Washington 7. augusta (TASR) - Nová americká hlbokomorská výskumná ponorka bude schopná previezť ľudí po 99 percentách oceánskeho dna, a to vďaka schopnosti zostúpiť hlbšie ako 40 rokov používaný známy batyskaf Alvin.
Informoval o tom prezident Oceánografického ústavu Woods Hole Robert Gagosian na piatkovom brífingu Národnej vedeckej nadácie (NSF).
Nové americké plavidlo bude tiež schopné prepravovať viac vedeckých prístrojov, rýchlejšie komunikovať a dlhšie zotrvať pod hladinou. Meno pre nové plavidlo ešte nebolo vybraté.
Práce na návrhu plavidla by sa mali spustiť v roku 2008. Má byť schopné zostúpiť do hĺbky 6300 metrov, s Alvinom sa dá ponoriť do 4500 metrov. Nová kapacita ale nebude stačiť na dosiahnutie najhlbšieho bodu v oceáne, ktorý je v hĺbke 10.800 metrov, v Mariánskej priekope - iba batyskaf Trieste v roku 1960 zaviezol ľudí do tejto hĺbky. Prepravil tam len dve osoby, na Mesiac sa dostalo 12 astronautov.
Vývoj amerického batyskafu si vyžiada 21,6 milióna dolárov (cez 700 miliónov Sk), ktoré vynaloží NSF. Ďalšie peniaze: na prístroje, osvetlenie a senzory, poskytne Oceánografický ústav Woods Hole.
Batyskaf bude operovať z výskumnej lode Atlantis, ktorá je teraz základňou pre Alvin. Predpokladá sa, že prevádzkové náklady budú obdobne ako tie terajšie okolo 22.000 dolárov za deň (vyše 700.000 Sk) na Atlantis a 10.000 dolárov za deň (viac ako 300.000 Sk) na batyskaf.
Dan Fornari z Woods Hole uviedol, že diaľkovo ovládané plavidlo sa plánuje využiť na prieskum oceánskych priekop a štúdium metánového hydrátu v nich ako možného zdroja energie, štúdium výmeny tekutín medzi oceánom a zemským plášťom a štúdium tvorov, ktoré žijú v týchto temných hĺbkach.
Batyskaf Alvin začal prevádzku v roku 1964 a vykonal 4025 ponorov. Pod hladinou strávil vyše 27.000 hodín, vrátane 16.000 hodín na morskom dne. Na misie za účelom skúmania biológie, geológie, chémie, pátrania, vyzdvihnutia a na ďalšie určenia zaviezol pod hladinu 12.068 ľudí.
Iba dva roky po začatí služby Alvina použili na vytiahnutie vodíkovej bomby, ktorá padla do mora pri španielskych brehoch po kolízii amerického bombardéra a tankovacieho lietadla.
Dňa 6. júla 1967 plavidlo napadol mečúň, ktorý sa zaplietol do prístrojov na vonkajšom plášti. Ryba sa dostala na hladinu s batyskafom Alvin a stala sa večerou pre posádku.
Počas spúšťania na ponor v októbri roku 1968 sa odtrhli podporné káble a Alvin klesol do hĺbky 1500 metrov. Pilotovi sa podarilo opustiť plavidlo, ktoré ale zotrvalo na dne do nasledujúceho roku. Potraviny, ktoré zostali na palube, boli síce prevlhnuté, no jedlé, a to vďaka teplote blížiacej sa k nule stupňov Celzia a nedostatku kyslíka v tejto hĺbke.
Francúzsko, Rusko a Japonsko tiež prevádzkujú hlbokomorské výskumné plavidlá. To svoje si buduje aj Čína.
