Z bývalých postkomunistických krajín okrem Ruska má Slovensko spolu so Srbskom a Čiernou Horou najlepšie nanotechnologické pracoviská. Na snímke je laboratórium nanotechnológií a mezoskopických javov Cyklónového centra SR v Bratislave. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Vízie spisovateľov sci-fi sa začínajú napĺňať. Ľudia manipulujú už aj s elektrónmi v atóme. Dokázali to vedci z Výskumného laboratória IBM v Z•richu a Technologickej univerzity Chalmers v Göteborgu, ktorí úspešne pozmenili a riadili elektrický náboj jednotlivých atómov.
To je pozoruhodné, pretože schopnosť pridávať alebo odoberať elektrónový náboj z jednotlivých atómov je rozhodujúca pri vývoji budúcich nanotechnologických zariadení s atómovými rozmermi. Tadiaľ vedie cesta k nanorobotom, ktoré by mohli napríklad opravovať choré tkanivá v ľudskom tele.
Ako napísal americký Science, vedci IBM Jascha Repp a Gerhard Meyer umiestnili do atómu zlata jediný elektrón, a potom ho zas odstránili. Oba nábojové stavy boli stabilné, teda pridaný elektrón zostal v atóme, kým ho neodstránil napäťový pulz alebo atóm s opačným nábojom. Odteraz teda bude možné používať jednotlivé atómy alebo molekuly ako základné stavebné bloky pre budúce nanotechnológie.
Gerhard Meyer z laboratória IBM v Z•richu povedal: "Vo svete nanotechnológií bude pre vytváranie zložitých funkčných štruktúr potrebná schopnosť kontrolovať nielen pozíciu a geometrické a mechanické vlastnosti atómov, ale tiež elektronické a chemické parametre na atómovej úrovni."
V roku 1990 Don Eigler z výskumného centra IBM Almaden v kalifornskom San José dokázal, že pomocou skenovacieho tunelového mikroskopu možno s atómovou presnosťou umiestňovať atómy na povrch. Manipulácia s prvkami vnútri atómu, opäť s použitím tohto mikroskopu, je novinkou.
Jascha Repp, ktorý celý experiment navrhol a riadil, poznamenal: "Naše zistenia budú mať dosah nielen na fyziku, ale aj na chémiu. Možné využitie tohto fenoménu zahŕňa katalýzu, trvalé pamäte i kvantové informačné technológie."
Už teraz je teda teoreticky možné vytvoriť trvalé pamäťové bunky, ktorých rozmery by dosiahli úplnú priestorovú hranicu. Podľa Rolfa Allenspacha, riaditeľa výskumných prác, súvisiacich s fyzikou nanometrických systémov, "praktické pamäte atómových rozmerov by aspoň desaťtisícnásobne zvýšili množstvo dát, ktoré možno uložiť na určitú plochu." (ač)
