Tím vedcov na čele s Rickom Shineom z University of Sydney pri skúmaní užoviek v kanadskej provincii Manitoba zistil, že niektoré samčeky vylučujú samičie pachové látky feromóny, ktorými prilákajú jedince rovnakého pohlavia.
Herpetológovia (odborníci na plazy) interpretovali takéto správanie ako obrannú stratégiu pred agresiou iných samčích konkurentov. Ďalším vysvetlením bolo, že takto maskované samčeky majú výhodu pri rozmnožovaní, pretože sa môžu ľahšie dostať k samičke.
Rick Shine však v časopise Nature tvrdí, že uvedené vysvetlenia v prípade užoviek druhu Thamnophis neplatia. Samčeky vylučujú feromóny z dvoch príčin: Keď sa okolo nich omotajú ďalšie samčeky, rýchlejšie sa prebudia zo zimného spánku (hibernácie), pretože si odovzdávajú telesné teplo. Druhá príčina je nemenej dôležitá: Zakrytý samček ľahšie unikne predátorom.
Prvú hypotézu podporuje fakt, že samčeky po prebudení z osemmesačnej hibernácie vylučujú feromóny iba prvé dva dni. Okolo takýchto užoviek sa vytvoria "rozmnožovacie klbká" (Mating-Balls), v ktorých dôjde k intenzívnej výmene telesného tepla. Takéto klbká, zložené z desiatok užoviek, sa normálne tvoria okolo skutočných samičiek.
Samčeky vylučujúce feromóny sú lepšie chránené pred predátormi. Štatistické vyhodnotenie rozmnožovacích klbiek ukázalo, že v priemere 58 percent plochy tela týchto zvierat je pokrytých inými užovkami. Vrany, hlavní nepriatelia užoviek v Kanade, určite zaútočia v prvom rade na užovky, ktoré vidia.
Alternatívne rozmnožovacie stratégie, kam patrí aj napodobňovanie samičiek samčekmi (samičie mimikry), sa podľa Shinea vyvinuli v procese prírodného výberu. Sociobiológovia vznik týchto stratégií doteraz spájali takmer výlučne s výhodami pri sexuálnom výbere. Tieto výhody však môžu byť v mnohých prípadoch iba vedľajším produktom prírodného výberu.
