Výron z morských sedimentov
Zaujímavou variáciou na túto tému je nápad, že vtedajšie oteplenie mohol spôsobiť mohutný a pomerne rýchly, asi desaťtisícročný výron metánu, pôvodne súčasti ľadových klatrátov v morských sedimentoch, do atmosféry. (Klatrát je chemická zlúčenina, ktorá sa tvorí pri kryštalizácii niektorých látok z roztoku, ak ich kryštály obsahujú uzavreté dutiny.) Tým v nej prakticky okamžite obrovsky vzrástol skleníkový efekt, lebo metán má na jednotku hmotnosti ešte oveľa silnejšie skleníkové účinky ako oxid uhličitý.
Také čosi by sa pokojne mohlo prihodiť aj dnes s podobne obrovskými dôsledkami pre pozemskú klímu, lebo podmorské výskumy odhalili viacero veľkých ložísk metánových klatrátov.
Našli vinníka aj motív
Ako však vedia kriminalisti, jedna vec je dostať vinníka - výron metánu, no celkom iná zistiť, prečo vlastne zločin spáchal. Čo mohlo spôsobiť roztopenie metánových klatrátov?
V súvislosti s možným vplyvom metánu na prudké oteplenia klímy teraz získali pozoruhodné poznatky siedmi nórski geológovia na čele s Henrikom Svensenom z University of Oslo. Napísali o nich v najnovšom čísle časopisu Nature.
Analýzou profilov seizmických odrazov odhalili v panvách Voring a More na dne Nórskeho mora pri pobreží stredného Nórska prítomnosť 735 hydrotermálnych prieduchov vulkanického pôvodu. V skutočnosti je tam však takýchto prieduchov trikrát až päťkrát viac. To ich priviedlo k záveru, že prísun veľkého objemu roztopenej horniny zo zemského plášťa pod morské dno, obsahujúce veľa uhlíka, by mohol spôsobiť explozívny únik metánu. Aj v severovýchodnom Atlantiku, lebo tamojšie morské sedimenty majú vysoký obsah organických látok.
Vulkány a klíma
Nemuselo ísť práve o metánový klatrát; metán mohlo vyprodukovať zohriatie týchto látok nad určitú hranicu. Do morskej vody a z nej do atmosféry sa potom dostal práve cez spomenuté prieduchy.
Svensen s kolegami konštatujú, že ich výsledky posilňujú predpoklad viacerých bádateľov o vzťahu medzi rozsiahlymi geologickými provinciami s výskytom vulkanickej činnosti a prudkými zmenami klímy v minulosti našej planéty. Príkladmi sú príslušné útvary na Sibíri, súvisiace s klimatickým javom na rozhraní prvohornej epochy perm a druhohornej epochy trias pred 250 miliónmi rokov, alebo v juhoafrickej panve Karoo, súvisiace s klimatickým javom v strede druhohornej epochy jura pred 183 miliónmi rokov.