Gent 4. októbra (TASR) - Medzinárodnému konzorciu, ktorého členmi boli aj výskumníci z Flanders Interuniversity Institute for Biotechnology, sa podarilo dešifrovať genóm prvého stromu - topoľa (Populus trichocarpa).
Pre topoľ sa rozhodli preto, lebo má relatívne malý genóm a je modelovým stromom. Druh Populus trichocarpa disponuje na 19 chromozómoch "iba" 520 miliónmi párov báz, čo je 50-krát menej ako má borovica, ale päťkrát viac ako sa vyskytuje u modelovej rastliny Arabidopsis thaliana, ktorej genóm bol prečítaný pred štyrmi rokmi.
Práce na triedení zložiek genómu sa začali v máji 2002. Vedci si vybrali strom rastúci pri rieke Nisqually v americkom štáte Washington. V ďalšom výskume chcú porovnať genómy topoľa a A. thaliana, aby zistili, ktoré gény sú špecifické pre strom.
Lesy pokrývajú 30 percent súše, sú domovom dvoch tretín živých organizmov a sústreďujú 90 percent biomasy na pevnine. Ich vplyv na každodenný život je preto veľký. Poznatky o DNA topoľa pomôžu objasniť životný cyklus stromov, ktoré sa budú dať upraviť pre potreby človeka.
Stromy sú v súčasnosti chápané ako pľúca Zeme. Dali by sa napríklad modifikovať tak, aby z ovzdušia odčerpávali viac oxidu uhličitého. Ďalším poľom pôsobnosti je zvýšenie kvality dreva, ktorá je elementárna pre papierenský priemysel.
Stromy majú v rastlinnej ríši osobitné postavenie. Okrem produkcie drevnej hmoty prispôsobujú svoj rast ročným obdobiam a zmeneným ekologickým podmienkam. Sú kronikou vývoja daného regiónu, pretože celý svoj život rastú na tom istom mieste.
