Soldner (hra sa originálne nazýva „Söldner“, ale určite mi všetci dáte za pravdu, že písanie onoho inkriminovaného znaku vo Worde dá námahu...) je realistická 3D akcia, ktorú možno ovládať z pohľadu prvej ako aj tretej osoby. Svojím zameraním sa asi najviac približuje osvedčeným titulom Battlefield a Operace Flashpoint. Jedná sa teda o hru primárne určenú pre multiplayer, preto mi je trochu ľúto, že som nemal možnosť multiplayer vôbec otestovať. Táto recenzia je teda založená výlučne na mojich skúsenostiach s hrou pre jedného hráča.
Soldner využíva vlastný grafický engine a zámerom autorov bolo očividne dosiahnuť vysokú mieru realistickosti (akéto krkolomné slovo :). Hneď na úvod prezradím, že sa im to celkom dobre aj podarilo. Engine podporuje dosť prepracovaný model deformovateľnosti všetkého, domov, stromov, áut, tankov, bunkrov, nádrží, múrov, dedín, lúk, pasienkov, lesov a polí... Nepamätám sa zatiaľ na žiadnu hru, kde keď strelíte raketu do stromu, tak sa skláti na zem. Videl som však už dosť hier, v ktorých sa dá naraziť do nazemskláteného stromu, vedzte však, že Soldner medzi ne nepatrí. Chcem tým povedať, že v prepracovanosti a vôbec v zákonoch prírody zobrazených v tejto hre sú do očí bijúce paradoxy.
Prostredie hry je zasadené do roku 2010, keď svetové veľmoci... určite vás nebaví čítať tie bláboly, tak prejdime rovno k veci ... je to vojnová hra, akých tu už bolo mnoho predtým. Nachádza sa tu kvantum rôznej výzbroje - pištole, pušky, granáty, rakety, delá, tanky, lietadlá a helikopotvory... Neviem, či ste si to všimli tiež alebo je to len výplod mojej fantázie, ale základom výzbroje v takýchto hrách býva vždy to, aby sa tam nachádzalo všetko, čo poznáme z Counter-Striku. Všetky tieto nástroje sú pojazdné/použiteľné/lietateľné, a ich ovládanie je spracované jednoducho. V multiplayeri hra ponúka klasické módy, a singleplayeru sa podrobnejšie budem venovať v hodnotiacej časti.
GRAFIKA 4 / 10
Ako som už spomenul, hra beží na vlastnom engine. Je to engine moderný a podporuje shadery a podobné prkotiny. Ale čo z toho, keď grafika vyzerá, poviem to na rovinu – ohyzdne, a ak by to ešte nestačilo, hýbe sa ako podchladený leňochod. Nech sa na obrazovke dialo čo chcelo, či pršalo, či nepršalo, či vybuchovalo, či nevybuchovalo, či sa strieľalo, či nestrieľalo, stále to len trhalo a trhalo. A to, prosím pekne, som zvyknutý v ostatných hrách na zapnutý antialiasing aj anisotropic filtering (Far Cry som ešte neskúšal ;-). Neviem si to vysvetliť, keďže všetko v hre je zložené z päť a pol polygónu a potiahnuté jedno, maximálne dvojfarebnou textúrou. Priznám sa, že som neskúšal grafiku vyladiť znížením detailov, lebo som na to nemal náladu. Čo však treba pochváliť, sú tiene, ktoré sú vážne celkom pekné. Nuž ale keď ste v dome, ktorý má tvar kvádra, okná tvar obdĺžnika, všetko krásne ladí do toho najšedivejšieho odtieňa sivej farby, vnútri sú schody, jeden stôl a ešte ako bonus stolička, tak vám je asi dosť jedno, aký to všetko vrhá tieň. Toľko asi ku grafike... viem, že keď je hra dobrá, nemusí mať špičkovú grafiku, ale keď sa na vašej pentium 6 Geforce 8 25400 XY mašine za cenu bavoráku z autobazáru (teda, ak ste si ju náhodou neodpísali z daní, hm) ešte ani nestihol usadiť prach, tak vás to naštve.
INTERFACE 6 / 10
Ovládanie hry dosahuje aspoň priemernú úroveň a našťastie aspoň to vám pri hraní tejto hry nepridáva vrásky na čele. Autori sa zrejme inšpirovali skvelým Vietcongom, lebo tu nájdeme podobný systém ovládania, ale to rozhodne nie je na škodu veci. K inštalácii toľko, že hra má rozlohu zázračného jedného CD, čo je dnes skôr rarita, no ale zrejme je jasné na úkor čoho to je...
HRATEĽNOSŤ 4 / 10
V Soldnerovi máte v hre pre jedného hráča k dispozícii dynamickú kampaň. To znamená, že misie po sebe lineárne nenasledujú a priebeh hry si určujete len vy sami. A zrejme aj misie sú generované, lebo ak nie, tak by som autorom odporučil dať sa kompletne dokopať armádou múz. Hra vás hneď vrhne do deja, bez akéhokoľvek „prečo??“. Proste sa ocitnete na svojej zrejme základni a zistíte že si musíte vybrať misiu. Tie sú úplne odveci, úplne oničom – znič človeka, znič dom, dones tam auto a pod. Pritom nedostanete vôbec žiadny návod, ako to máte spraviť, a nemáte žiadnu motiváciu sa do toho pustiť. Zistil som totiž, že hneď od začiatku mám k dispozícii najvymakanejšie pušky a dokonca aj tanky či vrtuľníky, pritom väčšinou vám na splnenie misie postačí pištoľ a Land Rover, ktorý dostanete v každej misii zadarmo. Myslím, že nemá zmysel ďalej rozvádzať nezmyselnosť celej hry, proste sa to vôbec neoplatí hrať. Nadôvažok fyzikálne správanie sa vozidiel je totálne strelené, i keď streľba je príkladne vyriešená (dá sa povedať že taký presvedčivý efekt som ešte v hre ani nevidel, ale čo z toho, keď hra úplne padá vo všetkých ostatných kritériách).
MULTIPLAYER
Ako som už spomenul, hra je primárne určená pre multiplayer, asi preto aj tá odfláknutá kampaň, ale nemal som možnosť ho otestovať, preto ho ani nebudem hodnotiť.
ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Audio je asi najkvalitnejšou stránkou hry. Streľba znie realisticky, takisto ako aj ostatné zvuky, avšak vo všeobecnosti je zvukov akosi primálo, chcelo by to aspoň nejaký šum lístia, trávy (ehm), spev vtáčikov...
HUDBA 2 / 10
Počas hry žiadnu ani nebudete počuť, maximálne pri nabiehaní hry sa vám do uší pokúša vtlačiť akýsi podradný tónik...
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
O tomto kritériu sa takmer nemá zmysel baviť, a to z dôvodu absolútnej nehrateľnosti misií. Čo sa týka inteligencie, no, keď vás onen kazič svetového mieru zbadá, začne pobehovať a strieľať po vás, ako keby nevedel, že za pár sekúnd otrčí kopytá, hehe.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 4 / 10
Soldner je proste len ďalšou vojnovou realistickou akciou. Ponúka určité zaujímavé kvality, autori hry však neboli schopní z nich mnoho vyťažiť, pretože hra má úplne nevyhovujúce technické spracovanie a kampaň je prakticky nehrateľná. Multiplayer je že vraj lepší, v konkurencii starších titulov však určite neobstojí.
Autor: Stano Bandzi