GREGORY WRIGHT A CHRISTOPHER ROSE RADIA POSIELAŤ SPRÁVY MIMOZEMSKÝM CIVILIZÁCIÁM NAPÍSANÉ BUĎ NA KOVE, ALEBO V BAKTERIÁLNEJ DNA ČI RNA

Máme sa obzerať po fľašiach s listami mimozemšťanov?

Divákov aj po vyše dvadsiatich rokoch "roznežňuje" E. T., príbeh filmového mága Stevena Spielberga o malom mimozemšťanovi.

Rádioteleskop v portorickom Arecibe (na snímke) vyslal v r. 1974 k hviezdokope M13 1679-bitový signál. Bol matematicky veľmi zaujímavý. Pozostával z prvočísiel, ktoré sa dali dešifrovať napríklad ako stavba DNA či naša planetárna sústava. FOTO - ARCHÍV

Divákov aj po vyše dvadsiatich rokoch "roznežňuje" E. T., príbeh filmového mága Stevena Spielberga o malom mimozemšťanovi. Uviazol na našej planéte a túžil po domove. Napokon improvizovaným rádiovým vysielačom zavolal blížnych, aby poňho prileteli.

Vyzerá to však, že pri medzihviezdnej komunikácii, ktorá nie je signálom SOS, je asi lepšie posielať listy.

Solídne zápisy namiesto vĺn

Aspoň to tvrdí profesor elektrotechniky a počítačovej techniky Christopher Rose, ktorý pôsobí na Rutgers State University v Piscataway (štát New Jersey, USA) spolu s Gregorym Wrightom z firmy Antiope Associates v neďalekom Fair Haven. V najnovšom čísle časopisu Nature uverejnili výsledky svojej zaujímavej a dôkladnej analýzy. Porovnali v nej energetické náklady rádiovej komunikácie na medzihviezdne vzdialenosti a fyzického odosielania správ zapísaných na nejakom materiáli do vybranej lokality vo vesmírnom priestore.

Ich samých prekvapilo, keď museli konštatovať, že na také účely je najlepšia stará dobrá písaná správa.

"Predstavte si lúč majáka," hovorí Rose. "Jeho intenzita klesá so vzdialenosťou od zdroja. To isté platí aj pre lúč laserového ukazovadla, hoci je účinný na oveľa väčšiu vzdialenosť. Nemôžete obísť krutú skutočnosť, že vlny, svetelné aj rádiové, sa s vzdialenosťou rozptyľujú a pri takých vzdialenostiach, aké vystupujú v kontexte medzihviezdnej komunikácie, je to už riadne roztpýlenie."

Ako dostať bity kozmickým pristorom

Analýza vychádza z Roseovej práce v laboratóriu WINLAB (Wireless Information Network Laboratory) na jeho materskej univerzite. S kolegami si tam položil otázku: "Ako dostanete najviac bitov za sekundu cez bezdrôtový vysielací kanál?"

Očividne bolo treba zohľadniť vzdialenosť, na ktorú sa má vysielať a "energetický rozpočet", nevyhnutný na vyslanie signálu. Tento rozpočet stúpa so vzdialenosťou, pričom zachytiteľnosť signálu s ňou klesá. Najmenej zachytiteľná je správa s najnižšou prenosovou rýchlosťou. Takú správu navyše treba opakovať, lebo adresát napríklad nemusí stále načúvať. Možno si predstaviť rad ďalších komplikácií (nedohodnuté vlnové rozsahy a pod.). Opakované vysielanie ďalej zvyšuje energetický rozpočet. Fyzická správa oproti tomu zostáva tam, kde ste ju odoslali.

Pre komunikáciu na medzihviezdne vzdialenosti sa dlho považovalo za ideálne elektromagnetické žiarenie (rádiové vlny). Odosielanie fyzických artefaktov na také vzdialenosti mnohí považovali za čudácke mrhanie energiou, o výprave ľudských astronautov ani nehovoriac.

Kľúčom je naliehavosť a dĺžka správy

Kľúčom je však naliehavosť správy. E.T. v spomenutom filme sa podľa dejovej osnovy musel dostať domov čo najskôr. Na čase takisto záleží, ak ide o dvojcestnú komunikáciu. Tá má pre nás zmysel iba vtedy, ak výmena informácií trvá porovnateľne dlho ako ľudský život, alebo nanajvýš tak dlho, koľko typicky vydržia naše inštitúcie.

Ak však chcete podať trvalú správu o svojej existencii a okrem toho má obsahovať pomerne veľké množstvo informácií o vás, lepší je fyzický záznam na vhodné médium. Pravdaže, potom ešte treba vybrať optimálnu lokalitu, kam takú správu odoslať, alebo ju umiestniť.

Pri voľbe podoby správy zohráva kľúčovú úlohu aj hustota zápisu. Dnes sa dá pomocou skenujúceho tunelového mikroskopu zapísať na plôšku s dĺžkou strany 2,5 centimetra okolo tisíc biliónov bitov (využívajú sa pri tom jednotlivé atómy xenónu na niklovom substráte). Na jeden bit pripadá asi 0,8 nanometra.

Lítium a berýlium, prípadne baktéria

Pri využití stabilných zliatin najľahších tuhých prvkov, lítia a berýlia, by sa dalo v trojrozmernom riešení vložiť do kilogramu média sedemdesiatpäť biliónov biliónov bitov (7,5-krát 10 na 25.). Pre porovnanie: jednovláknová RNA vírusu detskej obrny obsahuje na jednotku hmotnosti približne stokrát menej informácií.

Časť hmotnosti média však bude treba venovať ochrane správy pred škodlivými účinkami kozmického žiarenia, najmä pri vzdialenejšom cieli a vtedy, keby mala byť informačným médiom biologická látka. V tomto kontexte prebiehajú experimenty s využitím genetického materiálu baktérií, konkrétne radiačne tých zvlášť odolných, ako je napríklad Deinoccoccus radiodurans.

Treba rátať tiež s dešifrovacím kľúčom pre potenciálnych adresátov. Rose s Wrigtom preto kalkulujú s "konzervatívnymi" desiatimi miliardami biliónov bitov na kilogram média (približne 1000 atómov niklu na bit). Pri spomenutej hustote zápisu by bola fyzická správa výhodnejšia ako rádiové vysielanie už pri vzdialenostiach nad malý zlomok svetelného roku (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).

Kam s ňou

Fyzickú správu musí adresát nájsť. Treba ju preto umiestniť tak, aby mala z hľadiska chemického zloženia vesmíru či (napríklad) magnetických alebo radarovo odrazových vlastností nápadný "obal".

Vhodné miesto by malo byť mimo určenej planéty; schopnosť jej prípadných obyvateľov dostať sa tam a správu odhaliť by mohla byť testom ich vyspelosti.

Kde v našej slnečnej sústave by mimozemšťania mohli zanechať také správy? Z hľadiska úvah o dlhodobej pohybovej stabilite sa podľa Rosea a Wrighta ponúkajú tzv. Langrangeove body, v ktorých sa vyrovnávajú gravitačné účinky Slnka a Jupitera či Zeme a Mesiaca. Inou možnosťou sú dráhy blízko Slnka, v páse planétok medzi Marsom a Jupiterom a Kuiperovom páse za Saturnom.

Správu možno uložiť aj na či pod povrch vhodného planetárneho telesa, ako to vyriešil Arthur Clarke v románe 2001: Vesmírna odysea. Maják signalizujúci "von", že ho ľudstvo našlo, umiestnil na Mesiaci.

Na čo je to všetko dobré?

Počiatočná explózia seriózneho vedeckého záujmu o medzihviezdnu rádiokomunikáciu sa začala na prelome 50-tych a 60-tych rokov minulého storočia. Rádiové vlny sú totiž zo známych druhov žiarenia pri diaľkovom šírení vesmírom podľa všetkého najmenej deformované a pohlcované medzihviezdnou látkou.

Viacero skupín nadšencov zorganizovalo spočiatku z vládnych prostriedkov hradené projekty "odpočúvania" predpokladaného vysielania mimozemských civilizácií astronomickými rádioteleskopmi na povrchu Zeme.

Ako to asi fungovalo (a ďalej funguje), odborne vcelku verne priblížil ďalší známy hollywoodsky kasový trhák - Kontakt s Jodie Fosterovou v hlavnej úlohe. Na rozdiel od tohto filmu však zatiaľ ani jeden z takýchto projektov neuspel. Dnes ich financujú už len mimovládne organizácie a súkromné fondy.

Navyše nikde nie je napísané, že mimozemšťania musia komunikovať rádiom (či laserom). Preto pribúdajú hlasy, že priame pátrania sú v tomto ohľade zatiaľ zbytočné. Treba skôr čo najlepšie financovať celkový prieskum vesmíru. Ak v ňom máme partnerov, skôr či neskôr na ich stopy (alebo správy) narazíme.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 776
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 387
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 325
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 006
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 983
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 822
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 645
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 491
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462
  10. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 456

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop