ANALÝZA DNA PREDKA NAJBEŽNEJŠEJ HYDINY UKÁZALA, ŽE AŽ 75 PERCENT KURÍCH GÉNOV, KÓDUJÚCICH BIELKOVINY, MÁ ĽUDSKÉ EKVIVALENTY

Vedci zmapovali genóm kury divej

Tvorov, ktorých genóm (súhrnná genetická informácia) máme aspoň predbežne zmapovaný, pribúda. Po človeku zaujali miesto v pomyselnej ...

Analýza DNA predka najbežnejšej hydiny ukázala, že až 75 percent kurích génov, kódujúcich bielkoviny, má ľudské ekvivalentyTvorov, ktorých genóm (súhrnná genetická informácia) máme aspoň predbežne zmapovaný, pribúda. Po človeku zaujali miesto v pomyselnej genómovej sieni slávy zatiaľ iba tri cicavce - myš, potkan a pes. Teraz vedci oznámili zmapovanie genómu prvého vtáka, kury divej. Poznanie jej DNA nám pomohlo lepšie pochopiť aj naše genetické vnútro.

Stručná história kury

Kura divá (Gallus gallus) dodnes obýva lesy južnej Ázie - najmä od indického subkontinentu cez Indočínu do Indonézie. Stretnúť sa s ňou možno aj v južnej Číne a na Filipínach. Jej ľahká stavba tela, štíhlosť a pestré sfarbenie prežívajú v niektorých vyšľachtených rasách kury domácej (Gallus domesticus). Najviac v trpasličích, hoci divý kohút meria s chvostom zhruba 70 centimetrov.

Miesto a čas domestikácie kury presne nepoznáme. Došlo k nej však určite dávno, už na úsvite ľudskej produkcie potravín. Azda najpodloženejšie nové úvahy sa krútia okolo Vietnamu a doby pred desaťtisíc rokmi. Význam kury domácej a jej chutného - a zdravého - mäsa netreba zvlášť zdôrazňovať. Odborníci na výživu začínajú opäť oceňovať aj vajcia ako zdroj čistých bielkovín. Tak ako pri iných "nezdravých" potravinách problém zväčša nie je v nich, ale v tom, že sa ich ľudskí konzumenti málo hýbu alebo nepoznajú mieru.

Kury domáce tiež zohrávajú obrovskú úlohu v medicíne. Pozitívnu ako pokusné (najmä pri skúmaní vývoja embryí), modelové (najmä pri výskume dedičných chorôb) a farmaceutické organizmy (najmä pri výrobe rôznych sér a vakcín). Negatívnu ako prenášače nebezpečných choroboplodných zárodkov.

Kuracie konzorcium

Tri kľúčové články o genóme kury divej vyšli dnes v časopise Nature. Jej DNA sekvenovalo výskumné konzorcium ICGSC (International Chicken Genome Sequencing Consortium). Tvorí ho vyše 170 odborníkov zo 49 inštitúcií USA, Veľkej Británie, Nemecka, Holandska, Francúzska, Švédska, Poľska, Japonska, Dánska, Číny, Švajčiarska a Španielska. Celý projekt manažovali Lucinda Fultonová, Elaine Mardisová a Richard Wilson z Washingtonovej univerzity v St. Louis (USA).

Kura divá má 78 chromozómov. Dva pohlavné, Z a W, pričom sliepky majú kombináciu ZW, kohúty ZZ. A 38 párov nepohlavných, ktoré sa od seba veľmi líšia veľkosťou. Veľké sú takzvané makrochromozómy, stredné prechodné chromozómy a malé mikrochromozómy. Posledné tvorí 5-20 miliónov bázových párov, "písmen" DNA.

Mikrochromozómy sú pri cicavcoch vzácne, pri vtákoch a niektorých rybách a plazoch naopak hojné. Kurie sa dajú ľahko rozlíšiť, lebo obsahujú veľa bázových párov guanín-cytozín (s adenínom a tymínom štyri základné zložky genetického kódu).

Všetky kurie chromozómy dokopy predstavujú približne miliardu bázových párov. Oproti cicavčím genómom je kurí iba tretinový. Sekvenovanie to vysvetlilo: Kurí genóm obsahuje oveľa menej mnohonásobne sa opakujúcich a zdvojených úsekov DNA a znefunkčnených génov. Vedci v ňom narátali 20- až 23-tisíc funkčných génov, kódujúcich bielkoviny.

Od genetickej teórie k praxi

Druhé výskumné konzorcium, ICPMC (International Chicken Polymorphism Map Consortium) tvorí 114 vedcov z 24 inštitúcií Číny, USA, Švédska, Holandska, Veľkej Británie a Singapúru. Projekt manažovali Jun Ju, Jian Wang a HuanMing Jang z Akadémie vied v Pekingu (Čína).

Práce tohto konzorcia sa týkali zreteľov, ktoré majú zvláštny význam pre praktické využívanie kúr ako hospodárskych zvierat. Títo bádatelia opísali 2,8 milióna rozdielov medzi kurou divou a tromi hlavnými domácimi rasami (brojler, nosnica, čínska). Výsledná mapa genetickej premenlivosti pomôže šľachtiteľom identifikovať gény, génové skupiny a kombinácie génových variácií, ktoré sú v pozadí želateľných znakov domácich rás, či už s ohľadom na mäso alebo znášanie vajec. A po identifikácii ich tak či onak posilniť v nasledujúcich generáciách. To má, samozrejme, obrovský význam aj pre spomenuté medicínske dimenzie kury.

S touto prácou súvisí aj tretí článok v Nature. Autormi je 38 vedcov z ôsmich inštitúcií USA, Holandska a Kanady na čele s Johnom Wallisom z Washingtonovej univerzity. Vytvorili fyzickú mapu kurieho genómu, čo je okrem iného veľmi dôležité pre sekvenovaciu metodiku a porovnávanie genómov rôznych tvorov.

Rad článkov o evolučnej analýze kurieho genómu uverejnil online paralelne s Nature časopis Genome Research.

Evolučná prémia

Vráťme sa však k teórii. Evoluční genetici už dlho túžili po sekvenovanom genóme živočícha, ktorý by bol od človeka "správne položený". Zatiaľ totiž mali k dispozícii podrobné informácie o DNA buď organizmov od nás veľmi vzdialených, ako sú mikróby, červy, hmyz a ryby, alebo naopak nám veľmi blízkych, ako sú myši. Kura divá je zvlášť výhodná, lebo jej predkovia sa s našimi v rámci stavovcov rozišli pred zhruba 310 miliónmi rokov, v prvohornom útvare karbón.

Sekvenovanie jej DNA teraz vedcom pomohlo v ľudskom genóme identifikovať popri génoch kódujúcich bielkoviny aj funkčné prvky (pôsobiace cez RNA), ktoré regulujú prepis génov. Pri väčšej evolučnej vzdialenosti medzi človekom a kurou a tým aj viacerých mutačných rozdieloch vyniká zachovávaný spoločný základ. Myš sa od línie, ktorá vedie k nám, oddelila "iba" pred 75 miliónmi rokov. Dosiaľ máme veľmi podobné genómy, čo sťažuje odhalenie funkčných prvkov. Tvoria asi veľkú časť "odpadovej" (junk) DNA. Táto pre nás stále viac-menej terra incognita predstavuje väčšinu genómu. Hoci ľudský genóm zaiste obsahuje aj veľa nefunkčného "smetia", príroda všeobecne až tak nezvykne plytvať. Ak zatiaľ toľko hovoríme o "odpadovej" DNA, odráža to našu neznalosť.

Napriek všetkému spomenutému sme však vtákom veľmi podobní. Azda až 75 percent kurích génov, kódujúcich bielkoviny, má ľudské ekvivalenty. Na úrovni génových rodín, funkčných typov alebo zoskupení génov je to ešte vyššie percento.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 023
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 688
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 312
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 341
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 676
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 540
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 212
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 812
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 549
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 699

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop