Washington 3. decembra (TASR) - Expertka americkej spoločnosti, ktorej sa údajne podarilo vyklonovať ľudské embryo, v pondelok ubezpečila americký Kongres a všetkých, čo majú obavy z nekontrolovateľného klonovania ľudí, že vyklonovanie človeka je pre vedu ešte príliš zložité.
Pokusy na opiciach dokazujú, že primáty - v tejto triede sú okrem človeka a opíc aj ďalšie zvieratá na vyššom stupni vývoja - majú v sebe niečo, čo ich klonovanie komplikuje, konštatovala Tanja Diminková z Advanced Cell Technology (ACT) na druhej výročnej konferencii o regeneratívnej medicíne vo Washingtone.
Expertka informovala, že jej kolegovia z massachusettskej spoločnosti, ktorí minulý týždeň oznámili, že vyklonovali ľudské embryo, pravdepodobne neboli úspešní. "Takto asi ľudí nevyrobíte. V primátoch je čosi unikátne," vyhlásila Diminková.
Na otázku, či jej slová majú byť ubezpečením pre členov Kongresu, ktorí chcú presadiť okamžitý zákaz alebo moratórium na klonovanie zo strachu pred príliš rýchlym pokrokom v tejto oblasti, Diminková odpovedala: "Určite."
Senátna komisia sa má zaoberať klonovaním ešte dnes.
Vedci používajú klonovacie technológie v snahe nájsť spôsob, akým by lekári mohli pacientom odobrať kúsok kože či iného tkaniva a použiť ho ako zdroj kmeňových buniek na kultiváciu tkanív či dokonca celých orgánov. Pacient by sa tak sám sebe stal zdrojom či "darcom" transplantovaných orgánov.
Dobytok, ovce, myši a prasce boli vo veľkej miere vyklonované z dospelých buniek, čo sa však u primátov zatiaľ nepodarilo. Hoci na pôsobisku Diminkovej sa podarilo vyklonovať opicu rozdelením embrya.
Pri klonovaní vedci používajú jadrový transfer: z normálneho vajíčka, ktoré obsahuje väčšinu genetických informácií, odstránia jadro a nahradia ho jadrom inej bunky. Elektrickým impulzom spoja vajíčko s novým jadrom. Výsledkom tohto spojenia je prakticky kópia dospelého jedinca, z ktorého odobrali nové jadro.
Pri jadrovom transfere sa s embryami opíc deje čosi zvláštne: všetko začne dobre, ale potom to skončí chaosom - sformujú sa niekoľkonásobné jadrá, ktoré sa však nedelia. Vyzerá to ako rakovinové bujnenie, opísala proces Diminková.
Spoločnosť ACT informovala, že vyklonovala tri ľudské embryá. Tie sa však rozdelili len raz alebo dvakrát a prestali rásť. Konkurenčné firmy tvrdia, že pokus ACT s klonovaním vlastne zlyhal, s čím súhlasila aj Diminková.
Experti na konferencii vyhlásili, že cieľom klonovania nie je produkcia bábätiek, ale otvorenie nového poľa medicíny - bunkovej terapie, v rámci ktorej by na liečbu pacienta využívali jeho vlastné manipulované bunky.
Odporcovia klonovania kritizujú najmä využívanie ľudských embryí, z ktorých vedci získavajú kmeňové bunky schopné premeniť sa prakticky na akúkoľvek bunku, pretože embryá sa tým ničia.
Cieľom vedeckého snaženia je však naučiť sa pracovať s bunkami dospelého jedinca tak, aby sa sami transformovali do embryonálnej formy, ktorá by sa potom dala použiť na liečbu. Na nájdenie takejto metódy však musia nevyhnutne experimentovať s klonovaním.