SME
Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky

„Zhluk buniek“ z Massachusetts (alebo klonovaný „dream team“)

Americká spoločnosť Advanced Cell Technology z Massachusetts v USA 25. novembra oznámila, že sa jej podarilo klonovať ľudské embryo. Správa vyvolala mimoriadny poplach medzi stúpencami prirodzeného počatia.


FOTO - ARCHÍV



Čo sa stalo v Massachusetts

Vedci z Advanced Cell Technology použili pri svojom experimente techniku, ktorá bola prvýkrát aplikovaná na škótskom Roslin Institute, kde v roku 1997 uvidela svetlo sveta mediálna hviezda – ovca Dolly. Ako však pre Reuters povedal jeden z „tvorcov“ Dolly, Harry Griffin, ľudský klon z Massachussetts je skôr politickou ako etickou záležitosťou a v žiadnom prípade nejde o vedecký prelom na ceste ku klonovanej ľudskej bytosti.

Ako vedci z Advanced Cell Technology niekoľkokrát po experimente zdôraznili, účelom experimentu nebolo vytvorenie živého človeka, ale „materiálu“, lieku, ktorý by bol schopný liečiť niektoré vážne choroby, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Liekom by mali byť zárodočné bunky z klonovaného embrya; tieto bunky totiž majú schopnosť vyvinúť sa na akékoľvek bunky ľudského organizmu.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa teda na Advanced Cell Technology v skutočnosti odohralo? Azda najväčším úspechom celého experimentu bolo to, že sa bunky začali deliť, čo však neznamená, že keby experiment pokračoval, vznikla by normálna ľudská bytosť. Postup, ktorý v Massachussetts použili, sa v odbornom svete nazýva partenogenéza. Ľudské vajíčko sa vyvinulo v embryo bez toho, aby do neho bola vložená genetická informácia zo spermie. Takto vzniknutá bytosť by potom bola vlastným klonom matky.

Partenogenéza zatiaľ u vyšších živočíchov doteraz nebola vyskúšaná. Vykonali sa však už pokusy na žabách a hadoch, vývoj takto vzniknutých jedincov však bol často abnormálny. Bežne sa embryo formuje a vyvíja, len keď bunka spermie splynie s vajíčkom a do procesu sa zapojí celá, „normálna sada“ génov.

Skryť Vypnúť reklamu

Fenomenálny úspech, radujú sa jedni. Veda zašla príliš ďaleko, kričia druhí. Ktovie, zvíťazí etika, zodpovednosť a posvätná úcta k životu, alebo prevládne duch objavovania nepoznaného, či, nebodaj, egoistická túžba po bohatstve a vláde nad svetom?

Klonovaný „dream team“

Budú to „dream teamy“ klonovaných atlétov či hokejistov, ktorí sú odlíšiteľní len podľa svojich čísel na drese? Alebo nesmrteľní diktátori so železnou telesnou kondíciou bez potreby potomkov, ktorí by po nich prevzali moc? Nočná mora Huxleyovho Krásneho nového sveta zo vzdialenej budúcnosti s megatovárňami na ľudské embryá je podľa mnohých z nás možno oveľa bližšie ako v románe fenomenálneho spisovateľa. Skôr sa však zdá, že huxleyovská budúcnosť je vzdialená ešte najmenej desiatky, ak nie stovky rokov. Vytvoriť primitívne ľudské embryo je len jednou stranou mince. Je ťažké predpokladať, že tajné laboratóriá Mr. Severina, Advanced Cell Technology alebo undergroundové laboratóriá niekde v Pacifiku budú schopné vytvoriť zložité a komplexné biochemické prostredie, aké je v tele matky, na to, aby sa narodila zdravá a životaschopná ľudská bytosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Je teda ľudstvo pripravené na to, aby prvýkrát v histórii života na tejto planéte prijalo medzi seba „umelé“ ľudské bytosti? Veda si nikdy v turbulentnej histórii civilizácie povolenie na svoju existenciu nepýtala. Bolo azda ľudstvo pripravené na vynález kresadla, kolesa alebo reaktora? Alebo dynamitu, tanku a jadrovej hlavice? Proti atómovému hríbu možno postaviť protónový nôž, ktorý ničí rakovinové bunky nádoru mozgu a proti tanku televízny satelit. Niet pochýb o tom, že si nezničiteľný bádateľský inštinkt, ktorý v sebe nosíme, nájde cestu do budúcnosti aj napriek kabinetným zákazom parlamentných poslancov. Vedecký pokrok má totiž dve silné motivácie – jedna vychádza z tendencie živej hmoty vyvíjať sa smerom k vyššej komplexnosti, druhá pramení z odvekej túžby človeka po nesmrteľnosti. Túžba egyptských faraónov po posmrtnom živote v nás žiadne etické komplexy nevyvoláva. Starovekí panovníci túžili po nesmrteľnosti cez svoje pyramídy a pohrebné svätyne, ľudia posthumánni možno prostredníctvom svojich klonov. Tí druhí prinajmenšom s omnoho menšími nákladmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Nech sa na zhluk ľudských buniek z Massachusetts dívame z ktoréhokoľvek hľadiska, zdá sa, že tentoraz víťazí veda. Tá sama osebe nie je etická, zločinná ani zištná. Takými sme my, ľudia. A to, či sa z nového nástroja stane zdroj závratných ziskov, globálna zbraň, alebo cesta k nesmrteľnosti, či zázračný liek, závisí od nás.

Ostentatívne zákazy, ktoré sa po správe z Advanced Cell Technology vyrojili z politických sídiel viacerých štátov, sú skôr agitačným nástrojom pre potenciálnych voličov, ako reálnou hrozbou vedeckej cenzúry. Aká je teda budúcnosť? Klonovanie v sebe zaiste skrýva mnoho rizík, hrozieb a nepredvídateľných komplikácií. Akt stvorenia človeka „neprirodzenou“ cestou nastoľuje mnoho otázok teologických, etických aj sociologických. Má klonovaná bytosť dušu? Dá sa duša, skúsenosť a celý vnútorný individuálny svet tiež klonovať? Aké budú práva takto vzniknutej bytosti, budú také isté ako práva jeho pôvodného predka? Vzniknú spoločenstvá alebo azda celé štáty z klonovaných nadizajnovaných bytostí nadľudských schopností? Je veľmi pravdepodobné, že vo vzdialenej budúcnosti budú existovať prinajmenšom určité skupiny klonovaných ľudí. A je tiež pravdepodobné, že keď nájdeme odpovede na otázky, ktoré takáto nečakaná budúcnosť prináša, splynieme s týmito bytosťami tak, ako sme kedysi splynuli s ľuďmi odlišnej viery, farby pleti alebo s „deťmi zo skúmavky“.

Skryť Vypnúť reklamu

MICHAL ŠERŠEŇ

(Autor, 1965, je odborným asistentom na Astronomickom ústave FMFI UK v Bratislave a šéfredaktorom internetového magazínu 5D.SK)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ľudia sú závislí od zdrojov, ktoré sa míňajú.


7m
Motory modulu Nauka sa nečakane spustili po pripojení k ISS.

Problém už opravili.


2 h

Nové správy z vedy aj ako podcast.


a 2 ďalší 2 h
Čierne diery so strednou hmotnosťou môžu byť sto- až stotisíckrát hmotnejšie ako Slnko. Na zábere je guľová hviezdokopa Mayall II, v ktorej sa podobná čierna diera môže nachádzať.

Bádatelia študovali röntgenové žiarenie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.


TASR 18 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  2. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  3. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  4. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  5. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  6. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 8 132
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 3 970
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 846
  4. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 428
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 409
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 326
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 213
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 587
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 226
  10. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 2 006