zamerajú na "produkciu" šťastia, alebo aspoň na potláčanie stresujúcich faktorov a depresií prostredníctvom genetického inžinierstva, psychológie a sociálnych vied. A bude to zrejme jednoduchšie ako odstrániť nerovnosti, biedu či devastáciu svetovej flóry a fauny. Ak sa však financovanie týchto výskumov bude riadiť "voľnou rukou trhu", nebude šťastím pre spoločnosť aj produkcia lojálnych a výkonných konzumentov?

A čo s eugenikou, platónskou ideou plodenia "kvalitných" detí kvalitnými rodičmi? A čo s faktom, že masívne prostriedky na vedecký výskum spotrebuje práve odstraňovanie dôsledkov vedou sprostredkovaného technologického pokroku? A ako k tomu prídu ľudia v zaostalých a rozvojových častiach planéty, ktorých najhlavnejšími problémami sú nedostatok potravy a čistá voda?

Pri čítaní textov z Brockmanovho zborníka (Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. století. Uspořádal John Brockman. Dokořán a Argo, Praha 2004) ma ani neprekvapilo, že si ľudstvo zrejme skôr poradí s technickými hlavolamami, ako s etickými. Áno, máme problém. Nie je to problém spojený s ľudskou kreativitou, ale skôr so spôsobom života ľudí. Optimisticky očakávame, že veda pomôže. Optimisticky tiež predpokladáme, že nám zdvihne náladu optimistickými prognózami. A žiadame, aby nám to oznámila v predstihu a pokiaľ možno zrozumiteľne.

Brockmanov zborník je optimistický a zrozumiteľný. Nie je samozrejme prvou prácou, ktorá sa pokúša načrtnúť vývoj vedy v dlhodobej perspektíve. Aj letmý pohľad do literatúry však naznačuje, že prognózy prírodných a technických vied (tých najmä) boli umiernené a konzervatívne - skutočný pokrok bol vždy razantnejší. Čo sa predvída ťažšie - ak je to vôbec predvídateľné - sú oblasti ľudskej mysle, emócií, správania... a fundamentálne otázky o pôvode života a jeho zmyslu. Považujem za isté šťastie, že tu niekde sa končí kompetencia vedy a začína sa misia náboženstva a umenia.

Existuje však vo vede čosi, čo najlepšie vyjadruje teritórium vedy budúcnosti. Súvisí to s vedeckými revolúciami a rastom poznatkov. V oblasti informačných technológií existuje napríklad Mooreov zákon. Hovorí, že výkonnosť počítačov sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobuje. Je to empirický zákon. Skúsme si čo i len predstaviť počítače z polovice 21. storočia. A berme pritom do úvahy, že nároky na softvér porastú rýchlejšie, než umožňuje Mooreov zákon. Čo sa objaví na horizonte takejto prognózy? Lemov Golem IX, alebo von Neumannove sebareprodukujúce sa počítače? A kde bude v tom čase človek so svojím trápením a hľadačstvom? Aký to bude človek? Dobré otázky pre vzájomný diskurz vedy a umenia.

Tak to bolo vždy a je to tak dobre. Knihy Sándora Máraia hovoria o nástupe fašizmu a komunizmu viac ako diela dobových sociológov. A Lemove knihy mi pripadajú futurologické par exellence. Ani Márai, ani Lem však nepomôžu s liečením AIDS, objavovaním kódu života a rozhodovaním o umiestnení zdrojov v podmienkach nedostatku. Veda a predvídanie možností jej vývoja je nielen zaujímavý, ale i dôležitý smer uvažovania.

Škoda len, že Brockman do svojho zborníka nezahrnul faktory, ktoré umožňujú samotný rozvoj vedy. Mám na mysli napríklad spôsob, akým sa rozdeľujú peniaze na vedu, korupciu a klientelizmus vo vede, rolu autorít, komercionalizáciu vedy, tvorbu vedných politík.

Naozaj, čím to asi je, že slovenská veda živorí? A máme vôbec na Slovensku vedcov svetového mena?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 395
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 842
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 734
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 977
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 962
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 133
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 014
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 680
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 337

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop