Týždeň vo vede

* Tím Vladimira Sidorova z Ústavu fyziky vysokých tlakov v Troicku (Rusko) objavil, že umelé diamanty s malou prímesou bóru, normálne polovodivé, sa pod teplotou mínus 270 stupňov Celzia stávajú aj supravodičmi (strácajú elektrický odpor). Pri polovodičoch je to veľmi nezvyčajné.

* Jon Pelletier z University of Arizona (USA) objasnil vznik špirálovitých kaňonov v polárnych čiapočkách Marsu jednoduchým roztápaním a tuhnutím ľadu, bez účasti vetra a posuvov čiapočiek. Jeho počítačový model do všetkých podrobností reprodukuje snímky sond.

* Podľa laboratórnych experimentov Harryho Greena II z University of California v Riverside (USA) s kolegami môže byť náhle vysušenie vodou nasiaknutých minerálov spúšťacím mechanizmom zemetrasení až do hĺbky vyše 300 kilometrov pod zemským povrchom.

* Kathleen Pryerová z Duke University (USA) s kolegami analýzou DNA a fosílií prekvapujúco zistila, že hlavné rozrôznenie papraďorastov (dnes ich je vyše 10 000 druhov) nastalo až súčasne s rozvojom kvitnúcich rastlín v druhohornej kriede (pred 125-65 miliónmi rokov), nie skôr.

* Tím Takemu Fukacua z National Institute of Advanced Industrial Sciences and Technology v Cukube (Japonsko) zistil, že symbiotické baktérie v útrobách istých vošiek vedia ovplyvniť, aby sa tieto vošky (na obrázku) čo najefektívnejšie reprodukovali na špecifickom druhu rastliny.

* Podľa tímu Lutza Wiegrebea z Ludwig-Maximilians Universität (Nemecko) netopiere rozlišujú zvukové odrazy od zložitých objektov (trebárs rôznych stromov) na báze štatistiky.

* Gary Nabel z National Institutes of Health (USA) s kolegami úspešne vyskúšal na myšiach vakcínu proti koronavírusu SARS. Založená je na DNA, kódujúcej povrchovú bielkovinu vírusu. Myši získali imunitu, množenie vírusu v pľúcach chorých zvierat kleslo vyše miliónkrát.

* Tím Fotisa Kafatosa z EMBL v Heidelbergu (Nemecko) identifikoval tri gény komára Anopheles gambiae , ovládajúce reakciu imunitného systému tohto prenášača malárie na prvoka plazmódium, ktorý je vlastnou príčinou choroby.

* Tím Jonathana Seckla z University of Edinburgh (Veľká Británia) zistil, že blokovanie aktivity enzýmu 11 beta-hydroxysteroid dehydrogenázy typu 1 v mozgu carbenoxolónom, látkou z koreňa sladkého drievka, výrazne zlepšuje kognitívne schopnosti starých ľudí.