Londýn 1. októbra (TASR) - Smršte nad oceánmi rozochvejú aj ich dno, čo sa prejaví zvukom pripomínajúcim hučanie. Toto pre ľudské ucho nepočuteľné dunenie Zeme je najsilnejšie v januári a v júli, uviedli americkí vedci v časopise Nature.
V januári, keď vrcholí zima na severnej pologuli, sú hlavným zdrojom chvenia morského dna búrky nad severným Pacifikom. V júli, keď sa zima presťahuje na južnú pologuľu, sa zem chveje najsilnejšie na dne južného Pacifiku a južného Atlantiku.
Vedci analyzovali údaje dvoch seizmických staníc v Kalifornii a v Japonsku. V záznamoch seizmografov určili frekvencie typické pre zemetrasenia. Získali tak prehľad o zemetraseniach podľa ich pôvodu počas jednotlivých ročných období.
Oceánske dno vibruje v pokojnom rytme dvoch až šiestich záchvevov za 15 minút. Zodpovedá to frekvencii dvoch až siedmich milihertzov (tisícin Hertza), pričom prah počuteľnosti ľudského ucha je asi 20 Hertzov.
Energia, ktorá sa vibráciami každý deň uvoľní, je porovnateľná so zemetrasením s magnitudom 6, konštatujú Junkee Rhie a Barbara Romanowiczová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Zároveň dodávajú, že všetky zemetrasenia za jeden deň nemôžu byť príčinou dunenia Zeme.
Sila vibrácií morského dna nezávisí iba od sily vetra a trvania smršti, ale aj od hĺbky oceánu a povrchu tektonických platní na danom mieste. Hoci nad severným Atlantikom a severným Pacifikom vyčíňali podobne silné búrky, dno severného Atlantiku vibrovalo podstatne menej.
