Aká bude veda v najbližšom polstoročí podľa Brockmana a spol.?

V priebehu pol storočia sa zrejme jazyk vedy nezmení natoľko, že by si dnešní a zajtrajší vedci prestali úplne rozumieť. Je to však asi krajná hranica, za ktorou sa už predvídanie mení na čistú špekuláciu a fantazírovanie. Ale aj čistá špekulácia a fantaz

írovanie, ak sa doň púšťajú skutoční odborníci, môžu byť príjemným a zaujímavým intelektuálnym dobrodružstvom s významnými praktickými dosahmi.

Pátranie po tom, či sme vo vesmíre sami, alebo či náš vesmír nie je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, nemusí síce dramaticky vplývať na náš každodenný život, určite však zásadne ovplyvní naše postoje k tomu, čo nás obklopuje. Podobne prienik do správania zvierat. A to už ani nehovorím o výskumoch v oblasti etiky.

Zato však máme stále výborne "našliapnuté" v technických a prírodných vedách. Tu je pokrok naozaj veľmi rýchly a jeho dosahy na všedný život evidentné.

Článok pokračuje pod video reklamou

Bieda a životné prostredie sú dva základné problémy ľudstva, bez ohľadu na ohromujúci technologický pokrok. Planéta Zem je jeden celistvý živý organizmus, preto každý nepremyslený zásah, skutok, rozhodnutie... neškodí len lokálne, ale aj globálne.

Ťažko bude niekto namietať proti výskumom, ktoré sa zamerajú na "produkciu" šťastia, alebo aspoň na potláčanie stresujúcich faktorov a depresií prostredníctvom genetického inžinierstva, psychológie a sociálnych vied. A bude to zrejme jednoduchšie ako odstrániť nerovnosti, biedu či devastáciu svetovej flóry a fauny. Ak sa však financovanie týchto výskumov bude riadiť "voľnou rukou trhu", nebude šťastím pre spoločnosť aj produkcia lojálnych a výkonných konzumentov?

A čo s eugenikou, platónskou ideou plodenia "kvalitných" detí kvalitnými rodičmi? A čo s faktom, že masívne prostriedky na vedecký výskum spotrebuje práve odstraňovanie dôsledkov vedou sprostredkovaného technologického pokroku? A ako k tomu prídu ľudia v zaostalých a rozvojových častiach planéty, ktorých najhlavnejšími problémami sú nedostatok potravy a čistá voda?

Pri čítaní textov z Brockmanovho zborníka (Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. století. Uspořádal John Brockman. Dokořán a Argo, Praha 2004) ma ani neprekvapilo, že si ľudstvo zrejme skôr poradí s technickými hlavolamami, ako s etickými. Áno, máme problém. Nie je to problém spojený s ľudskou kreativitou, ale skôr so spôsobom života ľudí. Optimisticky očakávame, že veda pomôže. Optimisticky tiež predpokladáme, že nám zdvihne náladu optimistickými prognózami. A žiadame, aby nám to oznámila v predstihu a pokiaľ možno zrozumiteľne.

Brockmanov zborník je optimistický a zrozumiteľný. Nie je samozrejme prvou prácou, ktorá sa pokúša načrtnúť vývoj vedy v dlhodobej perspektíve. Aj letmý pohľad do literatúry však naznačuje, že prognózy prírodných a technických vied (tých najmä) boli umiernené a konzervatívne - skutočný pokrok bol vždy razantnejší. Čo sa predvída ťažšie - ak je to vôbec predvídateľné - sú oblasti ľudskej mysle, emócií, správania... a fundamentálne otázky o pôvode života a jeho zmyslu. Považujem za isté šťastie, že tu niekde sa končí kompetencia vedy a začína sa misia náboženstva a umenia.

Existuje však vo vede čosi, čo najlepšie vyjadruje teritórium vedy budúcnosti. Súvisí to s vedeckými revolúciami a rastom poznatkov. V oblasti informačných technológií existuje napríklad Mooreov zákon. Hovorí, že výkonnosť počítačov sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobuje. Je to empirický zákon. Skúsme si čo i len predstaviť počítače z polovice 21. storočia. A berme pritom do úvahy, že nároky na softvér porastú rýchlejšie, než umožňuje Mooreov zákon. Čo sa objaví na horizonte takejto prognózy? Lemov Golem IX, alebo von Neumannove sebareprodukujúce sa počítače? A kde bude v tom čase človek so svojím trápením a hľadačstvom? Aký to bude človek? Dobré otázky pre vzájomný diskurz vedy a umenia.

Tak to bolo vždy a je to tak dobre. Knihy Sándora Máraia hovoria o nástupe fašizmu a komunizmu viac ako diela dobových sociológov. A Lemove knihy mi pripadajú futurologické par exellence. Ani Márai, ani Lem však nepomôžu s liečením AIDS, objavovaním kódu života a rozhodovaním o umiestnení zdrojov v podmienkach nedostatku. Veda a predvídanie možností jej vývoja je nielen zaujímavý, ale i dôležitý smer uvažovania.

Škoda len, že Brockman do svojho zborníka nezahrnul faktory, ktoré umožňujú samotný rozvoj vedy. Mám na mysli napríklad spôsob, akým sa rozdeľujú peniaze na vedu, korupciu a klientelizmus vo vede, rolu autorít, komercionalizáciu vedy, tvorbu vedných politík.

Naozaj, čím to asi je, že slovenská veda živorí? A máme vôbec na Slovensku vedcov svetového mena?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Fico nepripustil chyby, viní Kisku a médiá

???????My nikam neodchádzame, povedal Robert Fico na sneme Smeru v Častej- Papierničke.

DOMOV

Snem Smeru: Fico opäť útočil na Kisku, aktivistov i médiá

Delegáti odštartovali snem hymnou a minútou ticha za Pašku.

KOMENTÁRE

Ficovi už nepomôžu ani dva kamene

Niet dôvodu si myslieť, že Smer a Fico budú robiť niečo iné, ako robili doteraz.

DOMOV

Začali hlásiť potraty cudziniek, stúpli takmer päťstonásobne

Mediklinik z Levíc začal zverejňovať počet potratov, ktoré urobil Poľkám.

Neprehliadnite tiež

Štíty zo Star Wars sú možné, ukázali nové technológie

Armádni výskumníci pracujú na riešeniach, ktoré majú ochrániť vozidlá aj vojakov.

Únia má na obežnej dráhe ďalšiu družicu, mapuje zmeny pôdy

Vesmírny program Copernicus je určený na monitorovanie životného prostredia našej planéty.

TEST

Vyskúšali sme bezdrôtovú myš, ktorá nepotrebuje batérie

Je ľahká, rýchla, vhodná pre hráčov, funguje bez kábla a vôbec ju nemusíte nabíjať.

Vedci skúmali latríny, spoznali stravovanie našich predkov

Štúdia ukazuje, ako sa ľudia v severnej Európe a na Blízkom východe stravovali, ale tiež to, aké chovali domáce zvieratá.

OBJEKTÍV

Ako snehová búrka. Úchvatné zábery ukazujú povrch kométy

Sonda Philae robila zábery 25 minút.

Inzercia - Tlačové správy


  1. NBS od leta opäť sprísňuje hypotéky. Viete čo vás čaká?
  2. Atos a Google Cloud nadviazali globálne partnerstvo
  3. Za palivo Shell BMW domov
  4. Košice majú svoju prvú Kozlovnu s najdlhším výčapom
  5. V špeciálnom kole sú vyčlenené 4 milióny € pre kotly a čerpadlá
  6. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  7. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  8. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  9. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  10. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  1. Atos a Google Cloud nadviazali globálne partnerstvo
  2. Košice majú svoju prvú Kozlovnu s najdlhším výčapom
  3. Plynové kondenzačné kotly IMMERGAS „šité na mieru“
  4. V špeciálnom kole sú vyčlenené 4 milióny € pre kotly a čerpadlá
  5. NBS od leta opäť sprísňuje hypotéky. Viete čo vás čaká?
  6. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  7. Naše finančné družstvo zveľaďuje svoje aktíva
  8. Obchodník roka: Najvyššie ocenenie si piatykrát odnáša Martinus
  9. Za palivo Shell BMW domov
  10. Shell ponúkne najrýchlejšie dobíjanie elektromobilov v Európe
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 22 449
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 17 426
  3. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 076
  4. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 731
  5. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko 7 446
  6. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 5 964
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 5 224
  8. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 4 131
  9. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú 3 500
  10. Vieme, čo môže spôsobovať neplodnosť u mužov a žien 3 308