SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

„Zhluk buniek“ z Massachusetts (alebo klonovaný „dream team“)

Americká spoločnosť Advanced Cell Technology z Massachusetts v USA 25. novembra oznámila, že sa jej podarilo klonovať ľudské embryo. Správa vyvolala mimoriadny poplach medzi stúpencami prirodzeného počatia.


FOTO - ARCHÍV



Čo sa stalo v Massachusetts

Vedci z Advanced Cell Technology použili pri svojom experimente techniku, ktorá bola prvýkrát aplikovaná na škótskom Roslin Institute, kde v roku 1997 uvidela svetlo sveta mediálna hviezda – ovca Dolly. Ako však pre Reuters povedal jeden z „tvorcov“ Dolly, Harry Griffin, ľudský klon z Massachussetts je skôr politickou ako etickou záležitosťou a v žiadnom prípade nejde o vedecký prelom na ceste ku klonovanej ľudskej bytosti.

Ako vedci z Advanced Cell Technology niekoľkokrát po experimente zdôraznili, účelom experimentu nebolo vytvorenie živého človeka, ale „materiálu“, lieku, ktorý by bol schopný liečiť niektoré vážne choroby, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Liekom by mali byť zárodočné bunky z klonovaného embrya; tieto bunky totiž majú schopnosť vyvinúť sa na akékoľvek bunky ľudského organizmu.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa teda na Advanced Cell Technology v skutočnosti odohralo? Azda najväčším úspechom celého experimentu bolo to, že sa bunky začali deliť, čo však neznamená, že keby experiment pokračoval, vznikla by normálna ľudská bytosť. Postup, ktorý v Massachussetts použili, sa v odbornom svete nazýva partenogenéza. Ľudské vajíčko sa vyvinulo v embryo bez toho, aby do neho bola vložená genetická informácia zo spermie. Takto vzniknutá bytosť by potom bola vlastným klonom matky.

Partenogenéza zatiaľ u vyšších živočíchov doteraz nebola vyskúšaná. Vykonali sa však už pokusy na žabách a hadoch, vývoj takto vzniknutých jedincov však bol často abnormálny. Bežne sa embryo formuje a vyvíja, len keď bunka spermie splynie s vajíčkom a do procesu sa zapojí celá, „normálna sada“ génov.

SkryťVypnúť reklamu

Fenomenálny úspech, radujú sa jedni. Veda zašla príliš ďaleko, kričia druhí. Ktovie, zvíťazí etika, zodpovednosť a posvätná úcta k životu, alebo prevládne duch objavovania nepoznaného, či, nebodaj, egoistická túžba po bohatstve a vláde nad svetom?

Klonovaný „dream team“

Budú to „dream teamy“ klonovaných atlétov či hokejistov, ktorí sú odlíšiteľní len podľa svojich čísel na drese? Alebo nesmrteľní diktátori so železnou telesnou kondíciou bez potreby potomkov, ktorí by po nich prevzali moc? Nočná mora Huxleyovho Krásneho nového sveta zo vzdialenej budúcnosti s megatovárňami na ľudské embryá je podľa mnohých z nás možno oveľa bližšie ako v románe fenomenálneho spisovateľa. Skôr sa však zdá, že huxleyovská budúcnosť je vzdialená ešte najmenej desiatky, ak nie stovky rokov. Vytvoriť primitívne ľudské embryo je len jednou stranou mince. Je ťažké predpokladať, že tajné laboratóriá Mr. Severina, Advanced Cell Technology alebo undergroundové laboratóriá niekde v Pacifiku budú schopné vytvoriť zložité a komplexné biochemické prostredie, aké je v tele matky, na to, aby sa narodila zdravá a životaschopná ľudská bytosť.

SkryťVypnúť reklamu

Je teda ľudstvo pripravené na to, aby prvýkrát v histórii života na tejto planéte prijalo medzi seba „umelé“ ľudské bytosti? Veda si nikdy v turbulentnej histórii civilizácie povolenie na svoju existenciu nepýtala. Bolo azda ľudstvo pripravené na vynález kresadla, kolesa alebo reaktora? Alebo dynamitu, tanku a jadrovej hlavice? Proti atómovému hríbu možno postaviť protónový nôž, ktorý ničí rakovinové bunky nádoru mozgu a proti tanku televízny satelit. Niet pochýb o tom, že si nezničiteľný bádateľský inštinkt, ktorý v sebe nosíme, nájde cestu do budúcnosti aj napriek kabinetným zákazom parlamentných poslancov. Vedecký pokrok má totiž dve silné motivácie – jedna vychádza z tendencie živej hmoty vyvíjať sa smerom k vyššej komplexnosti, druhá pramení z odvekej túžby človeka po nesmrteľnosti. Túžba egyptských faraónov po posmrtnom živote v nás žiadne etické komplexy nevyvoláva. Starovekí panovníci túžili po nesmrteľnosti cez svoje pyramídy a pohrebné svätyne, ľudia posthumánni možno prostredníctvom svojich klonov. Tí druhí prinajmenšom s omnoho menšími nákladmi.

SkryťVypnúť reklamu

Nech sa na zhluk ľudských buniek z Massachusetts dívame z ktoréhokoľvek hľadiska, zdá sa, že tentoraz víťazí veda. Tá sama osebe nie je etická, zločinná ani zištná. Takými sme my, ľudia. A to, či sa z nového nástroja stane zdroj závratných ziskov, globálna zbraň, alebo cesta k nesmrteľnosti, či zázračný liek, závisí od nás.

Ostentatívne zákazy, ktoré sa po správe z Advanced Cell Technology vyrojili z politických sídiel viacerých štátov, sú skôr agitačným nástrojom pre potenciálnych voličov, ako reálnou hrozbou vedeckej cenzúry. Aká je teda budúcnosť? Klonovanie v sebe zaiste skrýva mnoho rizík, hrozieb a nepredvídateľných komplikácií. Akt stvorenia človeka „neprirodzenou“ cestou nastoľuje mnoho otázok teologických, etických aj sociologických. Má klonovaná bytosť dušu? Dá sa duša, skúsenosť a celý vnútorný individuálny svet tiež klonovať? Aké budú práva takto vzniknutej bytosti, budú také isté ako práva jeho pôvodného predka? Vzniknú spoločenstvá alebo azda celé štáty z klonovaných nadizajnovaných bytostí nadľudských schopností? Je veľmi pravdepodobné, že vo vzdialenej budúcnosti budú existovať prinajmenšom určité skupiny klonovaných ľudí. A je tiež pravdepodobné, že keď nájdeme odpovede na otázky, ktoré takáto nečakaná budúcnosť prináša, splynieme s týmito bytosťami tak, ako sme kedysi splynuli s ľuďmi odlišnej viery, farby pleti alebo s „deťmi zo skúmavky“.

SkryťVypnúť reklamu

MICHAL ŠERŠEŇ

(Autor, 1965, je odborným asistentom na Astronomickom ústave FMFI UK v Bratislave a šéfredaktorom internetového magazínu 5D.SK)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Maľba súčasnej podoby Kap København, ktorá sa nachádza v Pearyho zemi. Vedci tu našli stopy dva milióny rokov starej DNA.

Predošlým rekordérom bola kosť mamuta.


8 h

Ktorý je najlepší, Samsung, Xiaomi, alebo Apple?


3. dec

Dobrý smartfón nemusí byť drahý.


5. dec

Hľadali sme mobily za rozumnú cenu. Je lepšia Motorola, Samsung alebo Xiaomi?


6. dec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 908
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 992
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 572
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 263
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťZatvoriť reklamu