Los Angeles 6. augusta (TASR) - Americko-európska sonda Cassini objavila nový radiačný prstenec okolo Saturnu a odhalila, že hromobitie v atmosfére tejto planéty je odlišné od toho, ako ho zachytili sondy Voyager pri lete okolo telesa začiatkom 80 rokov.
Najnovšie zverejnené objavy sú súčasťou množstva informácií o Saturne od sondy Cassini, ktorá dosiahla tretiu planétu od Zeme a šiestu od Slnka 30. júna. Vesmírny výskum si vyžiada náklady 3,3 miliardy dolárov (takmer 110 miliárd Sk).
Misia, ktorú riadi kalifornské Laboratórium prúdového pohonu, je spoločným projektom americkej Národnej agentúry pre letectvo a vesmír, Európskej vesmírnej agentúry a Talianskej vesmírnej agentúry.
"Toto je presne ten moment uskutočňovania misie, ako je táto," zhodnotil Bill Kurth z Iowskej univerzity, ktorý je členom tímu skúmajúceho údaje prístrojov zachytávajúce rádiové a plazmové vlny, ktoré analyzujú "šumenie" a "praskanie" vyvolávané bleskami podobné tomu, ktoré sa vyskytuje na Zemi na rozhlasových vlnách AM pri hromobití.
"Cassini poskytuje dôkazy o zmenách v búrkach, ktoré sa vyskytujú na Saturne, počas viac ako 20 rokov, odkedy sme prvý raz začali robiť tieto merania," potvrdil Kurth.
Jeden rozdiel je v šablóne, podľa ktorej sa hromobitie vyskytuje. "V súčasnosti Cassini zaznamenáva blesky na veľmi sporadickej báze. Prichádzajú a odchádzajú," dodal. "V niektoré dni sa nevyskytnú vôbec, v iné dni zas máme dôkazy možno viac ako jednej búrky. Začiatkom 80. rokov sme ich s Voyagerom zaznamenávali mimoriadne pravidelne."
Ďalšou odlišnosťou je, že hromobitia pozorované sondou Cassini potrebujú viac času na obeh okolo gigantickej plynovej planéty, asi 10 hodín a 45 minút, v porovnaní s 10 hodinami a piatimi minútami v 80. rokoch.
Vedecký tým okolo Voyagera ich dal do súvisu so "superrotačnými mrakmi" pri rovníku, kde ich vysokorýchlostný veterný prúd dokáže obohnať okolo planéty rýchlejšie, než je rotácia Saturnu.
"Skutočnosť, že Cassini eviduje dlhšie periódy, naznačuje, že búrky prichádzajú z vyšších zemepisných šírok, kde vetry neprúdia tak rýchlo," objasnil Kurth.
Vedci sa domnievajú, že príčina rozdielov v šablóne blýskania sa môže byť v odlišnosti, akou tiene prstencov Saturnu dopadajú na planétu v porovnaní s pozorovaniami z 80. rokov.
Toho času bolo Slnko na rovnakej úrovni, ako boli prstence a ich tieň dopadal na úzky pás v tesnom susedstve ekvátora. Teraz Slnko ožaruje južnú hemisféru a tiene prstencov prekrývajú zoširoka severnú hemisféru.
"Už nie sú koncentrované na jednom mieste a sú rozšírené po veľkej časti planéty," vysvetlil Kurth.
Vedci predpokladajú, že v ére sondy Voyager bol veľmi hustý prstencový tieň v tesnej blízkosti miesta, na ktoré v hornej hemisfére svietilo slnko takmer priamo, čo spôsobilo výnimočne dobré prostredie pre búrky.
"V súčasnosti nemáme takúto situáciu," pokračoval Kurth. "Tiene prstencov sú na severe a priame slnečné svetlo na južnej pologuli, takže neexistujú možnosti pre teplotný kontrast, ktorý mohol byť počas preletu Voyagera."
Nový radiačný prstenec bol objavený hneď nad oblakmi nad Saturnom, čo naznačuje, že prstence sú okolo planéty omnoho bližšie, ako sa doteraz vedelo.
Radiačné prstence sú neviditeľné, symetrické regióny, v ktorých sú magnetickým poľom planéty skoncentrované excitované ióny a elektróny.
V dlhodobého hľadiska majú radiačné prstence dôležitú rolu v evolúcii atmosféry planéty a ktoréhokoľvek mesiaca a prachu a plynu pohybujúceho sa po jej orbitálnej dráhe, uviedol Donald G. Mitchell, odborník pre magnetosférické vyobrazovacie prístroje z Univerzity Johna Hopkinsa, štát Maryland. Teplota a chemické zloženie vrchnej vrstvy atmosféry sú tiež ovplyvnené radiačnými prstencami, doplnil.
Kevin Baines, vedec zaoberajúci sa vizuálnym a infračerveným mapujúcim spektrometrom sondy Cassini, zverejnil nové dáta z pozorovania jedného z mesiacov Saturnu - Titanu, ktorý má veľkosť planéty. Tie dokumentujú extrémnu hustotu atmosféry, ktorá je väčšia, ako má Zem.
Cassini vypustí svoju menšiu sondu Huygens k Titanu v decembri. Satelit sa v januári ponorí do plynného obalu mesiaca a na Zem bude vysielať obrázky a vedecké dáta.
