DOOM 3 - prvá slovenská recenzia

Tma. Strach. Bezmocnosť. Krv. Depresívnosť. Smrť. Beznádej. Smútok. Vôľa. To je len zopár slov, ktorými sa dá popísať DOOM 3. Áno, myslíme tretie pokračovanie návratu pekelných netvorov a môžete nám veriť, že v tomto článku sa vyššie uvedenú slová bu

dú vyskytovať až príliš často. Vitajte v pekle, Doom 3 prichádza.

Keď som sa prednedávnom dozvedel, že časopis PC Gamer dostal exkluzívne k recenzii Dooma 3, oči mi zaliali slzy a v hlave mi zasvietila červená kontrolka. Každučký deň som čakal na verziu hry k recenzii a nedočkavosť sa stupňovala každou hodinou. Nebudem to dlhšie držať v sebe, aj tak ste si už určite pozreli výsledné hodnotenie, môžem teda zakričať na plné ústa: Doom 3 je výborná hra! Už keď som mal CD v ruke a postupne inštaloval gamesku, bol som plný očakávania, všetci verili, že to jednoducho bude bomba a neprijímali žiadne iné hodnotenia, no v skúsenejších z nás občas zavŕtal červík pochybností a musím sa priznať – aj ja som sa párkrát rúhal a pomyslel na situáciu, ak by to jednoducho nebolo ono, ak by to nebola taká očakávaná bomba, ak by... no potom som si spomenul, kto nám túto hru vytvára (id Software) a dobre všetci vieme, že táto grupa nám podradnú hru do rúk ešte nestrčila.

Myslím si, že úvodné kecy o vzniku série Dooma a celkovo doomoviek môžem veselo preskočiť, to si môžete prečítať na iných stránkach, prípadne v časopisoch, my sa budeme sústrediť radšej na samotný opis hry. Dosť informácií ste si mohli prečítať v našom nedávnom preview a chlapsky môžem potvrdiť, že sa všetko splnilo. Do poslednej bodky. Neočakávali sme žiadnu srdcervúcu story o záchrane sveta a ani sme sa jej nedočkali. Id Soft dokážu vytvoriť výbornú hru, no príbeh hrá v pozadí úplne tichučko a vlastne je to len taká zámienka, prečo sme tam, kde sme, čo tam robíme a môžete mi veriť, svoju úlohu si plní dokonale. Doom 3 je totiž o niečom úplne inom, hoci tu máte možnosť sledovať zrejme najlepšiu story, aká bola kedy v id Softe vytvorená.

Neznášam Phobos, neznášam rok 2145, neznášam ten hluk a hlavne poklonkovanie nadriadeným. Len pred chvíľou som priletel a už mám toho plné zuby a chcel by som čo najrýchlejšie vypadnúť. Zdá sa mi, že mi to robí niekto úplne naschvál a sám cítim, že tento mesiac Marsu sa mi stane osudným, niečo visí vo vzduchu, no Union Aerospace Corporation nedáva nič najavo. Obrovský komplex plný chodieb mi naháňa strach, vyzerá to tu ako mravenisko, ale veď čo by ste čakali od výskumu teleportačnej brány. Každý má svoju funkciu a musí ju plniť, inak by všetko prestalo tikať ako švajčiarske hodinky a vynaložené financie by vyšli navnivoč. Cestou k veliteľskému mostíku som stretol jedného vedca, ktorý do mňa vrazil, akoby nebol spojený so svojim telom, ani sa neospravedlnil, ani nepípol. Najradšej by som ho niekam nakopal, no nechcel som si hneď na začiatok robiť problémy. Keď sa na celú situáciu pozriem triezvym pohľadom, pokúsim sa prižmúriť obe oči, tak tu zažijem pár pekelne nudných týždňov. Dúfam, že si budem môcť aspoň zastrieľať.

Večne rotujúce diskusie na internete o najlepšej FPSke tohto roku sa mi zdajú úplne „mimo mísu“. Ide samozrejme o večný súboj Doom 3 vs. Half-Life 2 (a aby sme nezabudli, tak aj vs. Stalker). Už len to „obmedzenie“ hrania vo vesmírnej základni na mesiaci Marsu bez možnosti pochodu po rozsiahlejšom priestranstve, nám napovedá o DIAMETRÁLNE odlišnom zameraní sa na atmosféru a hrateľnosť. Doom 3 je o strachu a musím sa priznať, že pri hraní so zhasnutým svetlom som mal veru dosť. A myslíte si, že pri HL2 si (s prepáčením) nakakáte do gatí? Vážení priatelia, pochybujem, no ak chcete mať skutočný dôvod k výmene žiarovky v stolnej lampe, spustite si Dooma 3 po tme ako ja. Veľmi rýchlo som prekonal lenivosť a vymenil vypálenú žiarovku v lampe, aby tma bola len za monitorom a nie aj pred.

Je to obrovský komplex, to musím uznať. Čudujem sa niektorým vojakom, že sa tu vyznajú už lepšie ako vo svojej výbave. Heh, škoda, že tu nie je aj dámska spoločnosť, to niektorým chlapcom, ktorí sú tu už vyše roka vôbec nezávidím. No nie o tom som chcel. Dnes som dostanem možnosť prejsť sa po povrchu mesiaca, síce len na pár sekúnd, ale predsa. Musím sa dostať do druhej základne, tak vyskúšam konečne niečo nové a dúfam, že zažijem nejakú zábavu...

...bojím sa, neviem, či by nebolo lepšie radšej zomrieť. Neverím nikomu, neverím tieňom od ventilátoru, neverím prskajúcim drôtom na zemi. Chvalabohu, že som pri návšteve susednej základne dostal aspoň obyčajnú pištoľ, keď som dorazil do druhej základne, išiel som podľa inštrukcií na druhé poschodie do riadiaceho centra a vtedy sa to stalo. Vyzeralo to, akoby dimenzionálna brána úplne zošalela, zrazu sa otvorila a pred mojimi očami z nej vyletela smrtka, skôr duša. Dopekla, neviem, čo to bolo, no napadlo to vedca stojaceho vedľa mňa a spravilo to z neho... neviem, už to jednoducho nebol on, akoby jeho dušu pohltilo to najtemnejšie zlo a som nesmierne rád, že mu stačilo zopár rán. Ten človek, vlastne to už ani nebol človek, on po mne v okamihu začal ísť a hoci neverím na reinkarnáciu a podobné hipícke kraviny, cítil som smrť. Cítil som ju všade okolo, akoby nás prišlo pozrieť samotné peklo.

Peklo. Len tak sa dá nazvať zážitok z hrania. Spomeňte si na skutočne strašidelnú FPSku, ktorú ste kedy hrali. Zimomriavky vám po chrbte určite behali pri Aliens vs. Predator, no Doom 3 ide ešte ďalej, hoci využil tú najprimitívnejšiu techniku bátia sa. Je dokázané, že filmový horor je napínavý len do chvíle odhalenia vraha (spomeňme na Jeepers Creepers, ktorý bol výborný do polovičky filmu a odvtedy to bola čistučká nuda) a potom samotný strach stráca zmysel. Úplne rovnaký princíp sa v doomovkách (a v hrách všeobecne) nedá uplatniť, no už napríklad The Suffering nádherne ukázal, ktorou cestou sa treba vybrať. Treba zvoliť tmu. Tým nemyslím znížiť kontrast hry, ale jednoducho vytvoriť tmu. Ak ste išli niekedy sami (alebo vás mohla byť aj celá tlupa, davová psychóza spraví svoje), v úplnej tme, niekedy cez les, v každom tmavom kúte ste niečo videli. Stačilo jemné zašuchotanie vetiev stromov a... a Doom 3 na nás útočí temnotou. Tmavá chodba. Blikajúci neón. Blik – svetlo, chvíľu tma, blik – záblesk, tma... blik – úplná tma, len v pozadí niečo svieti a zrazu len počujete čvachtajúci pohyb zombíkov, no nevidíte ich. Bojíte sa totiž neznámeho, bojíte sa niečoho, čo neviete kde práve je a ja vám zaručujem, že objavovanie protivníkov je naskriptované tak, aby fľak na spodnom prádle bol čo najväčší.

Práve začínam rozmýšľať nad tým, či bolo skutočne mojou záchranou, že nám pridelili baterky. Zistil som, že tých prekliatych brán sa otvorilo oveľa viac a na základni sa objavujú podivné stvorenia, ktoré si nedokážete ani len predstaviť. No najhoršia je tma. Zrejme sa poškodili generátory a celá vesmírna stanica je biedne osvetlená, čo je zrejme to najhoršie, čo sa mi mohlo stať. Baterka síce osvetľuje temné kúty tmavých chodieb, no nedokážem v jednom momente svietiť baterkou i držať v rukách brokovnicu a pumpovať do pekelných stvorení olovo. Nechcem skončiť ako ostatní na tejto stanici. Buď sú z nich mŕtve telá pre duše alebo majú rozvŕtané telá, končatiny pohodené po miestnosti a prázdne oči. Nemôžem sa na nikoho spoliehať, ani na svojich nadriadených. Neverím nikomu, jediné, čo viem, je, že sa chcem dostať preč z tohto pekla. Keď dostanem do rúk toho grázla, čo celú túto hrôzu spustil, prisahám na smrť všetkých padlých, že bude trpieť. Všade je hrozne veľa krvi a hoci som zvyknutý na veľa vecí, toto ma dostane vždy.

Tak, tak. Baterka a teda svetlo alebo zbraň a teda tma. Možno to vyzerá ako jednoduchá voľba, chvíľu svietim, chvíľu strieľam, prípadne strieľam naprázdno do miest, kde by potvorka mohla byť, no verte mi, že nie je to tak jednoduché. Kruh osvetľujúci prostredie nemá až taký veľký rádius, aby pokryl celý váš pohľad a preto nastanú aj situácie, kedy počujete zombíka, trafí vás, no vy neviete kde je, v berserku vystrelíte malú dávku len tak do neznáma, potom rozsvietite a nikde nič nevidíte, zrazu len cítite, že na vás niekto zaútočil a ďalšie drahocenné percentá zo zdravia idú dole. Zombíkov (Chainsaw zombie, Flamming zombie) sme už viac-menej prebrali, nie sú rýchli, no ak sa dostanú k vám, berte nohy na plecia, sú skutočne nepríjemní. Starých známych z pôvodného Dooma poznáme a všetci prešli razantnou zmenou. Napríklad len primitívny imp strieľa po vás z diaľky ohnivé gule a budete musieť statočne kľučkovať a uhýbať sa im, no on zatiaľ beží priamo k vám a verte mi, že detailný pohľad do jeho gesichtu vo vás nevyvolá spomienky na tú sexy blondínu, ktorá k vám bola minulý týždeň prítulná. Aby to nebolo všetko, dokáže behať po stenách, čím sa vám v temnote stratí rýchlo... VEĽMI rýchlo z dosahu baterky a vlastne aj zbrane. Máme tu Pinky Demona, máme tu Pekelného Rytiera, no lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. A pripadá mi to aj trochu nefér vykecať vám, že to všetko, čo som obdivoval v preview je ešte lepšie a strašidelnejšie. Trite (smrtky na pavúčích nohách), Archvile, Revenant, Cacodemon, Cherub – je ich mnoho a všetci vyzerajú skutočne ako démoni z pekla. Kúzlo hry spočíva v jej postupnom objavovaní, každé nové monštrum sa vám najprv predvedie v animačke a potom si to rozdáte medzi sebou ako chlap s... s monštrom. A to som nehovoril o bossoch.

Dúfam, že rešpektujete môj postoj (nič iné vám ani nezostáva), no je lepšie to zažiť na vlastnej koži a nie vopred vedieť, že do toho parchanta treba vyprázdniť polovicu zásobníku z klasickej pištoľky alebo tri rany z brokovnice. Najlepšie je prísť na to úplne sám, sám v tme, sám so strachom v očiach, sám s vydesením, že ten posledný náboj v brokovnici už musí byť posledným aj pre pinky démona, inak vám nezostane nič iné ako vložiť si chladnú hlaveň do úst a naposledy stlačiť spúšť. K nepriateľom sa však oplatí ešte spomenúť ich rozdelenie na dve skupiny – jedna po sebe necháva drahocennú muníciu (napadnutí vojaci) a ostatné pekelné monštrá.

Sedím prikrčený v kúte a čakám. Jednoducho tu sedím, baterkou prebieham z jednej strany na druhú a čakám, kedy si po mňa príde. Počujem ho, no v tejto tme nič nevidím, zatiaľ čo tie sk***ené pekelné monštrá ma cítia a idú po mne. Cítia moju krv, moju dušu a zrejme im došlo, že riedim ich rady. Len pred chvíľou som skoro prišiel o život, keď som neskontroloval jeden tmavý kút, v ktorom bol skrytý zombík. Keď som si len tak zo zaujímavosti obzeral halu, zasvietil som mu priamo do tváre. Bol to ako pohľad do ničoty, mŕtvolne biele oči, sivá pokožka a na tú grimasu nezabudnem nikdy... mimické svaly zostali rovnako napäté ako v čase napadnutia osoby. Už viem ako vyzerá bolestivá smrť. Úplne vystrašený som vybehol od zombíka do jednej haly, kde sa na mňa vyrútil pinky démon so štvoricou impov a dvomi zombíkmi. Môžem si za to sám. V tmavej hale som bežal kade lahšie, otvoril som ďalšie vstupné dvere, kde čakal ďalší vyslanec pekla, strieľal som okolo seba, na miesta, kde som si myslel, že môže niekto byť... nič viac si nepamätám. Nič... a teraz tu sedím prikrčený v kúte a čakám. Jednoducho sedím a čakám...

Umlátiť nepriateľa môžete síce aj baterkou, no sami uznáte, že jedna cez držku svietidlom je dokonca slabšia rana ako jedna otcovská päsťou. Vaše ruky slúžia ako zbraň s neobmedzenou muníciou, no sami cítite, že tými pästičkami sa radšej umlátite sami, akoby ste mali bojovať len za ich pomoci proti impovi, ktorého stretnete hneď na začiatku hrania. Vtedy vám síce bude pridelená klasická pištoľ s 12 nábojovým zásobníkom, no munície je veľmi poskromne. Neskôr nastúpi na scénu brokovnica, ktorá je účinná na streľbu sblízka, vtedy nemá takmer nikto šancu a stačí mu len zopár nábojov... Nesmie chýbať ani klasická machine gun a výborne sa s ňou likviduje commando zombíkov. Plasma gun je klasická high-tech puška flusajúca plazmu (veľmi prekvapujúce). Chain gun netreba nikomu predstavovať, klasický rotačák má vysokú frekvenciu streľby, keď sa jeho hlavne začnú otáčať, nepriatelia padajú ako podťatí, no vysoká spotreba munície z nej robí len chvíľkovú zábavu. Rocket launcher a granáty sú charakterizované už svojim názvom a soul cube je menšie prekvapenie od tvorcov hry. No určite nepokorí BFG pod názvom 9K, hoci zbieranie duší je určite zaujímavá činnosť. BFG musí poznať takmer každý – zelená vlna pustošivej energie sa dá prirovnať k menšej atómovke. Na záver som si nechal perličku v podobe motorovky. Môžem vám popisovať porcovanie enemies, no zvuk a ľahké chvenie treba zažiť. Teraz nemyslím, aby ste vyrazili s pílou do ulíc, no ak natrafíte na zombíka, Doom 3 vás naučí ako viesť priečny rez alebo naporcovať pinky démona na tenké plátky. Nenahraditeľný pomocník v kuchyni i v záhrade, využijete ju na oslavách, karoch a dokonca sa hodí aj na promócie. Ehm, prepáčte, nechal som sa uniesť.

GRAFIKA 9 / 10
Okolo tejto recenzie sa nachádzajú screeny, ktoré som cvakal pri hraní ako bláznivý a keď som sa netriasol strachom, skúšal som odfotiť niečo aj počas súbojov, no vtedy som mal dosť starostí myslieť sám na seba a nie na vaše obrázky :). Preto by som mohol charakterizovať engine hry ako skutočne neskutočný. Možno sa v úplne inej hre neuplatní ako práve v Doomovi 3, no vesmírna stanica je vymodelovaná neskutočne precízne s neuveriteľným citom pre detail. Pocit, že ste skutočne v hre je takmer reálny a je to vďaka výborne zvoleným prechodom tmy a svetla a vlastne celkového pohrania sa s tmou a svetlom. Jasné, aj The Suffering alebo Silent Hill sú strašidelné, no oproti Doomovi 3 je to len uspávanka pre malé decká.

Výpis všetkých možných efektov nechám na iných, ktorí sa v tom vyžívajú, ja na tie super efektíky moc nie som, je mi jedno, či ma príšera 100 polygónov na sebe nacápaných alebo je zložená z milióna. Dôležitý je výsledný efekt a ten je neskutočne realistický. Zombík v iných hrách vyzerá ako zombík, no tu je to až príliš živý zombík. Nechcem vyzerať ako strachopud, no z nepriateľov (až na radových vojakov, tí vás ostreľujú z diaľky, takže si môžete vychutnať len ich mŕtve telá na dlážke) priam srší strach, peklo a depresia. Samozrejme všetko to je vytvorené peckovým enginom a jediná chybička je, že je neskutočne hardvérovo náročný.

Niekedy ma ten môj prehnaný optimizmus zabije, hlavne keď som si manuálne zvolil rozlíšenie 1024 x 768 s najlepšími detailmi, hoci mi hra odporúčala 640 x 480. Veď nemám predsa úplnú šunku, Athlon 2200+, 512 MB RAM, Radeon 9800 by niečo mal zvládnuť, no ako sa ukázalo, úplne čisto som hru ako tak rozbehal v odporúčanom rozlíšení s minimálnymi detailmi. Aj vtedy to občas cuklo. Rozhodol som sa zvoliť kompromis medzi plynulosťou a kvalitou a v rozlíšení 800 x 600 na medium detailoch sa to dalo vydržať, hoci bolo stále cítiť občasné cukanie. No chcel som, aby okolité screenshoty vyzerali poriadne, tak dúfam, že tých vyše 100 exkluzívnych screenshotov si užijete.

Vlastne pre hardvérovú náročnosť strhávam hre pol hviezdičky. Za také dva rôčky je možné, že sa vyskytnú počítače, ktoré rozbehajú Dooma 3 na plných detailoch v maximálnom rozlíšení, no taký comp zatiaľ neexistuje. Môžete sa teda chváliť akoukoľvek mašinou (čo ste aj v jednej diskusii robili), úplne dokonalý pôžitok to dnes ešte nebude. Ak ste však bohatí, pošlite mi na účet nejakú sumičku (číslo účtu čaká v redakcii) a za posledných 100 000 si kúpte nadupanú mašinu. Je dosť možné, že mnoho hráčov si s Doomom aj kúpi nový počítač, no musím brať ohľad na situáciu na slovenskom trhu a myslím, že väčšina herného osadenstva vlastní zostavu podobnú tej mojej, takže by som o kúpe tohto pekelného diela neuvažoval s menšou RAMkou akú mám ja, s procesorom pod 1.8 GHz to bude skutočné peklo a grafická – čím kvalitnejšia, tým lepšie.

Aj keď je práve tento problém značne obmedzujúcim faktorom, nemôžem si dovoliť nechváliť grafické spracovanie. Je to neskutočné a ak ste sa zvíjali v orgazmoch už pri traileroch, vedzte, že realita je ešte lepšia.

INTERFACE 10 / 10

Samotné ovládanie za celý ten čas nijako výrazne nepokročilo a výsledná úroveň, na ktorej sa nachádza aj Doom 3, je zaužívaný a hlavne dodnes neprekonaný štandard. Pohyb postavy vykonávate klasickým 4-kombom WASD, R je klasicky reload, ťuknutím na tabelátor si vezmete do rúk osobný vreckový počítač, do ktorého sa vám ukladajú pamäťové karty mŕtvych vedcov a vojakov. Oni ich už nepotrebujú a vám len pomôžu pri ceste vpred, takže ich beriete, čítate maily z ich života, počúvate audio files, prehrávate si krátke propagačné videá UAC, jednoducho taký maličký PDA. Myškou ovládate pohľad, ľavé tlačítko je fire, pravé jump, koliečkom scrollujete vo výbere zbraní. Čakali ste revolúciu? Nech sa na to pozerám z akejkoľvek strany, nič také mi nechýba, ovládanie je prepracované a na vysokej úrovni, odozva kláves okamžitá, menu prehľadné a jednoduché. Vidieť, že niekto svojej práci skutočne rozumie a vie, čo hráči chcú.

HRATEĽNOSŤ 10 / 10
Kedy ste sa cítili naposledy bezmocný? Kedy ste vedeli, že už ďalej jednoducho nepôjdete, nespravíte ani krok? Kto nebol nikdy zahnaný do úzkych, nevie ako chutí šialenstvo. Ja sám viem, že sa zo mňa stáva pomätený blázon. Nemám dostatok munície, priestory sú čoraz tmavšie, pekelné svinstvo je nepríjemnejšie, je ho stále viac a viac. Momentálne naberám odvahu na otvorenie ďalších dverí. Neviem, čo sa za nimi skrýva, neviem, čo tam na mňa čaká a je dosť možné, že ich otvorím a pozriem sa do tváre nejakého monštra a napichne ma svojim hnátom cez žalúdok, takže to budem riadne cítiť a smrť bude pomalá. Jedno však viem iste, budem sa brániť. Vidíte, konečne som nabral odvahu a blížim sa k dverám. Pristupujem k nim opatrne, otváram ich, no ihneď sa skrývam za roh. Chvíľu len tak stojím pri rohu, pripravená brokovnica sa mi roztápa v rukách. Pot mi steká po šiji, no nič necítim, len počúvam.

Po pár sekundách sa dvere automaticky zavrú. Čakám ešte chvíľu, či sa náhodou niekto neobjaví, no nič sa nedeje, tak sám seba uisťujem, že tam na mňa nič nečaká. Otváram znovu dvere, no tentoraz ostávam stáť medzi nimi a baterkou si ju pomaly obzerám. Nikde nič, len neón nepríjemne poblikáva a tiene mi vytvárajú kopec ďalších i keď len imaginárnych nepriateľov. No sú o to horší, tých sa nedokážete zbaviť. Pozriem sa na svoje zásoby munície, som na tom biedne. V zásobníku mam 8 nábojov a zostáva mi 14 náhradných, ešteže mám machine gun s plným zásobníkom a niečo cez 100 rezervných nábojov. Vchádzam do chodby, skúsil som vypnúť žiarovku, no potom som nič nevidel, čo mi príliš odvahy nedodalo. Chodba sa stáča doľava, vykuknem za roh, čistý vzduch. Zdá sa mi to však až moc jednoduché.

Zrazu sa to stalo, blikajúce neóny zrazu zhasli a za sebou som začul zvuk trhajúceho sa plechu, rýchlo sa otáčam a robím dobre. Už na mňa letí ohnivá guľa impa, ktorý sa na mňa vyrútil z vyrvanej steny. Rýchlo vyberám brokovnicu a strieľam dva náboje do miest, kde som ho videl naposledy. Nie je mŕtvy, strieľa na mňa znovu, no už sa nestačím vyhnúť a schytal som to, vystrelím ešte raz, imp padá na zem, no to už za sebou počujem kroky zombíkov. Nestihol som sa otočiť, no nič nevidím. Cúvam a zapínam žiarovku... preboha, dvojica zombíkov je mi v pätách, rýchlo do nic vypálim ďalšie tri náboje a so syčaním padajú k zemi. Zostávam stáť v tichu a tme. Moje zdravie visí na vlásku, no v tom začujem dupot... akoby niečo na mňa bežalo. Rýchlo rozsvietim žiarovku a zbadám pinky démona, vyberám brokovnicu a rýchlo pálim... sakra, nemám náboje, vyberám machine gun, no už ma nabral a odhadzuje ma niekam. Nič nevidím, znovu si na sekundu zasvietim žiarovkou no pred sebou ho nevidím a ja už viem, čo to znamená. Nemýlil som sa, bol za mnou a ja padám k zemi. Je koniec, cítim ako mi trhá mäso a cítim ukrutnú bolesť a len dúfam, že to nebude trvať dlho. Nespomínam na to, čo som prežil za svoj život, hľadám svoju devinu a pokúšam sa ešte zbesilo páliť po okolí, hoci viem, že ak to náhodou prežijem, munícia mi bude chýbať. Zrazu sa ozvalo zaskučanie a nastalo úplné ticho. Som na dne, rozsvietim žiarovku a zisťujem, že som sa ocitol o dobrých pár metrov ďalej a vlastne už ležím v nejakej hale. Pomaly vstávam, v kúte nachádzam lekárničku, ktorá ma síce nevylieči úplne, no aspoň pomôže a zapínam generátor.

Pamätáte sa na začiatok? Tma. Strach. Bezmocnosť. Krv. Depresívnosť. Smrť. Beznádej. Smútok. Vôľa. K tomu si pripočítajte nedostatok munície a zdravia a budete si želať veľmi rýchlo skončiť. Vrelo odporúčam hrať hru s vypnutým svetlom, slúchadlami na ušiach a vypeckovaným zvukom. Hrateľnosť je v nebeských výšinách.

MULTIPLAYER
Nachádza sa samozrejme v hre, no z časového hľadiska som sa nedostal k jeho hodnoteniu, preto vám podrobnejšiu pitvu prinesieme niekedy neskôr.

ZVUKOVÉ EFEKTY 10 / 10
Polovičku úspechu dusnej atmosféry Dooma 3 tvorí jeho ozvučenie. Keď počujete svoje kroky a zrazu začujete ešte niečo, pričom na 100% viete, že ste ten zvuk nevytvorili vy, budete ako na stopkách. Skutočne geniálne ozvučenie, čo sa týka kvality i kvantity. Vyzdvihujem schopnosť ozvučiť všetko (hlavne kvalitne) a v pravej chvíli úplne všetko stlmiť a hráč vníma aj ticho ako zvuk!!! Niektoré stroje neustále pracovali a tak vytvárali výbornú atmosféru a znemožňovali vám niečo počuť. To treba to počuť.

HUDBA 10 / 10
Spočiatku sa mi zdalo, že skoro vôbec neznie, no pri prvom súboji to prišlo. Alebo som vchádzal to tajomnej haly alebo som počul lomoz a zrazu sa ozvala jednoduchá melódia alebo som počul len tlkot svojho srdca alebo… alebo soundtrack roku?

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 10 / 10
Musím sa priznať, že Dooma 3 som ešte nedohral. Mal som naň dosť málo času, bol som tlačený exkluzivitou (pevne verím, že budeme prvý na Slovensku, v čase písanie tohto článku sa ešte nikto neprejavil), no je to aj tým, že som si nezvolil najľahšiu obtiažnosť, ale hneď druhú zo štyroch. Na tretiu som sa neodvážil a štvrtá nebola radšej vo výbere a sprístupní sa asi až po dohraní hry na tretiu obtiažnosť. Podľa slov recenzenta PC Gameru mu trvalo dohranie Dooma 3 na najľahšej obtiažnosti 20 hodín, na strednú to bude o pekných pár hodín viac a ak si chcete hru skutočne užiť, nebudete sa hnať neustále dopredu, po každej mŕtvole stláčať quicksave, ale hru SKUTOČNE HRAŤ a prežívať ju, môžete si rezervovať oveľa viac hodín na pokorenie hry. Prekvapenia v podobe vyrútenia sa monštier z chodieb sú síce tvrdo naskriptované, no sú vytvorené s citom pre správne načasovanie a určite si po prejdení hry nebudete pamätať, kde ktorá potvora vyskočila a môžete sa pustiť veselo do hrania na vyššej obtiažnosti.

Inteligencia je trošku ošemetná záležitosť. Svinstvo z pekla sa nesnaží nijako brániť a ide vlastne priamo na vás, nič iné mu ani nezostáva, využíva totiž boj face-to-face. Bývalí vojaci majúci zbrane sú však tvrdší oriešok, skrývajú sa, snažia sa nestáť dlho na jednom mieste, no niekedy trošku zblbnú a zostanú stáť na mieste bez streľby. Nič nie je dokonalé a viac ako na superinteligentné monštrá vsádza Doom 3 na atmosféru a práve tá zvyšuje náročnosť hry, respektíve náročnosť na vaše nervy. Pochybujem totiž, že v úplnej tme, úplne sami, so slúchadlami na ušiach vydržíte hrať dlhšie ako dve hodinky. Je však rozdiel hru hrať a prežívať. Ak ju budete prežívať, bude vám dĺžka hry stačiť a dohráte ju niekoľkokrát.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 10 / 10
Dlho-predlho som uvažoval aké hodnotenie hre udelím. Napokon som zmäkol a maximálny počet hviezdičiek som po veľkom vnútornom boji udelil. Klenot medzi akčnými hrami a dá sa povedať, že bez jedinej chybičky. Ak si odmyslíme hardvérovú náročnosť, ktorá je dosť ošemetná záležitosť, veď o rok bude situácia diametrálne odlišná a samotní tvorcovia hry nám vopred hovorili o trošku náročnejšom, no efektnom engine. Grafika je neskutočne reálna, zvuky s hudbou nemajú chybu, atmosféra je taká hustá, že by sa dala krájať, strach ma dokonale pohltil. Príbeh napokon aj graduje, stačí si čítať e-maily a správy po mŕtvych, čím hra získava menší (skutočne len taký malinkatý) nádych známy zo System Shocku 2. Je to bez chybičky, ak by sme hodnotili percentami (čo sa dúfam tak skoro nestane), schytal by Doom 3 95 len by tak plesklo a mne neostáva nič iné ako vám gamesku odporučiť. No v prvom rade si zistite, či na vašom stroji pobeží. Kvôli Doomovi sa však oplatí upgradeovať. Stále čakáte na tú vetu? Tak dobre. Doom 3 je bomba. Pardon, Bomba. Ehmm...BOMBA.



 

DRUHÁ STRANA MINCE od Vladana Hamříka 10 / 10
Na tretie pokračovanie Dooma som sa naozaj spontánne tešil a aby som sa priznal, už dva razy som si kvôli nemu upgradoval počítač. Posledný upgrade mi umožnil vychutnať si hru v rozlíšení 1280x1024 s najvyššie nastavenými detailmi okrem AA a musím priznať, že je to zážitok. Kvalita grafiky je naozaj silná káva aj pre takého zhýralca ako som ja, a jednoznačne konštatujem že nič lepšie momentálne neexistuje, nech sa vám to páči alebo nie. Hre ale musíte za to ponúknuť naozaj krvavú daň vo forme špikového hardvéru, ktorý stojí nemalé peniaze.

Zhodou okolností a za drastickej podpory programátorského týmu sa dá Doom 3 vychutnať aj na zostave strednej triedy. Athlon 2.2Ghz, 256 RAM a Ati 9600Pro vám dokážu rozbehnúť hru v rozlíšení 800x600 na stredných detailoch a pri odbúraní dvoch grafických efektov naozaj svižne. Okrem toho je aj niekoľko fígľov, ako dosiahnuť o niečo vyšší framerate - niekto doporučuje rozpakovať všetky súbory v hdd adresári, iný upraviť v configsyse veľkosť bufferu u RAM a niekomu sa oplatilo nainštalovať novú verziu Catalystov koncipovaných práve pre túto hru.

V každom prípade nový Doom aj pri nižšom rozlíšení poskytuje viac než slušné vizuálne stvárnenie, ktoré je doprevádzané výbornou atmosférou. Strach, aký pri pokorovaní tohto titulu prežívame je naozaj intenzívny a niečo podobné zažíváme len výnimočne. Tmavé chodby, do ktorých sa po otvorení dverí odmietame čo len pozrieť, sú pritom iba vrcholkom ľadovca. Tez zvyšok je rovnomerno rozložený do celého príbehu. Adrenalínové prívaly zažijete pri prechodoch tlakovými komorami a následným pobehovaním na otvorenej planéte, pri postupe úzkymi šachtami, útokoch zombií, besnení „zla“ a podobne... Samozrejmosťou sú aj ľudské torzá zavesené na hákoch, rozmetané končatiny úbohého vedca alebo krvou napísané odkazy. Kapitolou samou o sebe je samotné peklo, vytvorené neuveriteľne sugestívnou grafikou plnou úchylností, ale aj plné nádhernej architektúry a pôsobivých sveteľných efektov. Hratelnosť vysoko prevyšuje ostatné tituly o niekoľko konských dľžok, za čo môže čiastočné využívanie mechanizmov v ďalšom postupe, alebo napríklad aj taká drobnosť ako obranný robot (mimochodom až absolutisticky prepracovaný) chrániaci vašu postavu v určitej oblasti pred útokmi vyslancov pekiel. Na záver mojej krátkej poznámočke k hlavnej recenzii chcem Dooma 3 každému vrelo doporučiť, pretože podobné tituly tvoria dejiny hernej scény. Sme pri tom, keď nastávajú zlomové okamihy a píše sa história. Dámy a páni, chlapci a dievčatá – Doom 3 je tu...

TRETIA STRANA MINCE od Tomáša Kozu 9 / 10
Myslím si, že pokračovanie legendárneho Dooma id Soft zvládol na výbornú. Aj keď nový Doom v samotnom hernom systéme neprináša nič nové, práve naopak je oproti ostatným dnešným FPSkám dosť jednoduchý, napriek tomu je to hra úplne úžasná. Strhujúca, hororová atmosféra vás bude dlho držať pri monitore, keď samozrejme nie ste slabšia povaha, to vám hru vôbec neodporúčam, ak si nechcete privodiť infarkt. Vážne, takú atmosféru som nezažil ani v Aliens vs Predator 2. Druhá vec, čo vás doslova priklincuje k monitoru, je neuveriteľne krásna grafika, o ktorej ste sa určite viac dozvedeli v recenzii. Odporúčam naozaj každému, kto ma silný počítač, je to takmer dokonalá hra... dokonalý (snáď) bude až Half-Life 2 :).

ŠTVRTÁ STRANA MINCE od Cave Trolla 9 / 10

Evolúcia = Revolúcia?

Doom 3 je technologicky najlepšia hra na súčasnom trhu. Doom 3 je zhmotnená atmosféra. Doom 3 je jedným slovom výborný... Tieto tri vety výstižne zhŕňajú dojmy mojich kolegov a s výdychom môžem aj ja po rokoch napätia dať dolu klobúk pred vývojármi z ID Software, pretože sa im podarilo latku legendy zachovať. Pri pohľade na moje výsledné hodnotenie sa však môže čitateľ pýtať - prečo som pri toľkých pozitívnych dojmoch nakoniec neudelil hre pol hviezdičku chýbajúcu do dokonalého hodnotenia? Pre odpoveď zamierme baterku do hlbšej tmy a odvážme sa pozrieť do očí a vycerených zubov klbku drobných chybiek, ktorých existencia má hodnotenie na svedomí

Úprimne sa priznám, že od tretieho Doomu som nečakal žiadny príbeh. Id Software mi však poriadne vytreli komín! Poučení prvým Half Life obdarili hru množstvom skriptovaných situácií a neutrálnych postáv, ktoré posúvajú vpred rozprávanie o príčinách marťanskej katastrofy. Bežný hráč FPS pri čítaní zápiskov zosnulých postáv dokonca zistí, že akčná hra môže obsahovať naraz príbeh i text bez toho, aby nudila. Hernými princípmi, ovládaním (a podľa môjho názoru ani hudbou) však neprináša nič nové - skrátka "len" úspešne ťaží z desať rokov starých postupov. Niektoré z nich napriek vysokému potenciálu ani nevyužíva naplno - primárne na parkete dizajnu úrovní a príbehom, ktoré vo vzájomnom vzťahu nie sú konzistentné. Pokým Half-Life predstavil uveriteľné prostredie, kde každé monštrum malo svoje miesto a miestnosť svoju funkciu pri fungovaní komplexu, Doom 3 trochu zaostáva. Tajomné krivule, piesty a mechanizmy a banky sú pre hráča abstraktné a vlastne ani nevie, akú má lokácia funkciu v rámci komplexu napriek tomu, že to autori príležitostne napovedajú videom. Keďže pekelné sily zastihli a premenili drvivú väčšinu osadenstva vesmírnej základne pri práci, je prekvapujúce, že všetky tieto miestnosti a mechanizmy sú väčšinou vyľudnené. Väčšina "ľakacích" herných situácií Dooma 3 spočíva totiž v tom, že sa v ním už preskúmanej oblasti zrazu zhmotní krvilačný imp alebo otvorí skrytá stena ukrývajúca premenené zombie. Ale aká je funkcia desiatok tajných stien na základni, ako sa do nich nemysliace zombie dostali a načo tam vôbec zatvorené čakajú, sú otázky, na ktoré hra odpoveď nedáva. Pritom práve dôraz na konzistentný príbeh, logiku prostredia a detaily sú črty, ktorými prvý Half Life napriek slabšej technickej stránke zaujal a kvôli ktorým má jeho pokračovanie šancu čeliť tretiemu Doomovi

...a my, rozmaznaní hráči, sa máme na čo tešiť! :)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Everest bude ešte ťažší. Čakanie v zápche môže horolezcov stáť život

Hillaryho výšvih – poslednú veľkú prekážku pri výstupe zničilo zemetrasenie.

TECH

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Rastlinné zložky zabránia počatiu.

Neprehliadnite tiež

Astronóm: Blikajúcu hviezdu sme pozorovali aj na Slovensku

Poklesy v jasnosti hviezdy nespôsobujú mimozemšťania, zrejme ide o prirodzený jav, hovorí Ľubomír Hambálek z Astronomického ústavu SAV.

Odhalili tajomstvo starovekej antikoncepcie. Skutočne fungovala

Antikoncepcia postavená na dávnej rastline sa bude dať užiť pred alebo po styku. Prípadne sa bude nosiť ako náplasť.

Päť trikov, ktoré najčastejšie používajú pri útoku na váš počítač

Zaujať, vystrašiť alebo nalákať - to sú taktiky, ktorými sa hackeri snažia prinútiť vás ku kliknutiam, ktoré by ste nikdy nespravili.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  6. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  7. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  8. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou
  9. Desať obľúbených miest v Chorvátsku
  10. Viac času pre rodinu by uvítala viac ako tretina Slovákov
  1. Základné štandardy práce pre realitné kancelárie
  2. Takmer polovicu porúch šikmých striech spôsobujú zlé doplnky
  3. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  4. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  5. Ukončil si 1.stupeň vysokoškolského štúdia a chceš pokračovať?
  6. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Cambridge Business School, škola novej doby
  9. Cykloturistický trip študentov SvF STU v Bratislave – Vol. 4
  10. História sťahovania
  1. Desať obľúbených miest v Chorvátsku 8 208
  2. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 7 950
  3. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 7 844
  4. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 7 680
  5. Viete, čo kupujete? Ako rozoznať kvalitný chlieb od nekvalitného 7 242
  6. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní 5 097
  7. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 4 617
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 4 451
  9. Sendvičová drevostavba v kostýme drevenice 2 756
  10. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 1 729