VEDA NÁS PRIBLIŽUJE K OKAMIHU, KEĎ UŽ NEBUDEME IBA PASÍVNYMI ÚČASTNÍKMI GLOBÁLNEHO EKOSYSTÉMU ZEME, ALE JEHO MANAŽÉRMI

Darwinovská džungľa je minulosťou

Niekedy počas budúcich dvadsiatich rokov sa hlboko a navždy zmení vzťah medzi ľudskými bytosťami a svetom prírody. Nestane sa to cez ...


Toxický smog nad Indonéziou v septembri a novembri 1999 spôsobili najmä farmári, ktorí vypaľujú trávnaté porasty, a zapálili pritom lesy. James Trefil má na mysli aj podobné neuvážené zásahy do prírody, ktorým by sa mal človek vyhnúť. FOTO - NASA



Niekedy počas budúcich dvadsiatich rokov sa hlboko a navždy zmení vzťah medzi ľudskými bytosťami a svetom prírody. Nestane sa to cez noc, ale vzhľadom na súčasné vedecké pokroky bude zmena nevyhnutná. Či sa nám to páči, alebo nie, či sme na to pripravení, alebo nie, veda nás približuje k okamihu, keď už nebudeme iba účastníkmi globálneho ekosystému, ale jeho manažérmi.

Pohľad do histórie

Rád o tejto nadchádzajúcej revolúcii rozmýšľam z historického hľadiska. Počas väčšiny z tých tri a pol milióna rokov, čo sa po Zemi prechádzajú bytosti, ktoré môžeme označiť za "ľudské", boli títo tvorovia jednoznačne súčasťou poriadku prírody. Ich prežitie ovládali železné zákony evolúcie a tí, ktorí neobstáli v konkurencii, nežili dlho a rýchlo upadali do zabudnutia. Jedinou obranou, ktorú sme proti nepriateľskému svetu mali, boli primitívne kamenné nástroje a oheň, čo je však ochrana prinajlepšom chabá.

Potom sa asi pred desaťtisíc rokmi stalo niečo pozoruhodné. Kdesi v pohorí Taurus na území dnešného Turecka začala skupinka ľudí, zrejme žien, vytvárať nové technológie, ktoré mali zmeniť spôsob interakcie medzi človekom a jeho okolím. Tieto technológie nazývame poľnohospodárstvom; práve tie dali ľudským bytostiam prvý raz schopnosť vymaniť sa zo zákonov prirodzeného výberu. Naši predkovia si už nemuseli vystačiť s potravou, ktorú im ponúkla príroda a mohli začať pestovať svoju vlastnú, ktorá oveľa prekonávala chudobné prídely prírody.

Preč od Darwina

Od zrodu poľnohospodárstva boli ľudské dejiny ustavičným pokrokom postupného oslobodzovania sa od obmedzujúcej prírody. Aby sme nahradili ľudské a zvieracie svaly, zostrojili sme stroje, ktoré dokážu uvoľniť slnečný svit z uhlia a ropy. Namiesto spoliehania sa na prirodzenú obranyschopnosť organizmu sme vyvinuli antibiotiká a ďalšie moderné lieky a postupy.

Výsledkom je, že ľudské bytosti už skutočne nie sú súčasťou prírody, a prežitie nášho druhu už nezávisí od schopnosti súperiť v darwinovskej džungli. Sme odkázaní skôr na sociálnu štruktúru a technológie než na svoje gény.

Ďalší obrovský skok

Dnes sa blížime k ďalšiemu obrovskému kroku, ktorý nás od prírodnej sústavy našej planéty nevzdiali, ale naopak nás k nej opäť priblíži. Prvý raz v dejinách začíname chápať, ako živé veci okolo nás fungujú, ako do seba zapadajú jednotlivé články.

Niektoré z týchto pokrokov sú teoretické a umožňujú nám vytvárať počítačové modely zložitých systémov, ako sú celokontinentálne pralesy alebo celé oceány. Iné sú všednejšie, ako trebárs dlhodobé experimenty a pozorovania menších ekosystémov, napríklad neveľkých plôch prérijných travín či mokrín. Napokon samozrejme veľkolepo pokročili znalosti v genomike, vede, ktorá nás učí rozumieť základným mechanizmom, prebiehajúcim vo všetkých živých sústavách, vrátane človeka.

Tieto nové oblasti vedy nám umožnia riadiť planetárne ekosystémy, pretože budeme vedieť predpovedať dosahy ľudských zásahov a odhadovať priebeh prírodných cyklov. Naozaj máme schopnosť stať sa manažérmi planéty Zem.

Pred zodpovednosťou neujdeme

Ide o zodpovednosť, ktorej sa nemôžeme vyhnúť. Moja obľúbená analógia vychádza z údržby trávnika na predmestí. Môžeme sa rozhodnúť trávu kosiť, čím vytvoríme istý ekosystém, istú budúcnosť. Alebo sa rozhodneme trávu nekosiť a vytvoríme iný ekosystém, inú budúcnosť. Tak či onak, naše konanie určuje, čo sa s trávnikom stane. Nie je možné sa nerozhodnúť. Aj keď sa rozhodneme neurobiť nič, budúcnosť trávniku závisí na nás.

V skutočnosti bude náš vzťah k planéte obdobou vzťahu záhradníka k záhrade. Záhradník neničí rastliny bez rozmyslu, ale pravidelne vytrháva burina. Rastliny si nepodmaňuje, ale študuje ich, aby vytvoril záhradku podľa vlastného želania. Najdôležitejšie však je, že ju neobrába kvôli samotným rastlinám, ale preto, aby získal úrodu, vypestoval kvety alebo jednoducho, aby mal peknú záhradu.

Podobne platí, že ľudia budú onedlho schopní riadiť Zem a rozhodovať tak o jej budúcnosti. Vzhľadom na mimoriadne tempo, ktorým veda postupuje, nie je vôbec predčasné začať rozmýšľať, ako so svojou ohromnou zodpovednosťou naložíme.

James Trefil vyučuje fyziku na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii (USA). Okrem odborných prác píše aj pre široké publikum, na Slovensku v roku 2001 vydal Ikar jeho knihu Hranice nepoznaného. 101 horúcich otázok vedy. Posledná Trefilova kniha sa volá Human Nature: A Blueprint for Managing the Planet by and for Humans (Ľudská prirodzenosť: Program pre riadenie planéty ľuďmi a pre ľudí). Copyright: Project Syndicate 2004

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Platbami kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  3. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  4. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  5. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  6. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  9. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  10. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  1. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  2. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  3. Slovensko spieva koledy
  4. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  5. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  6. Diplomacia v praxi – unikát, ktorý funguje dodnes
  7. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  8. Slovenské ovocie a zelenina - máme ich v obchodoch dostatok?
  9. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  10. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 50 288
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 15 549
  3. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 10 077
  4. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 8 526
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 7 982
  6. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 7 785
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 5 845
  8. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 746
  9. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 5 636
  10. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 5 598