Aká bude veda v najbližšom polstoročí podľa Brockmana a spol.?

V priebehu pol storočia sa zrejme jazyk vedy nezmení natoľko, že by si dnešní a zajtrajší vedci prestali úplne rozumieť. Je to však asi krajná hranica, za ktorou sa už predvídanie mení na čistú špekuláciu a fantazírovanie. Ale aj čistá špekulácia a fantaz

írovanie, ak sa doň púšťajú skutoční odborníci, môžu byť príjemným a zaujímavým intelektuálnym dobrodružstvom s významnými praktickými dosahmi.

Pátranie po tom, či sme vo vesmíre sami, alebo či náš vesmír nie je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, nemusí síce dramaticky vplývať na náš každodenný život, určite však zásadne ovplyvní naše postoje k tomu, čo nás obklopuje. Podobne prienik do správania zvierat. A to už ani nehovorím o výskumoch v oblasti etiky.

Zato však máme stále výborne "našliapnuté" v technických a prírodných vedách. Tu je pokrok naozaj veľmi rýchly a jeho dosahy na všedný život evidentné.

Článok pokračuje pod video reklamou

Bieda a životné prostredie sú dva základné problémy ľudstva, bez ohľadu na ohromujúci technologický pokrok. Planéta Zem je jeden celistvý živý organizmus, preto každý nepremyslený zásah, skutok, rozhodnutie... neškodí len lokálne, ale aj globálne.

Ťažko bude niekto namietať proti výskumom, ktoré sa zamerajú na "produkciu" šťastia, alebo aspoň na potláčanie stresujúcich faktorov a depresií prostredníctvom genetického inžinierstva, psychológie a sociálnych vied. A bude to zrejme jednoduchšie ako odstrániť nerovnosti, biedu či devastáciu svetovej flóry a fauny. Ak sa však financovanie týchto výskumov bude riadiť "voľnou rukou trhu", nebude šťastím pre spoločnosť aj produkcia lojálnych a výkonných konzumentov?

A čo s eugenikou, platónskou ideou plodenia "kvalitných" detí kvalitnými rodičmi? A čo s faktom, že masívne prostriedky na vedecký výskum spotrebuje práve odstraňovanie dôsledkov vedou sprostredkovaného technologického pokroku? A ako k tomu prídu ľudia v zaostalých a rozvojových častiach planéty, ktorých najhlavnejšími problémami sú nedostatok potravy a čistá voda?

Pri čítaní textov z Brockmanovho zborníka (Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. století. Uspořádal John Brockman. Dokořán a Argo, Praha 2004) ma ani neprekvapilo, že si ľudstvo zrejme skôr poradí s technickými hlavolamami, ako s etickými. Áno, máme problém. Nie je to problém spojený s ľudskou kreativitou, ale skôr so spôsobom života ľudí. Optimisticky očakávame, že veda pomôže. Optimisticky tiež predpokladáme, že nám zdvihne náladu optimistickými prognózami. A žiadame, aby nám to oznámila v predstihu a pokiaľ možno zrozumiteľne.

Brockmanov zborník je optimistický a zrozumiteľný. Nie je samozrejme prvou prácou, ktorá sa pokúša načrtnúť vývoj vedy v dlhodobej perspektíve. Aj letmý pohľad do literatúry však naznačuje, že prognózy prírodných a technických vied (tých najmä) boli umiernené a konzervatívne - skutočný pokrok bol vždy razantnejší. Čo sa predvída ťažšie - ak je to vôbec predvídateľné - sú oblasti ľudskej mysle, emócií, správania... a fundamentálne otázky o pôvode života a jeho zmyslu. Považujem za isté šťastie, že tu niekde sa končí kompetencia vedy a začína sa misia náboženstva a umenia.

Existuje však vo vede čosi, čo najlepšie vyjadruje teritórium vedy budúcnosti. Súvisí to s vedeckými revolúciami a rastom poznatkov. V oblasti informačných technológií existuje napríklad Mooreov zákon. Hovorí, že výkonnosť počítačov sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobuje. Je to empirický zákon. Skúsme si čo i len predstaviť počítače z polovice 21. storočia. A berme pritom do úvahy, že nároky na softvér porastú rýchlejšie, než umožňuje Mooreov zákon. Čo sa objaví na horizonte takejto prognózy? Lemov Golem IX, alebo von Neumannove sebareprodukujúce sa počítače? A kde bude v tom čase človek so svojím trápením a hľadačstvom? Aký to bude človek? Dobré otázky pre vzájomný diskurz vedy a umenia.

Tak to bolo vždy a je to tak dobre. Knihy Sándora Máraia hovoria o nástupe fašizmu a komunizmu viac ako diela dobových sociológov. A Lemove knihy mi pripadajú futurologické par exellence. Ani Márai, ani Lem však nepomôžu s liečením AIDS, objavovaním kódu života a rozhodovaním o umiestnení zdrojov v podmienkach nedostatku. Veda a predvídanie možností jej vývoja je nielen zaujímavý, ale i dôležitý smer uvažovania.

Škoda len, že Brockman do svojho zborníka nezahrnul faktory, ktoré umožňujú samotný rozvoj vedy. Mám na mysli napríklad spôsob, akým sa rozdeľujú peniaze na vedu, korupciu a klientelizmus vo vede, rolu autorít, komercionalizáciu vedy, tvorbu vedných politík.

Naozaj, čím to asi je, že slovenská veda živorí? A máme vôbec na Slovensku vedcov svetového mena?

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 17 716
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 14 064
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 243
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 219
  5. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 6 872
  6. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 6 644
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 5 285
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 004
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 796
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 346