Aká bude veda v najbližšom polstoročí podľa Brockmana a spol.?

V priebehu pol storočia sa zrejme jazyk vedy nezmení natoľko, že by si dnešní a zajtrajší vedci prestali úplne rozumieť. Je to však asi krajná hranica, za ktorou sa už predvídanie mení na čistú špekuláciu a fantazírovanie. Ale aj čistá špekulácia a fantaz

írovanie, ak sa doň púšťajú skutoční odborníci, môžu byť príjemným a zaujímavým intelektuálnym dobrodružstvom s významnými praktickými dosahmi.

Pátranie po tom, či sme vo vesmíre sami, alebo či náš vesmír nie je iba jeden z nekonečného počtu vesmírov, nemusí síce dramaticky vplývať na náš každodenný život, určite však zásadne ovplyvní naše postoje k tomu, čo nás obklopuje. Podobne prienik do správania zvierat. A to už ani nehovorím o výskumoch v oblasti etiky.

Zato však máme stále výborne "našliapnuté" v technických a prírodných vedách. Tu je pokrok naozaj veľmi rýchly a jeho dosahy na všedný život evidentné.

Bieda a životné prostredie sú dva základné problémy ľudstva, bez ohľadu na ohromujúci technologický pokrok. Planéta Zem je jeden celistvý živý organizmus, preto každý nepremyslený zásah, skutok, rozhodnutie... neškodí len lokálne, ale aj globálne.

Ťažko bude niekto namietať proti výskumom, ktoré sa zamerajú na "produkciu" šťastia, alebo aspoň na potláčanie stresujúcich faktorov a depresií prostredníctvom genetického inžinierstva, psychológie a sociálnych vied. A bude to zrejme jednoduchšie ako odstrániť nerovnosti, biedu či devastáciu svetovej flóry a fauny. Ak sa však financovanie týchto výskumov bude riadiť "voľnou rukou trhu", nebude šťastím pre spoločnosť aj produkcia lojálnych a výkonných konzumentov?

A čo s eugenikou, platónskou ideou plodenia "kvalitných" detí kvalitnými rodičmi? A čo s faktom, že masívne prostriedky na vedecký výskum spotrebuje práve odstraňovanie dôsledkov vedou sprostredkovaného technologického pokroku? A ako k tomu prídu ľudia v zaostalých a rozvojových častiach planéty, ktorých najhlavnejšími problémami sú nedostatok potravy a čistá voda?

Pri čítaní textov z Brockmanovho zborníka (Příštích padesát let. Věda v první polovině 21. století. Uspořádal John Brockman. Dokořán a Argo, Praha 2004) ma ani neprekvapilo, že si ľudstvo zrejme skôr poradí s technickými hlavolamami, ako s etickými. Áno, máme problém. Nie je to problém spojený s ľudskou kreativitou, ale skôr so spôsobom života ľudí. Optimisticky očakávame, že veda pomôže. Optimisticky tiež predpokladáme, že nám zdvihne náladu optimistickými prognózami. A žiadame, aby nám to oznámila v predstihu a pokiaľ možno zrozumiteľne.

Brockmanov zborník je optimistický a zrozumiteľný. Nie je samozrejme prvou prácou, ktorá sa pokúša načrtnúť vývoj vedy v dlhodobej perspektíve. Aj letmý pohľad do literatúry však naznačuje, že prognózy prírodných a technických vied (tých najmä) boli umiernené a konzervatívne - skutočný pokrok bol vždy razantnejší. Čo sa predvída ťažšie - ak je to vôbec predvídateľné - sú oblasti ľudskej mysle, emócií, správania... a fundamentálne otázky o pôvode života a jeho zmyslu. Považujem za isté šťastie, že tu niekde sa končí kompetencia vedy a začína sa misia náboženstva a umenia.

Existuje však vo vede čosi, čo najlepšie vyjadruje teritórium vedy budúcnosti. Súvisí to s vedeckými revolúciami a rastom poznatkov. V oblasti informačných technológií existuje napríklad Mooreov zákon. Hovorí, že výkonnosť počítačov sa každých osemnásť mesiacov zdvojnásobuje. Je to empirický zákon. Skúsme si čo i len predstaviť počítače z polovice 21. storočia. A berme pritom do úvahy, že nároky na softvér porastú rýchlejšie, než umožňuje Mooreov zákon. Čo sa objaví na horizonte takejto prognózy? Lemov Golem IX, alebo von Neumannove sebareprodukujúce sa počítače? A kde bude v tom čase človek so svojím trápením a hľadačstvom? Aký to bude človek? Dobré otázky pre vzájomný diskurz vedy a umenia.

Tak to bolo vždy a je to tak dobre. Knihy Sándora Máraia hovoria o nástupe fašizmu a komunizmu viac ako diela dobových sociológov. A Lemove knihy mi pripadajú futurologické par exellence. Ani Márai, ani Lem však nepomôžu s liečením AIDS, objavovaním kódu života a rozhodovaním o umiestnení zdrojov v podmienkach nedostatku. Veda a predvídanie možností jej vývoja je nielen zaujímavý, ale i dôležitý smer uvažovania.

Škoda len, že Brockman do svojho zborníka nezahrnul faktory, ktoré umožňujú samotný rozvoj vedy. Mám na mysli napríklad spôsob, akým sa rozdeľujú peniaze na vedu, korupciu a klientelizmus vo vede, rolu autorít, komercionalizáciu vedy, tvorbu vedných politík.

Naozaj, čím to asi je, že slovenská veda živorí? A máme vôbec na Slovensku vedcov svetového mena?

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Trafikanti reformy neurobia (píše Ivan Mikloš)

Stále patríme medzi úspešnejšie postkomunistické krajiny, ale zdroje úspechu vyprchávajú.

DOMOV

Chcel si vziať život. Záchranka ho nechala tak, do rána zomrel

Úmrtie bezdomovca prešetruje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Blog Transparency International

Prečo NAKA nenašla v predsedníckych zákazkách porušenie zákona

Indícií mala dosť.

Neprehliadnite tiež

Spreje, čističe či lepidlá spôsobujú rovnaké znečistenie ako výfuky áut

Nová štúdia upozorňuje, že vplyv chemikálií v domácnosti sa veľmi podceňuje.

Test: Honor 9 Lite je pekný smartfón za málo peňazí

Aj keď nie je dokonalý, je jedným z najlepších smartfónov, ktoré vás finančne nezruinujú.

Arktída môže zhatiť šance na naplnenie Parížskej dohody

Ústup ľadu z Arktídy môže sprístupniť ohromné množstvá fosílnych palív. Využiť ich by bolo chybou.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  3. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  4. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  6. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  7. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  9. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  10. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
  1. Fasáda hotela Danube sa nekolauduje, investor predložil návrhy
  2. Európske univerzity a podnikatelia spoločne
  3. Billa pomáha slabozrakým a nevidiacim s nákupmi už aj v Nitre
  4. Svetový roaming v O2 výhodnejšie
  5. 5 pravidiel ako prenajať nehnuteľnosť
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Hotel Devin Spa centre - relaxation in the intimate atmosphere
  8. The Horizont Resort **** - fun and wellness
  9. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  10. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 25 354
  2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 129
  3. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 12 532
  4. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 10 726
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 035
  6. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 924
  7. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 921
  8. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 712
  9. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 4 176
  10. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova 2 484