Pred viac ako dva a pol rokom sa našiel v kamenistej púšti sultanátu Omán meteorit z Mesiaca. Vedci teraz určili miesto na povrchu Mesiaca, odkiaľ ho v dávnej minulosti náraz iného vesmírneho telesa vymrštil do kozmu. Zistiť čosi také sa v histórii mesačných meteroritov podarilo prvý raz.
Mesiac zadarmo
Doprava šiestich dvojíc astronautov na povrch Mesiaca a späť v programe Apollo s dovozom necelých 400 kilogramov vzoriek hornín vyšli naozaj draho. Priamy výskum Mesiaca nepokračoval, posledné tri výpravy Apolla boli zrušené (ušetrené peniaze sa zišli na bombardovanie Vietnamu). Príroda však našťastie ponúkla veľmi lacnú alternatívu.
V roku 1982 našli americkí vedci v pohorí Alan Hills v Antarktíde 31-gramový meteorit. Líšil sa od všetkých dovtedy známych, kurátorom meteoritov v NASA však najviac pripomínal vzorky mesačných hornín z Apolla. Označili ho ALHA 81005.
O rok neskôr Ursula Marvinová z NASA definitívne konštatovala, že je to kúsok Mesiaca. Čosi narazilo do Mesiaca, a vďaka tomu časť trosiek získala rýchlosť, potrebnú na dolet k Zemi.
Neskôr sa ukázalo, že tri mesačné meteority našli japonskí polárnici už v roku 1979. Odvtedy sa zbierka mesačných vzoriek, ktoré boli prakticky zadarmo, rozrástla na asi 30 exemplárov.
Z Mesiaca, ale odkiaľ presne?
Dôležitosť vzoriek z Apolla je dvojaká. Jednak by sme bez nich sotva dokázali určiť, že mesačné meteority sú naozaj z Mesiaca, jednak sa presne vie, odkiaľ sú. Každý geológ potvrdí, aké dôležité je poznať terénny kontext vzoriek.
Miesta pristátí šiestich výprav Apolla ležia zhruba v strede privrátenej strany Mesiaca, južne a juhovýchodne od veľkej dopadovej panvy Mare Imbrium (More dažďov).
Ide o geochemicky dosť zvláštnu oblasť. Mesačné meteority, vymrštené pri 20 jednotlivých nárazoch, boli určite z iných oblastí, podľa všetkého zväčša z odvrátenej strany Mesiaca. Hoci nikto nevie, z akého geologického kontextu pochádzajú, tvoria náhodnú vzorku, čo je tiež užitočné.
Teraz sa však situácia zmenila. Trinásti bádatelia zo Švajčiarska, Švédska, USA, Nemecka a Veľkej Británie na čele s Edwinom Gnosom z Universität Bern (Švajčiarsko) uverejnili v časopise Science výsledky analýzy mesačného meteoritu Sayh al Uhaymir (SaU) 169, nájdeného v januári 2002 v Ománe. Tento meteorit sa zložením blíži vzorkám z Apolla. Vedci určili miesto jeho pôvodu a ešte aj spoľahlivo datovali kľúčové udalosti v jeho dlhom a búrlivom živote.
Odhalená história a rodisko
Rozmery SaU 169 zodpovedajú pästi dospelého človeka, hmotnosť má 206 gramov. Gnos s kolegami pri jeho analýze využili nielen poznatky z projektu Apollo, ale aj nové geochemické pozorovania z mesačných sond Clementine a Lunar Prospector. Všetko skombinovali so snímkami Mesiaca zo sond Lunar Orbiter.
Mineralogické, chemické a izotopové zloženie SaU 169 poukazuje na širšie okolie obrovskej dopadovej panvy Mare Imbrium. Hlavná časť meteoritu vykryštalizovala počas jej vzniku. Meteorit pomohol upresniť datovanie tejto dávnej mesačnej katastrofy do doby pred 3,909 miliardy rokov. Ďalšie dva dopady vesmírnych telies poznamenali SaU 169 pred 2,8 miliardy a pred 200 miliónmi rokov. Oba ho posunuli bližšie k mesačnému povrchu. Štvrtý náraz pred 340 000 rokmi ho vymrštil z Mesiaca. Potom obiehal Slnko alebo Zem. Pred 8500- 11 000 rokmi sa napokon vďaka gravitácii Zeme ocitol v Ománe.
Analýza všetkých získaných faktov ukázala, že SaU 169 takmer určite pochádza z blízkosti dopadového krátera Lalande. Ten leží vľavo dole neďaleko od stredu privrátenej strany Mesiaca.