VEDA NÁS PRIBLIŽUJE K OKAMIHU, KEĎ UŽ NEBUDEME IBA PASÍVNYMI ÚČASTNÍKMI GLOBÁLNEHO EKOSYSTÉMU ZEME, ALE JEHO MANAŽÉRMI

Darwinovská džungľa je minulosťou

Niekedy počas budúcich dvadsiatich rokov sa hlboko a navždy zmení vzťah medzi ľudskými bytosťami a svetom prírody. Nestane sa to cez ...


Toxický smog nad Indonéziou v septembri a novembri 1999 spôsobili najmä farmári, ktorí vypaľujú trávnaté porasty, a zapálili pritom lesy. James Trefil má na mysli aj podobné neuvážené zásahy do prírody, ktorým by sa mal človek vyhnúť. FOTO - NASA



Niekedy počas budúcich dvadsiatich rokov sa hlboko a navždy zmení vzťah medzi ľudskými bytosťami a svetom prírody. Nestane sa to cez noc, ale vzhľadom na súčasné vedecké pokroky bude zmena nevyhnutná. Či sa nám to páči, alebo nie, či sme na to pripravení, alebo nie, veda nás približuje k okamihu, keď už nebudeme iba účastníkmi globálneho ekosystému, ale jeho manažérmi.

Pohľad do histórie

Rád o tejto nadchádzajúcej revolúcii rozmýšľam z historického hľadiska. Počas väčšiny z tých tri a pol milióna rokov, čo sa po Zemi prechádzajú bytosti, ktoré môžeme označiť za "ľudské", boli títo tvorovia jednoznačne súčasťou poriadku prírody. Ich prežitie ovládali železné zákony evolúcie a tí, ktorí neobstáli v konkurencii, nežili dlho a rýchlo upadali do zabudnutia. Jedinou obranou, ktorú sme proti nepriateľskému svetu mali, boli primitívne kamenné nástroje a oheň, čo je však ochrana prinajlepšom chabá.

Potom sa asi pred desaťtisíc rokmi stalo niečo pozoruhodné. Kdesi v pohorí Taurus na území dnešného Turecka začala skupinka ľudí, zrejme žien, vytvárať nové technológie, ktoré mali zmeniť spôsob interakcie medzi človekom a jeho okolím. Tieto technológie nazývame poľnohospodárstvom; práve tie dali ľudským bytostiam prvý raz schopnosť vymaniť sa zo zákonov prirodzeného výberu. Naši predkovia si už nemuseli vystačiť s potravou, ktorú im ponúkla príroda a mohli začať pestovať svoju vlastnú, ktorá oveľa prekonávala chudobné prídely prírody.

Preč od Darwina

Od zrodu poľnohospodárstva boli ľudské dejiny ustavičným pokrokom postupného oslobodzovania sa od obmedzujúcej prírody. Aby sme nahradili ľudské a zvieracie svaly, zostrojili sme stroje, ktoré dokážu uvoľniť slnečný svit z uhlia a ropy. Namiesto spoliehania sa na prirodzenú obranyschopnosť organizmu sme vyvinuli antibiotiká a ďalšie moderné lieky a postupy.

Výsledkom je, že ľudské bytosti už skutočne nie sú súčasťou prírody, a prežitie nášho druhu už nezávisí od schopnosti súperiť v darwinovskej džungli. Sme odkázaní skôr na sociálnu štruktúru a technológie než na svoje gény.

Ďalší obrovský skok

Dnes sa blížime k ďalšiemu obrovskému kroku, ktorý nás od prírodnej sústavy našej planéty nevzdiali, ale naopak nás k nej opäť priblíži. Prvý raz v dejinách začíname chápať, ako živé veci okolo nás fungujú, ako do seba zapadajú jednotlivé články.

Niektoré z týchto pokrokov sú teoretické a umožňujú nám vytvárať počítačové modely zložitých systémov, ako sú celokontinentálne pralesy alebo celé oceány. Iné sú všednejšie, ako trebárs dlhodobé experimenty a pozorovania menších ekosystémov, napríklad neveľkých plôch prérijných travín či mokrín. Napokon samozrejme veľkolepo pokročili znalosti v genomike, vede, ktorá nás učí rozumieť základným mechanizmom, prebiehajúcim vo všetkých živých sústavách, vrátane človeka.

Tieto nové oblasti vedy nám umožnia riadiť planetárne ekosystémy, pretože budeme vedieť predpovedať dosahy ľudských zásahov a odhadovať priebeh prírodných cyklov. Naozaj máme schopnosť stať sa manažérmi planéty Zem.

Pred zodpovednosťou neujdeme

Ide o zodpovednosť, ktorej sa nemôžeme vyhnúť. Moja obľúbená analógia vychádza z údržby trávnika na predmestí. Môžeme sa rozhodnúť trávu kosiť, čím vytvoríme istý ekosystém, istú budúcnosť. Alebo sa rozhodneme trávu nekosiť a vytvoríme iný ekosystém, inú budúcnosť. Tak či onak, naše konanie určuje, čo sa s trávnikom stane. Nie je možné sa nerozhodnúť. Aj keď sa rozhodneme neurobiť nič, budúcnosť trávniku závisí na nás.

V skutočnosti bude náš vzťah k planéte obdobou vzťahu záhradníka k záhrade. Záhradník neničí rastliny bez rozmyslu, ale pravidelne vytrháva burina. Rastliny si nepodmaňuje, ale študuje ich, aby vytvoril záhradku podľa vlastného želania. Najdôležitejšie však je, že ju neobrába kvôli samotným rastlinám, ale preto, aby získal úrodu, vypestoval kvety alebo jednoducho, aby mal peknú záhradu.

Podobne platí, že ľudia budú onedlho schopní riadiť Zem a rozhodovať tak o jej budúcnosti. Vzhľadom na mimoriadne tempo, ktorým veda postupuje, nie je vôbec predčasné začať rozmýšľať, ako so svojou ohromnou zodpovednosťou naložíme.

James Trefil vyučuje fyziku na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii (USA). Okrem odborných prác píše aj pre široké publikum, na Slovensku v roku 2001 vydal Ikar jeho knihu Hranice nepoznaného. 101 horúcich otázok vedy. Posledná Trefilova kniha sa volá Human Nature: A Blueprint for Managing the Planet by and for Humans (Ľudská prirodzenosť: Program pre riadenie planéty ľuďmi a pre ľudí). Copyright: Project Syndicate 2004

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  10. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 253
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 11 976
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 11 249
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 571
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 551
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 5 076
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 4 503
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 433
  9. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy 4 113
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 916

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Ako som odchádzala po štvrťstoročí. Procházková sa lúči s Lidovými novinami

Obliehanie Babišom som nevydržala.

Píše Ivan Mikloš

Keď to príde k nám, budem kričať ako prvý

Ad: Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru.

Neprehliadnite tiež

Raketa Ariane-5 po stý raz odštartovala do vesmíru

Pri svojom jubilejnom lete vyniesla do vesmíru dve veľké telekomunikačné družice.

PODCAST ZOOM

Zoom: Zlomené srdce naozaj existuje, dokazuje veda

Čo všetko sa môže stať nášmu srdcu.

Poradíme vám, ako vybrať správny notebook pre študenta

Mal by byť malý pre denné prenášanie, odolný, aby vydržal nejeden pád.