GREGORY WRIGHT A CHRISTOPHER ROSE RADIA POSIELAŤ SPRÁVY MIMOZEMSKÝM CIVILIZÁCIÁM NAPÍSANÉ BUĎ NA KOVE, ALEBO V BAKTERIÁLNEJ DNA ČI RNA

Máme sa obzerať po fľašiach s listami mimozemšťanov?

Divákov aj po vyše dvadsiatich rokoch "roznežňuje" E. T., príbeh filmového mága Stevena Spielberga o malom mimozemšťanovi.

Rádioteleskop v portorickom Arecibe (na snímke) vyslal v r. 1974 k hviezdokope M13 1679-bitový signál. Bol matematicky veľmi zaujímavý. Pozostával z prvočísiel, ktoré sa dali dešifrovať napríklad ako stavba DNA či naša planetárna sústava. FOTO - ARCHÍV

Divákov aj po vyše dvadsiatich rokoch "roznežňuje" E. T., príbeh filmového mága Stevena Spielberga o malom mimozemšťanovi. Uviazol na našej planéte a túžil po domove. Napokon improvizovaným rádiovým vysielačom zavolal blížnych, aby poňho prileteli.

Vyzerá to však, že pri medzihviezdnej komunikácii, ktorá nie je signálom SOS, je asi lepšie posielať listy.

Solídne zápisy namiesto vĺn

Aspoň to tvrdí profesor elektrotechniky a počítačovej techniky Christopher Rose, ktorý pôsobí na Rutgers State University v Piscataway (štát New Jersey, USA) spolu s Gregorym Wrightom z firmy Antiope Associates v neďalekom Fair Haven. V najnovšom čísle časopisu Nature uverejnili výsledky svojej zaujímavej a dôkladnej analýzy. Porovnali v nej energetické náklady rádiovej komunikácie na medzihviezdne vzdialenosti a fyzického odosielania správ zapísaných na nejakom materiáli do vybranej lokality vo vesmírnom priestore.

Ich samých prekvapilo, keď museli konštatovať, že na také účely je najlepšia stará dobrá písaná správa.

"Predstavte si lúč majáka," hovorí Rose. "Jeho intenzita klesá so vzdialenosťou od zdroja. To isté platí aj pre lúč laserového ukazovadla, hoci je účinný na oveľa väčšiu vzdialenosť. Nemôžete obísť krutú skutočnosť, že vlny, svetelné aj rádiové, sa s vzdialenosťou rozptyľujú a pri takých vzdialenostiach, aké vystupujú v kontexte medzihviezdnej komunikácie, je to už riadne roztpýlenie."

Ako dostať bity kozmickým pristorom

Analýza vychádza z Roseovej práce v laboratóriu WINLAB (Wireless Information Network Laboratory) na jeho materskej univerzite. S kolegami si tam položil otázku: "Ako dostanete najviac bitov za sekundu cez bezdrôtový vysielací kanál?"

Očividne bolo treba zohľadniť vzdialenosť, na ktorú sa má vysielať a "energetický rozpočet", nevyhnutný na vyslanie signálu. Tento rozpočet stúpa so vzdialenosťou, pričom zachytiteľnosť signálu s ňou klesá. Najmenej zachytiteľná je správa s najnižšou prenosovou rýchlosťou. Takú správu navyše treba opakovať, lebo adresát napríklad nemusí stále načúvať. Možno si predstaviť rad ďalších komplikácií (nedohodnuté vlnové rozsahy a pod.). Opakované vysielanie ďalej zvyšuje energetický rozpočet. Fyzická správa oproti tomu zostáva tam, kde ste ju odoslali.

Pre komunikáciu na medzihviezdne vzdialenosti sa dlho považovalo za ideálne elektromagnetické žiarenie (rádiové vlny). Odosielanie fyzických artefaktov na také vzdialenosti mnohí považovali za čudácke mrhanie energiou, o výprave ľudských astronautov ani nehovoriac.

Kľúčom je naliehavosť a dĺžka správy

Kľúčom je však naliehavosť správy. E.T. v spomenutom filme sa podľa dejovej osnovy musel dostať domov čo najskôr. Na čase takisto záleží, ak ide o dvojcestnú komunikáciu. Tá má pre nás zmysel iba vtedy, ak výmena informácií trvá porovnateľne dlho ako ľudský život, alebo nanajvýš tak dlho, koľko typicky vydržia naše inštitúcie.

Ak však chcete podať trvalú správu o svojej existencii a okrem toho má obsahovať pomerne veľké množstvo informácií o vás, lepší je fyzický záznam na vhodné médium. Pravdaže, potom ešte treba vybrať optimálnu lokalitu, kam takú správu odoslať, alebo ju umiestniť.

Pri voľbe podoby správy zohráva kľúčovú úlohu aj hustota zápisu. Dnes sa dá pomocou skenujúceho tunelového mikroskopu zapísať na plôšku s dĺžkou strany 2,5 centimetra okolo tisíc biliónov bitov (využívajú sa pri tom jednotlivé atómy xenónu na niklovom substráte). Na jeden bit pripadá asi 0,8 nanometra.

Lítium a berýlium, prípadne baktéria

Pri využití stabilných zliatin najľahších tuhých prvkov, lítia a berýlia, by sa dalo v trojrozmernom riešení vložiť do kilogramu média sedemdesiatpäť biliónov biliónov bitov (7,5-krát 10 na 25.). Pre porovnanie: jednovláknová RNA vírusu detskej obrny obsahuje na jednotku hmotnosti približne stokrát menej informácií.

Časť hmotnosti média však bude treba venovať ochrane správy pred škodlivými účinkami kozmického žiarenia, najmä pri vzdialenejšom cieli a vtedy, keby mala byť informačným médiom biologická látka. V tomto kontexte prebiehajú experimenty s využitím genetického materiálu baktérií, konkrétne radiačne tých zvlášť odolných, ako je napríklad Deinoccoccus radiodurans.

Treba rátať tiež s dešifrovacím kľúčom pre potenciálnych adresátov. Rose s Wrigtom preto kalkulujú s "konzervatívnymi" desiatimi miliardami biliónov bitov na kilogram média (približne 1000 atómov niklu na bit). Pri spomenutej hustote zápisu by bola fyzická správa výhodnejšia ako rádiové vysielanie už pri vzdialenostiach nad malý zlomok svetelného roku (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).

Kam s ňou

Fyzickú správu musí adresát nájsť. Treba ju preto umiestniť tak, aby mala z hľadiska chemického zloženia vesmíru či (napríklad) magnetických alebo radarovo odrazových vlastností nápadný "obal".

Vhodné miesto by malo byť mimo určenej planéty; schopnosť jej prípadných obyvateľov dostať sa tam a správu odhaliť by mohla byť testom ich vyspelosti.

Kde v našej slnečnej sústave by mimozemšťania mohli zanechať také správy? Z hľadiska úvah o dlhodobej pohybovej stabilite sa podľa Rosea a Wrighta ponúkajú tzv. Langrangeove body, v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné účinky Slnka a Jupitera či Zeme a Mesiaca. Inou možnosťou sú dráhy blízko Slnka, v páse planétok medzi Marsom a Jupiterom a Kuiperovom páse za Saturnom.

Správu možno uložiť aj na či pod povrch vhodného planetárneho telesa, ako to vyriešil Arthur Clarke v románe 2001: Vesmírna odysea. Maják signalizujúci "von", že ho ľudstvo našlo, umiestnil na Mesiaci.

Na čo je to všetko dobré?

Počiatočná explózia seriózneho vedeckého záujmu o medzihviezdnu rádiokomunikáciu sa začala na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Rádiové vlny sú totiž zo známych druhov žiarenia pri diaľkovom šírení vesmírom podľa všetkého najmenej deformované a pohlcované medzihviezdnou látkou.

Viacero skupín nadšencov zorganizovalo spočiatku z vládnych prostriedkov hradené projekty "odpočúvania" predpokladaného vysielania mimozemských civilizácií astronomickými rádioteleskopmi na povrchu Zeme.

Ako to asi fungovalo (a ďalej funguje), odborne vcelku verne priblížil ďalší známy hollywoodsky kasový trhák - Kontakt s Jodie Fosterovou v hlavnej úlohe. Na rozdiel od tohto filmu však zatiaľ ani jeden z takýchto projektov neuspel. Dnes ich financujú už len mimovládne organizácie a súkromné fondy.

Navyše nikde nie je napísané, že mimozemšťania musia komunikovať rádiom (či laserom). Preto pribúdajú hlasy, že priame pátrania sú v tomto ohľade zatiaľ zbytočné. Treba skôr čo najlepšie financovať celkový prieskum vesmíru. Ak v ňom máme partnerov, skôr či neskôr na ich stopy (alebo správy) narazíme.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  3. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  10. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 20 661
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 591
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 13 986
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 11 045
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 547
  6. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 5 510
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 4 389
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 450
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 2 361
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 142