ZA SKUTOČNOSŤ, ŽE SME JEDINÝM PREŽÍVAJÚCIM ĽUDSKÝM DRUHOM, NEVĎAČÍMIE DARWINOVSKÉMU SÚPERENIU, ALE SKÔR DEJINNEJ NÁHODE

Moderný človek nie je vyvolený tvor

Fosílie aj genetické údaje naznačujú, že moderný človek pochádza z Afriky. Antropológovia, archeológovia, jazykovedci a ďalší odborníci ...

Reštaurovať starú vzácnu sochu je náročná práca, "reštaurovať" historický vývoj moderného človeka ešte náročnejšia. FOTO - REUTERS

Fosílie aj genetické údaje naznačujú, že moderný človek pochádza z Afriky. Antropológovia, archeológovia, jazykovedci a ďalší odborníci sa v posledných desiatich rokoch prikláňali k názoru, ktorý stotožňuje biologický pôvod nášho druhu so vznikom moderných rozumových schopností.

Táto myšlienka je úplne jednoduchá. Proces, ktorý v Afrike priviedol k vzniku nášho druhu, mu zabezpečil veľa výhod: syntaktický jazyk, vyspelé kognitívne (teda najmä poznávacie) schopnosti a symbolické myslenie. To pomáhalo pri jeho celosvetovom šírení a rozhodlo o jeho konečnom evolučnom úspechu.

Keby však tieto výhody boli dramatické a z veľkej časti vychádzali z biologických zmien, mohli by sme očakávať, že ich vplyv sa prejaví na hmotnej kultúre, vytváranej skorými anatomicky modernými populáciami.

Zložitá symbolika ľudských kultúr

Medzi trvalé diela, svedčiace o zložitej symbolickej podstate ľudských kultúr, patria náročné techniky, miestne rysy v prevedení a výzdobe nástrojov, používanie farbív, abstraktné a obrazné znázorňovanie, pohreby, predmety ukladané do hrobov spolu s mŕtvymi a osobné ozdoby.

Takéto archeologické dôkazy by sme mali nachádzať v Afrike a mali by byť z doby pred 200-100-tisíc rokmi. Namiesto toho sme však svedkami postupného vývinu inovácií v Afrike i mimo nej v období pred 300 až 20-tisíc rokmi. Navyše anatomicky moderná populácia mnohé z týchto inovácií zdieľala s neandertálcami, ktorých veľká časť antropológov a genetikov považuje buď za odlišný druh, alebo za ľudský typ principiálne neschopný dosiahnuť našu myšlienkovú úroveň.

Zašpicatené kamenné čepele sa vyskytujú nielen na neandertálskych náleziskách v Európe a na Blízkom východe, ale aj v Afrike, kde minimálne pred 100-tisíc rokmi žili moderní ľudia. Techniky využívajúce čepele sa potom v týchto miestach vytrácali a znovu objavovali; v niektorých regiónoch (Austrália) sa objavili iba pred niekoľkými tisíckami rokov.

V Európe aj v Afrike

Uvediem iný príklad. Pred 80-tisíc rokmi sa objavili typizované nástroje vyrábané neandertálcami aj modernými ľuďmi. Farbivá, využívané najskôr pri symbolických činnostiach, ako bolo tetovanie alebo maľovanie na ľudské telá, nachádzame v juhoafrických náleziskách spred 300-tisíc rokov, ale aj na súbežných a novších neandertálskych náleziskách v Európe.

Zámerný charakter a symbolický význam pohrebov v období pred viac ako 30-tisíc rokmi, najmä pohrebov neandertálskych, naďalej zostávajú témou intenzívnych debát. Existuje však dosť dôkazov, že anatomicky moderní ľudia, ale aj neandertálci začali svojich mŕtvych pochovávať už pred 100-tisíc rokmi - ba zrejme skôr, ako naznačuje nedávny odhad veku neandertálskeho pohrebiska v izraelskom Tabune (160 tisíc rokov).

Samozrejme, dômyselné kostené nástroje (harpúny, hroty oštepov a šidlá) sa podľa všetkého objavili v Afrike pred 90-tisíc rokmi, teda oveľa skôr ako inde. To platí aj o takých výrobkoch moderných ľudí, ako sú osobné ozdoby, čo dokazujú i nedávno nájdené korálky z mušlí z obdobia pred 75-tisíc rokmi.

Zdá sa však, že tieto inovácie neboli rozšírené. Kostené nástroje a korálky sa v Afrike a na Blízkom východe v miestach obývaných modernými ľuďmi od čias pred 100-tisíc rokmi prakticky vôbec nevyskytujú. Abstraktných rytín na kostiach a úlomkoch okru na afrických náleziskách spred 75 tisíc rokov je málo. Vyobrazenia zvierat, ľudí a iných súčastí prírody sa v týchto troch oblastiach v Afrike, Európe a na Blízkom východe začínajú objavovať až pred 40-30-tisíc rokmi, pričom niekde sa objavujú oveľa neskôr ako na iných.

Moderné správanie vzniklo v rôznych regiónoch

Skrátka a dobre, zdá sa, že niektoré inovácie sa objavili v Afrike o 10-30-tisíc rokov skôr než u neandertálcov. Pochybujem však, že tento rozdiel je dôkazom rozdielnosti kognitívnych schopností. Veď trvalo 7 000 rokov, než poľnohospodárstvo preniklo z Blízkeho východu do Anglicka, a napriek tomu nik nebude tvrdiť, že kognitívne schopnosti mezolitických lovcov a zberačov z Anglicka boli v porovnaní s prvými poľnohospodármi podradnejšie.

To naznačuje, že pokiaľ ide o naše premeny od konca doby ľadovej, trajektória ľudí "moderných" sa v oblasti hmotnej kultúry nesmierne líšila. Archeológovia budúcnosti urobia dobre, ak sa nebudú snažiť tieto odlišnosti vysvetľovať pomocou viditeľných rozdielov v stavbe našej kostry. "Moderné" správanie sa mohlo objavovať v rôznych regiónoch a medzi rôznymi skupinami ľudských bytostí, teda práve tak, ako to historicky neskôr bolo aj s vynálezmi poľnohospodárstva, písma a dopravy.

Podstatnejšie je, že správanie je nesporne významným prvkom, ktorý rozhoduje o prispôsobení druhu, jeho geografickom rozšírení a spôsobe vyhľadávania partnera, čo všetko prispieva k zachovávaniu medzidruhových hraníc. To však neznamená, že sa moderné správanie muselo vyvinúť u jediného druhu. Veľmi blízke biologické druhy môžu mať podobné sústavy správania. V prípade našich predchodcov medzi spoločné rysy pravdepodobne patria mnohé vlastnosti, ktoré sme radi považovali za výhradné vlastníctvo nášho druhu, vrátane symbolického správania.

O našej ceste rozhodla náhoda

Kultúrna modernita sa teda nevyvinula iba u jediného druhu. To z veľkej časti ruší dichotómiu, ktorú Západ tradične kládol medzi svet prírody a ľudskú kultúru. Archeológia skorých moderných a neandertálskych populácií naznačuje, že nie sme národom vyvoleným, ktorý Boh obdaroval svetlom a božským príkazom, aby kráčal vpred, množil sa a vyhubil svojich polozvieracích blížnych.

Je to pohľad, ktorý nás oslobodzuje a zároveň nám zráža hrebienok. Ak skutočnosť, že sme na svete jediným prežívajúcim ľudským druhom, nie je výsledkom darwinovského súperenia, ale dejinnej náhody, môžeme rozšíriť svoje obzory a pripustiť, že časť našej "kultúry" zdieľame nielen so svojimi živými, ale aj s už zaniknutými príbuznými. Naša modernita je pravdepodobne súčasťou aj ich odkazu.

Francesco d'Errico je výskumníkom CNRS (Centre National de la Recherche Scientifique) pri Bordeauxskej univerzite. Venuje sa paleolitickému umeniu, pravekej technike a evolúcii kognitívnych schopností človeka. © Project Syndicate 2004

FRANCESCO D'ERRICO

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 499
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 9 354
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 995
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 899
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 290
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 231
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 126
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 912
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 850
  10. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 064

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

Neprehliadnite tiež

Jedinečné mikróby prežili v kryštáloch desaťtisíce rokov

Objavené organizmy sú úplne iné než tie v databázach. Niektorí spochybňujú, či naozaj pochádzajú z kryštálov.

Google a Microsoft neukážu weby pre nelegálne sťahovanie

Nový etický kódex platí pre vyhľadávače v Británii, či prekročí jej hranice dnes nie je jasné.

Ako by to vyzeralo, ak by všetci ľudia žili v jednej budove?

Stačí približne 180-tisíc ľudí, aby mala krytá budova vlastné počasie.

Na YouTube bude menej reklám, zrušia tie najdlhšie

Hoci reklamu na YouTube zatiaľ možno filtrovať, firma sa rozhodla zrušiť svoj najinvazívnejší reklamný formát.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop