Dve z nových snímok Uránu ukazujú obe strany planéty. Zachytávajú najvýraznejšie oblačné znaky v atmosfére. Zobrazené sú aj prstence Uránu. |
e Sromowsky z Wisconsinskej univerzity v Madisone (USA).
Snímky odhaľujú vyše 30 oblačných znakov. Malých i veľkých, nezreteľných, rozmazaných i jasných a ostro ohraničených. Niektoré sa rýchlo vyvíjajú, iné sú roky stabilné. Na južnej pologuli Uránu trvá búrka už niekoľko rokov, pričom osciluje o päť stupňov uranografickej šírky nahor a nadol. Čosi podobné vedci objavili aj na Neptúne, búrka na Uráne však osciluje oveľa pomalšie. Takéto správanie protirečí doterajším teoretickým modelom. To je napokon užitočné, veď veda je najzaujímavejšia vtedy, keď prestávajú fungovať používané teoretické modely.
Inou nezvyčajnosťou v atmosfére Uránu bol úzky komplex oblakov na severnej pologuli, dlhý takmer 30-tisíc kilometrov. Celkom sa rozptýlil za jediný mesiac.
Zdá sa, že pod dlhodobými oblačnými znakmi na Uráne sa tak ako na Neptúne nachádzajú obrovské víry, ktoré pripomínajú pozemské hurikány. Na Uráne sú "hurikány" dlhodobejšie preto, lebo majú k dispozícii menej slnečnej energie (Urán je 19-krát vzdialenejší od Slnka ako Zem), jeho atmosféra nekladie pohybom vzdušných más taký odpor.
Snímky atmosféry Uránu pochádzajú z ďalekohľadu Keck II na vrchole vyhasnutej havajskej sopky Mauna Kea. Spolu s dvojčaťom Keck I sú to najväčšie ďalekohľady na svete. Ich segmentové zrkadlové objektívy majú priemer 10 metrov. Vybavené sú takzvanou adaptívnou optikou, ktorá podľa chvenia atmosféry počítačovo reguluje konfiguráciu segmentov zrkadiel, takže výsledkom je mimoriadne ostrý obraz.
Nové snímky Uránu získal Keck II v blízkom infračervenom žiarení, ktoré z dlhovlnnej strany susedí s bežným svetlom.