Ako sa v mozgu amerických voličov odráža politická reklama

Líši sa činnosť mozgu amerického republikána od činnosti mozgu voliča Demokratickej strany? To je jedna z otázok, na ktoré sa snažia odpovedať neurovedci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Jeden z experimentov opísal John Tierney, reportér denníka


John Kerry a jeho sympatizanti. Podľa vedcov môžu byť voliči demokratického kandidáta viac znepokojení použitím sily ako voliči Georgea Busha. FOTO - REUTERS



Líši sa činnosť mozgu amerického republikána od činnosti mozgu voliča Demokratickej strany? To je jedna z otázok, na ktoré sa snažia odpovedať neurovedci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Jeden z experimentov opísal John Tierney, reportér denníka New York Times.

Kerryho sympatizant bol šokovaný

Pokusná osoba leží vo vnútri prístroja na zobrazenie magnetickou rezonanciou, čo je zariadenie, ktoré vedcom umožňuje nahliadnuť do ľudského mozgu a zistiť, ktoré jeho časti práve pracujú. Výskumníci premietajú televízne reklamy používané vo volebnej kampani kandidátmi na amerického prezidenta.

Pokusnou osobou je John Graham, pravidelný volič demokratov. Práve sleduje volebný šot republikánskeho prezidenta Georgea Busha. Jeho tvorcovia v ňom využili zábery z 11. septembra 2001, keď teroristi zničili s unesenými lietadlami newyorské dvojičky. Teraz Bushov tím využíva tieto snímky a predstavuje prezidenta ako silného muža schopného čeliť terorizmu, ktorému by mali voliči dať hlas pre ďalšie volebné obdobie.

Výsledky z prístroja ukazujú, že Grahamovi sa pri testovaní v tejto chvíli výrazne zvyšuje aktivita amygdaly, časti mozgu, reagujúcej na ohrozenie a iné nebezpečenstvo. Podobne reagovali aj mozgy iných testovaných demokratov. Oproti tomu mozgy republikánskych voličov v rovnakej časti pokusu vykázali v amygdale viditeľne nižšiu aktivitu.

"Bol som šokovaný tým, ako chce Bush vytrieskať politický kapitál z udalostí 11. septembra," povedal po pokuse John Graham.

Prečo republikáni a demokrati reagujú odlišne

"Prvé vysvetlenie, ktoré mi napadá, je, že demokrati vidia udalosti z 11. septembra ako dobrú možnosť pre Busha, aby ho znovu zvolili. A to považujú za hrozbu," zamýšľa sa profesor Kalifornskej univerzity v Los Angeles Marco Iacoboni, ktorý výskum vedie.

"Môže to však tiež odrážať skutočnosť, že demokrati sú podľa mojich skúseností všeobecne viac znepokojení použitím sily ako republikáni," namieta Tom Freedman, politický odborník, ktorý sa v roku 1996 podieľal na predvolebnej kampani bývalého prezidenta Billa Clintona. Práve Freedman si výskum v Iacoboniho laboratóriu objednal a zohnal naň peniaze od sponzorov.

Vysvetlení môže byť samozrejme viac. Vedci pripúšťajú, že sú s výskumom ešte iba na začiatku. Preukázali však už, že v rovnakej situácii reaguje mozog ľudí s rovnakou politickou orientáciou podobne, a mozog ľudí s rôznymi názormi odlišne. A tieto odlišnosti budú ďalej skúmať.

"V uplynulých desaťročiach sme získali veľa znalostí o tom, ako mozog pracuje. Teraz máme fascinujúcu príležitosť konečne to začať využívať i v sfére spoločenského poznania," hovorí profesor Iacoboni.

Citlivé stránky voličov

"Zobrazovanie magnetickou rezonanciou ponúka možnosť študovať, ako ľudia reagujú na politické informácie," komentoval výskum profesor Jonathan Cohen z Princetonskej univerzity pre New York Times. "Nie je však ľahké jednoducho vysvetliť výsledky takýchto štúdií.

Je nevyhnutné odolať pokušeniu vyvodiť z nich závery, ktorým by výskumník chcel veriť. Všetky závery prichádzajúce do úvahy sa musia spätne dôkladne otestovať."

Pokusy s pozeraním do mozgu pomocou magnetickej rezonancie robia aj iné tímy; tie však sledujú reakcie na komerčné reklamy. Výskum na Kalifornskej univerzite je zrejme prvý, ktorý sa zaoberá reakciami ľudí na manipulačné techniky využívané v politických kampaniach. Môže tak vlastne ponúknuť ich tvorcom nové poznatky na účinnejšiu politickú reklamu, zacielenú na slabé stránky voličov.

Výskumníci z Kalifornskej univerzity tvrdia, že im ide o vedecké poznanie a nie o stranícke využitie ich výskumu.

"Chceme jednoducho začať skúmať túto novú oblasť, aby sme nemuseli byť závislí iba od toho, čo ľudia odpovedia na otázky," povedal ďalší z výskumníkov William Knapp. "Hovoria nám stále dookola, že nenávidia negatívnu reklamu kritizujúcu súpera, my však vieme, že ich aj tak ovplyvňuje. Bolo by krásne zistiť, čo sa skutočne deje v ich hlave."

Cielená demagógia?

Výskumníci už skutočne zmapovali zaujímavé reakcie. Keď napríklad na začiatku pokusu ukážu ľuďom fotografie prezidenta Busha, kandidáta demokratov Johna Kerryho a na hlavných stranách nezávislého Ralpha Nadera, reagujú mozgy pokusných osôb podobne - prejaví sa aktivita v časti zodpovednej za emotívne reakcie (pozitívne i negatívne). Potom experti premietnu pokusným osobám reklamný volebný šot prezidenta Busha a vzápätí im znovu ukazujú fotografie zmienených troch politikov. Keď ľudia vidia svojho obľúbenca, reaguje mozog stále emotívne. Avšak pri fotografiách ostatných politikov sa do činnosti aktívnejšie zapája časť mozgovej kôry riadiaca rozumové úvahy.

"Zdá sa, že ľudia sa identifikujú so svojím kandidátom, a keď vidia jeho súperov, začnú používať rozumový aparát, aby proti nemu argumentovali," poznamenal profesor Iacoboni.

Keď sa expertom podarí reakcie ľudského mozgu lepšie zmapovať, máme sa na čo tešiť. Populizmus a demagógia, ktoré volebné kampane sprevádzajú, nebudú zrejme o nič menšie než teraz, budú však o to lepšie zacielené na ulovenie voliča.

Ako sa vedci pozerajú do mozgu

Technika používaná kalifornskými výskumníkmi sa volá zobrazenie magnetickou rezonanciou. Tá už dnes umožňuje lekárom zvonku bezbolestne nahliadnuť do ľudského tela. Počas niekoľkých minút vyšetrí mozog a miechu, ale tiež srdce, cievy a ďalšie orgány, preskúma i zranenie kĺbov a mäkkých tkanív.

Pacient sa položí do tunela v prístroji a vystaví sa magnetickému poľu. Pritom sa jadrá atómov vodíka vo vode, ktorá tvorí dve tretiny hmotnosti tela, vyrovnajú do určitého poriadku. Potom prístroj vyšle krátky impulz rádiových vĺn, ktorý vodíkovým jadrám dodá energiu a zmení ich usporiadanie. Keď sa impulz skončí, jadrá sa zase vracajú do pôvodnej formácie a pritom vysielajú energiu rádiovými vlnami, ktoré prístroj zmeria. Z veľkosti tejto energie sa pozná, kde je voda a ako je umiestnená, čo umožňuje zobraziť štruktúry vo vnútri tela. Podstatné totiž je, že obsah vody sa v rôznych orgánoch a tkanivách líši a mení sa tiež pri ochorení či inom poškodení orgánu. Metódu možno prirovnať k letu nad nočným mestom, pri ktorom je možné rozoznať obrysy mesta vďaka jednotlivým svetlám.

Za objavenie tejto techniky v sedemdesiatych rokoch 20. storočia dostali vlani Nobelovu cenu Američan Paul Lauterbur a Brit Peter Mansfield. Prvé prístroje sa do praxe dostali v osemdesiatych rokoch; odvtedy sa metóda rozvíja a umožňuje rozoznávať i okamžitú aktivitu v jednotlivých častiach mozgu.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 480
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 784
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 089
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 790
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 525
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 527
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 511
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 378
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 354
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 980

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Robert Roth: Filmom Nina som si musel posoliť rany

Film Nina hovorí o rozvode, v úlohe rodiča hrá on.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KULTÚRA

Rodičia zlyhávajú a vinia dieťa. Film Nina je drsnejší ako horor

Nový slovenský film sa nechce páčiť.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.