Britský neurológ Oliver Sacks v knihe Antropologička na Marse vytvoril jeden z najpozoruhodnejších autistických portrétov. Temple Gradinová bola nešťastné a zlé dieťa; vo svojich troch rokoch bola deštruktívna a násilnícka. Robila si hračky z vlastných výkalov a hádzala ich po izbe, a keď sa jej ktosi znepáčil, neváhala po ňom hodiť najkrajšiu starožitnú vázu.
Napriek tomu sa časom Temple stala uznávanou a technicky zdatnou odborníčkou na chov hospodárskych zvierat, profesorkou na univerzite v americkom Colorade a autorkou mnohých odborných článkov o chovateľstve aj o autizme. Okrem toho ešte aj riadi vlastný podnik.
Ako dieťa trávila na farme väčšinu svojho času a jej spôsob myslenia ju zvieratám približoval: "Ak máte vizuálny typ myslenia, môžete sa so zvieratami ľahšie stotožniť," cituje ju Sacks. "Ak všetky vaše myšlienkové pochody prebiehajú v slovách, ako by ste si mohli predstaviť, čo si myslia zvieratá?" Dokázala sa vraj podľa vlastných slov "zmeniť v zviera a cítiť to, čo cíti ono".
Podľa Sacksa by mohla byť jej výrazná vizualita kľúčom k jej autizmu. "Moja pamäť je ako CD-ROM v počítači, ako rýchlo prístupný videozáznam... Môžem urobiť všetko, čo robia počítače v Jurskom parku. Môžem to urobiť vo vnútri, v svojej hlave. Mám tam ten stroj a moja myseľ s ním pracuje."
Tieto schopnosti ju však neurobili šťastnou:
"Môj život, to je práca. Oveľa viac už v mojom živote nie je... Nezapadla som do spoločenského života mesta ani univerzity. Stýkam sa takmer výhradne s ľuďmi, ktorí sa starajú o dobytok, alebo s ľuďmi, ktorých zaujíma autizmus. Väčšinu piatkových a sobotňajších nocí trávim písaním odborných prác alebo kreslením návrhov. Moje záujmy sú odborné a mojím rekreačným čítaním sú väčšinou štúdie o dobytkárstve. Nečítam romány o zložitých ľudských vzťahoch, pretože nie som schopná zapamätať si postup udalostí. Podrobný opis nových techník vo vedecko-technických poviedkach alebo exotických miest ma zaujíma oveľa viac. Keby som nemala prácu a kariéru, bol by môj život prázdny a strašný."