SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Zabezpečili fosfor pre pozemský život meteority?

Pri vzniku života na Zemi zrejme zohrali kriticky dôležitú úlohu meteority. Zdá sa totiž, že osobitne tie železné zabezpečili, aby sa na našej planéte vytvorila vyššia ako vo vesmíre bežná zásoba biologicky nevyhnutného prvku, fosforu.

Matthew Pasek s laboratórnou aparatúrou, v ktorej na mineráli schreibersit zo železných meteoritov vznikali vo vlažnej vode biochemicky dôležité fosforové zlúčeniny.

Zaujímavý schreibersit

Na 228. výročnej konferencii Americkej chemickej spoločnosti vo Philadelphii to oznámil doktorand Matthew Pasek z University of Arizona. So svojím profesorom Danteom Laurettom a študentkou Virginiou Smithovou uskutočnil pokusy, podľa ktorých minerál schreibersit, fosfid železa a niklu, ktorý sa hojne vyskytuje ako zrnká a žilky v železných meteoritoch, pôsobil vo vodnom prostredí na skorej Zemi už pri izbových teplotách ako ohnisko vzniku fosforových zlúčenín.

Najzaujímavejšia je tzv. P2-07 (dva atómy fosforu so siedmimi atómami kyslíka), forma fosfátu, ktorá často vystupuje v biochémii. Napríklad v adenozín trifosfáte (ATP), z ktorého živočíchy čerpajú energiu, vo fotosyntéze, ako aj v utváraní nových fosfátových väzieb organických (uhlík obsahujúcich) zlúčenín.

V minulosti sa ju podarilo laboratórne produkovať iba pri vysokých teplotách či iných extrémoch, nie jednoduchým rozpúšťaním minerálu vo vode s bežnou teplotou.

Sme tu vďaka Jupiteru?

Pasek si myslí, že to spresňuje lokalizáciu oblastí, kde sa na úsvite Zeme kládli materiálne základy jej života. Dochádzalo k tomu zrejme v sladkovodných telesách, do ktorých alebo v blízkosti ktorých nedávno spadli železné meteority. Tie totiž obsahujú desať až sto ráz viac schreibersitu ako iné typy meteoritov. Zužuje to aj oblasť vzniku života v rámci planetárnych sústav. Železné meteority sú zvyšky kovových jadier zárodočných planetárnych telies, meteority sú zvyšky ich plášťov. V sústavách, kde jestvuje život, sa musel na začiatku vytvoriť pás planétok, v ktorom vyrástli zhruba 500 kilometrov veľké telesá s diferencovaným vnútrom. Po zrážkach sa rozbili a ich trosky, obsahujúce železné meteority, skončili na povrchu vnútorných planét typu Zeme. Na to bol potrebný gravitačný vplyv obrovskej planéty, akou je v slnečnej sústave Jupiter.

Piaty najhojnejší prvok

Fosfor je piaty hmotnostne najhojnejší prvok v živej látke po uhlíku, vodíku, kyslíku a dusíku. Vytvára chrbticu reťazcov DNA a RNA, zohráva obrovskú úlohu v látkovej výmene a v podobe fosfolipidov sa podieľa na stavbe bunkových stien a kostí stavovcov.

Fosforu je však v prírode oveľa menej ako štyroch vyššie spomenutých biogénnych prvkov. Živá hmota je ním voči pozemskému a vesmírnemu prostrediu výrazne obohatená. V kozme pripadá jeden atóm fosforu na 2,8 milióna atómov vodíka, v oceáne na 49 miliónov atómov vodíka, no v baktérii na 203 atómov vodíka. Pri kyslíku sú zodpovedajúce čísla 1400, 25 miliónov a 72. No a pri uhlíku a dusíku 680 a 230, 974 a 633, a 116 a 15.

Odkiaľ život vzal toľko fosforu? Jeho najbežnejšou pozemskou formou je minerál apatit (popri fosfore ho tvoria fluór, vápnik a kyslík). Z neho sa však fosfát vo vodnom prostredí uvoľňuje málo. Meteorický schreibersit vyzerá oveľa nádejnejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hrozby zabrali, ľudia prišli. Oravčania stáli v radoch už pred testovaním

Tri a pol percentu doteraz testovaných odhalili nákazu.

Čakanie na testovanie na Orave.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Život na Slovensku sa opäť obmedzuje, začína sa miernejší lockdown (prehľad)

Zákaz vychádzania sa netýka cesty do práce, na Orave a v Bardejove treba aj test.

Ilustračné foto.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Ilustračná fotografia.