Painkiller - brutálny krvavý kúpeľ

V jednoduchosti je sila. Tvorcovia Painkillera si tento výrok asi vytetovali na ruky, aby ho mali stále na očiach a pristupovali tak k výrobe akčnej FPS, ktorá nekladie dôraz na tiché zakrádanie sa a taktické prvky známe z iných špionážnych strieľačiek. V

ezmite do rúk zbraň, vbehnite do miestnosti a ukážte potvorkám, kto sa bude válať vo vlastnej krvi.

Po pár minutách hrania Painkillera, sa vám musia v hlave začať premietať názvy ako Serious Sam, Doom a podobné FPSky, ktoré nekládli veľký dôraz na taktiku, ale svojou akčnosťou dokázali vtiahnúť hráča do hry neuveriteľným spôsobom. Ja som ako v tranze behal a strieľal po všetko živom (niekedy mrtvom) a ani na sekundu sa mi nestalo, že by som sa nudil. Jednoduchý princíp znie až moc jednoducho, ale to je práve to, čo odlišuje Painkillera od väčšiny dnešných hier.

Článok pokračuje pod video reklamou

Príbeh nehrá až tak dôležitú úlohu, ale na vysvetlenie prečo beháme po opustenom cintoríne alebo bývalom ústave je to dostačujúca story. Rýchle autá v rukách menej skúsených vodičov vytvorili už veľa problémov a Daniel Garner dokázal z minima vyťažiť maximum. Pomaly ďalej zájdeš nepatrí do jeho repertoáru, tak to napálil do protiidúceho automobilu. Chybička se vloudila a odnesie si to vaša drahá polovička a prebúdzate sa na nezvyčajnom mieste. Určite ste nečakali, že otvoríte oči v chráme a dostanete úlohu zneškodniť štvoricu zástupcov pekla. Nemáte na výber, toto kvarteto sa chystá vymazať z povrchu vesmírneho (?) našu matičku Zem a to Daniela aj škrie. A aby bolo klišé úplne klišoidné, po neúspechu poputuje Daniel do pekla. Peklo – nepeklo, treba sa pustiť do práce, do značne depresívnej, tmavej a namáhavej práce.

Príbeh máme za sebou a neostáva nám nič iné ako sa rozbehnúť do úvodnej úrovne a začať likvidovať protivníkov. Samotné killovanie prebieha úplne jednoducho. Vkročíte do miestnosti, prípadne istej exteriérovej časti a hra vás nepustí ďalej, pokým všetci okrem vás nespia spánkom mŕtvych. Občas sa objavia savepointy, kde sa hra uloží a takto to prebieha v celej hre, pričom na systém sa nemôžem sťažovať. Po mŕtvych zbierate ich duše, tie vám pridávajú zdravie, v krabiciach nachádzate peniaze, niekde nájdete muníciu do efektných zbraní a to je všetko priatelia. Na konci narazíte na bossa, na toho platia finty, inak ho nezabijete.

Po každej úrovni nasleduje vyhodnotenie a môžete získať magickú kartu, ale to musíte zozbierať určitý počet duší, peňazí alebo zabiť nepriateľov len určitou zbraňou. Karty vám pridávajú rôzne bonusy, ale ich vybojovanie nie je vôbec jednoduché, no podporujú sliedenie po úrovni a nachádzanie všetkých tajných kútov.

Arzenál zbraní nepatrí medzi extra široký, veď posúďte sami. Prvá zbraň je akási ručná kosačka, ktorá sa hodí na boje face-to-face, ostré čepielky sa nádherne zarezávajú do tiel nepriateľov až sa mi zaplakať chcelo. Sekundárny mód vystreľuje žltý laser a čo sa ho dotkne, pocíti chuť smrti. Po pár metroch natrafíte na brokovnicu, jej princíp netreba vysvetľovať, spomeniem len nádherné lety zombíkov po napumpovaní olova z bezprostrednej blízkosti do ich úbohých tiel. Sekundárny mód nám protivníka zmrazí a jeho dorazenie je potom otázka niekoľkých sekúnd. Najväčšiu radosť mi však vytvoril tzv. kolíkomet. Táto srandička strieľa obrovské kolíky, ktoré priklincujú potvorky k stene a kto nevyskúšal, neuverí. Zamrzí nízka kadencia, ale ten efektný spôsob behania po miestnosti a postupného prišpendlovania nemŕtvych k stene ako na nástenku sa nedá opísať. Granátiky pálime v sekundárnom móde a robí to nádherné buuum, až vnútornosti lietajú vzduchom. Nakoniec sa k nám dostavila aj klasika v podobe raketometu, či guľometu, ale tie až tak nenadchnú. A to je všetko priatelia.

Počet zbraní je skutočne nízky, no na druhú stranu využívate každú z nich, veď jednotlivé kúsky majú odlišné vlastnosti a nie je medzi nimi žiadna super zbraň. Mňa najviac zaujal kolíkomet a ústa vytvarované do O mi dávajú za pravdu. Škrie ma však menej zbraní. Vyzerajú síce nádherne, ale bodlo by viac gotických kúskov, no nemôžem chcieť všetko.

Prostredie hry je nádherne gotické až strašidelné a dočkáte sa aj klasických „bu“ scénok, kedy sa otočíte a pozeráte sa do tváre už dávno mŕtveho zombíka. Atmosféra je hororová a podľa toho vyzerajú aj vaši protivníci. Okrem klasických zombíkov, mníchov a rôznej inej hávede mi najviac inponovali blázni v sociálnom zariadení. Niektorí behali štvornožky po strope, niektorí mali nad hlavou generátor a ten do nich púšťal šťavu... výborné prostredie, výborní nepriatelia.

Princíp hry je jasný už každému a ak vás nezaujme hra po pár sekundách hry, asi patríte do zvláštnej skupiny ludí, ktorá sa dokáže baviť len nad šiestou reedíciou spisov „geniálneho slovenského spisovateľa“ XXX (meno som si dovolil radšej scenzúrovať sám, nerád čítam príspevky od zakomplexovaných ľudí). Chytí to za srdce a adrenalín sa z vás valí jedna radosť. O samotnom princípe sa viac už napísať nedá a dokolečka opakovať to isté, mi nepripadá ako najlepšie riešenie.

GRAFIKA 9 / 10
Samotný grafický engine je úžasný, ale najväčší podiel na tom má temná architektúra levelov. Nejde o žiadny strach z neznámeho, ale skôr vo vás vzbudzuje rešpekt okolité prostredie a nahovára vám do ucha, že toto je to miesto, kde vypustíte dušu. Fyzikálny model je na dostačujúcej úrovni (názov Havoc hovorí sám za seba).

Najviac ma však dostal mód, do ktorého sa dostanete po nazbieraní určitého počtu duší. Obraz sa stane čiernobiely, všatko sa podivne natiahne, pohybujete sa rýchlo a ničíte potvorky jednou ranou. Skutočne nádhera a depresívna atmosféra sa stáva ešte ťažšou. Ak vás niekto zasiahne, obraz sa nádherne rozvlní. Množstvo takýchto detailíkov dokazuje, že engine je kvalitný, hoci aj trošku náročný, no za kvalitu sa platí.

Samotné textúry sú úžasné. Je úplne jedno, či sa pozeráte do nechutného ksichtu nepriateľa alebo sledujete dominantnosť katedrály. Monumentálnosť objektov sa nezaprie a zem mŕtvych si predstavujem zrovna takto.

INTERFACE 8 / 10
Klávesnice v kombinácii

je už štandartom a nijak inak nedopadol ani Painkiller. So samotným ovládaním nebudú žiadne vážne problémy u nikoho už len kvôli akčnému zameraniu hry, kde musí byť všetko rýchle, žiadne zaváhanie sa neberie do úvahy. Menu hry však mohlo byť spracované menej originálne, niektoré tlačítka sú vytvorené skutočne od ruky, ale toto bolo len moje klasické frflanie.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Je temná, je plná zbesilého behania a ťažkého dýchania, prípadne modlenia sa, nech už tie zverstvá skončia. Áno a takto to máme radi, takto to milujeme. Painkiller ma držal počas celého hrania a človek, ktorý si dokáže zahrať kvalitnú hru, bude prekvapený tým ako sa tak jednoduchý princíp môže dostať tak hlboko pod kožu. Syndróm strácania poňatia o čase je v kritických hodnotách a moja hodinka pohodového hrania sa predĺžila na drvenie do tretej rána. Pomôže automatické vypnutie počítača, ale nebudeme predsa sado-maso.

Prvýkrát som si hru pustil v piatok okolo jedenástej v noci, všade tma a ticho, tak som sa rozhodol, že si spríjemním inak nudný večer a spravil som chybu. Ak vytočíte volume smerom doprava, budete sedieť ako na ihlách a palec smerom nahor si zaslúži aj ozvučenie, ale tomu sa venujem na príslušnom mieste. Hrateľnosť budete prežívať takmer ako na vlastnej koží a zaručujem vám, že po chrbte vám bude behať mráz a liať sa pot.

MULTIPLAYER 7 / 10
Hra pre viac

hráčov už nie je tak kvalitná ako singleplayer, ale buďme radi za to, že ho tu máme. Sedmička máp je trošku málo (nové pribudnú v patchi), ale všetko zachraňujú herné módy. Deathmatch, Team Deathmatch, People Can Fly (zabíjate sa len raketometmi a smrť spôsobíte protivníkovi len vo vzduchu) a Voosh (trošku iný deathmatch – všetci máte rovnaké zbrane a nekonečne veľa munície, pričom sa repertoár zbraní mení po istom čase). Multiplayer však už nemá také grády ako hranie jedného hráča. Vytráca sa totiž atmosféra.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Výkriky nemŕtvych, zvuky zbraní a rôzne zvuky padajúcich predmetov a podobné šramotenie dodáva hre tú správnu atmoféru. Ak je ticho, vždy do toho znie slabučký zvuk, ktorý dodáva, že ticho raz skončí a za najbliším rohom nás čaká niečo veľmi, veľmi zlé. Kvalita zvukov je na vysokej úrovni.

HUDBA 9 / 10
Hudobné spracovanie by som mohol rozdeliť na dve časti. Ak sa vrhnete do bojov a začnú sa na vás valiť nekonečné hordy nepriateľov, do uší vám znie správny metalový podmaz a len zvyšuje agresivitu, s ktorou demolujete všetko, čo vám príde pod ruky. Po zdrvujúcich a krvavých súbojoch nastane obdobie kľudu, občas zaznie chorál, občas orgán, ale najhoršie na tom je, že to „ticho“ neveští nič dobré. Nikdy som si nemyslel, že ticho bude tak nádherná hudba.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Ohľadom inteligencie sa neoplatí nič spomínať. Nepriatelia sa na vás valia v húfoch a rozum nechali istotne doma pod posteľou, ale to vôbec nevadí. Nedokážem si ani len predstaviť, aký mozog môže mať zombík alebo mních (sorry, ale mních s katanou u mňa nepredstavuje vrchol inteligencie). To však ešte neznamená, že náročnosť samotnej hry je nízka, povedal by som skôr pravý opak. Zástupy protivníkov kvalitu vynahrádzajú kvantitou. Trošku to však prehnali tvorcovia s húževnatoťou bossov na konci úrovne, ale taký je už život. Na výber je voľba obtiažnosti, takže problém nájsť si svoju optimálnu by nemal nikto.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Na začiatok konca tejto receznie sa musím priznať, že všetok ten balast, príbeh a podobné zbytočnosti sú pre niektoré hry jednoducho impertinentné a Painkiller tomu nasadzuje kráľovskú korunu. Hoci výsledné hodnotenie nie je až tak vysoké, pol hviezdičky si môžete s kľudným svedomím pridať. Ja som bol skromnejší už len kvôli monotónnosti, ktorá sa môže dostaviť (u mňa sa nedostavila) a prílišnej jednoduchosti (nevadí). Painkiller rulez.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 261
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 569
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 8 910
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 558
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 386
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 5 879
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 655
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 620
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 997
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 398