GENETICKY UPRAVENÝCH PLODÍN A POTRAVÍN SA BÁŤ NEMUSÍME, PRETOŽE ODBORNÉ ŠTÚDIE NEPREUKÁZALI ZDRAVOTNÉ ANI INÉ RIZIKÁ ICH PESTOVANIA

Kukurica s bakteriálnym génom na naše polia?

Geneticky upravené plodiny si pomaly, ale isto razia cestu na polia. V Španielsku pestujú transgénnu Bt-kukuricu, ktorá ...

Vo výskumnom stredisku Európskej únie v talianskej Ispre pracuje laboratórium pre geneticky upravené organizmy (GMO), kde odborníci sústavne skúmajú ich neškodnosť. FOTO - ČTK

Geneticky upravené plodiny si pomaly, ale isto razia cestu na polia. V Španielsku pestujú transgénnu Bt-kukuricu, ktorá lepšie odoláva škodcom, a jej používanie je lacnejšie. Už čoskoro nemusí byť iba španielskou špecialitou. Odborné štúdie, ktoré si objednala Európska únia, nepreukázali zdravotné ani iné riziká jej pestovania.

Čo dokáže Bacillus thuringiensis

Kukurica za dedinou Bujaraloz vyzerá ako každá iná. V iných európskych krajinách ju však na bežných poliach nenájdete. Obsahuje gén, ktorý bežné poľnohospodárske plodiny nemajú. Je z baktérie Bacillus thuringiensis a do rastliny ho vložili vedci.

Španielsko ako jediný európsky štát geneticky upravenú (transgénnu) kukuricu pestuje pre bežnú potrebu. Ostatné európske krajiny neprekročili rámec rozsiahlejších poľných pokusov. Zmeniť sa to môže už v budúcom roku.

"Bežná kukurica nám dáva priemerný výnos trinásť ton z hektára, geneticky upravená pätnásť," hovorí Carmelo Villuendas, riaditeľ poľnohospodárskeho družstva San Agustin v dedine Bujaraloz (70 kilometrov od Zaragozy). Členmi družstva je 250 miestnych poľnohospodárov. Transgénna plodina zaberá pätnásť percent ich kukuričných polí.

Vyššie výnosy sú dané tým, že rastlina odoláva vijačke kukuričnej (Ostrinia nubilalis), čo je motýľ, húsenice ktorého ju požierajú. V dôsledku otepľovania klímy sa vijačka šíri po Európe, rozmáha sa aj v Česku a na Slovensku. Poľnohospodári ju postrekujú insekticídmi.

Z laboratórií amerických vedcov

V Španielsku už od roku 1998 vysievajú transgénnu kukuricu, ktorá sa zrodila v laboratóriách amerických firiem, tzv. Bt-kukuricu. Gén z baktérie Bacillus thuringiensis v rastline vytvára bielkovinu, ktorá húsenicu vijačky kukuričnej zabije. Iným živočíchom ani človeku neškodí.

Farmár Javier Escanillas rozhŕňa kukuričné rastliny a šúpe jeden klas. "Pozrite sa, aký je pekný," hovorí. "Vôbec som nemusel pole postrekovať. Ušetril som za postreky, za naftu a zostal mi čas na inú prácu."

Presnejšie prepočty má riaditeľ Villuendas: "Bežné kukuričné osivo nás stojí 219 eur na hektár, geneticky upravené 253. Nemusíme však používať pesticídy. Geneticky upravená kukurica odoláva škodcom lepšie ako bežná, takže máme vyššie výnosy, čo je už dodatočný zisk."

Chemický postrek zničí maximálne tri štvrtiny húseníc vijačky, a nezasiahne tie, ktoré sa už do rastlín zavŕtali. Bt-kukurica sa ubráni všetkým húseniciam.

Váhavá únia

Prvé transgénne plodiny sa dostali na bežné polia v USA v roku 1996. O dva roky neskôr sa do ich pestovania pustili Španieli. Lenže Európska únia váhala, spotrebitelia na starom kontinente sa genetických zásahov do plodín báli, ekologické organizácie bili na poplach a varovali pred "frankensteinovskými" zásahmi do génov.

A tak začalo od roku 1998 platiť akési nevypovedané, ale faktické embargo, aj keď povolenia na dovoz a pestovanie transgénnych plodín, ktoré EÚ dovtedy udelila, zostali platné. Nové povolenia sa prestali až do tohto roku vydávať.

Španieli mohli v pestovaní transgénnej kukurice pokračovať. V tomto roku ju majú na dosiaľ najväčšej ploche 58 000 hektárov z celkového pol milióna hektárov kukurice.

Ani v tejto krajine však nie všetci potenciálni zákazníci metódy genetického inžinierstva vítajú. Poľnohospodári dodržiavajú predpisy a nemiešajú zrno z bežných polí so zrnom z transgénnej plodiny.

"Bt-kukurica sa používa iba ako kŕmenie pre dobytok," hovorí Carmelo Villuendas. "Najímame dve sušičky, aby sme mohli zrno držať oddelene od seba," dodáva.

Výrobky z geneticky upravených plodín musia byť podľa európskych smerníc na obale označené, aby zákazník vedel, čo kupuje. Mäso a mlieko zvierat kŕmených transgénnou úrodou sa však označovať nemusí.

Prelomené embargo

Odborné štúdie nedokázali žiadne riziká pestovania geneticky upravených plodín. Európske krajiny začínajú postupne meniť svoj postoj.

V Česku ministerstvo životného prostredia schválilo jeden hybrid Bt-kukurice pre pestovanie na poli. Podľa zákona musí ešte prejsť štátnymi odrodovými skúškami. Potom, zrejme v roku 2007, ju budú môcť českí poľnohospodári pestovať.

Vstupom do únie však začali platiť aj pravidlá o jednotnom trhu. Hovoria, že ak sa niektorá odroda schváli a zapíše do Spoločného európskeho katalógu odrôd druhov poľnohospodárskych plodín, môže sa v krajinách únie pestovať už bez odrodových skúšok.

Koncom septembra do katalógu pribudlo sedemnásť hybridov Bt-kukurice, vhodných skôr pre teplejšie podnebie južnej Európy. Ak pribudnú ďalšie odrody pre chladnejšie oblasti, môžu sa objaviť na českých aj na slovenských poliach.

Ako povedal Igor Ferenčík z Ministerstva životného prostredia SR, napríklad nitrianski poľnohospodári boli v tomto roku prekvapení veľmi vysokým výskytom vijačky kukuričnej na ich poliach. Slovenským poľnohospodárom už naozaj nič nebráni v pestovaní Bt-kukurice alebo aj iných geneticky upravených plodín, pretože tie nemajú na prostredie nijaký negatívny vplyv. Problém je však podľa I. Ferenčíka v tom, že okrem prínosu pre pestovateľa by mali prinášať viac úžitku aj pre spotrebiteľa.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 741
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 189
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 337
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 172
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 586
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 490
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 801
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 721
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 897
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 014

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop