Oxid uhličitý je plynom, ostro sledovaným najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním; v uplynulom roku odborníci zaznamenali jeho rekordne vysokú hladinu v atmosfére. Ako oznámila agentúra AP, podľa amerických vládnych expertov príčina zrýchleného rastu najdôležitejšieho skleníkového plynu vyžaduje ďalšiu analýzu.
"Dôležitý je však už sám fakt, že jeho koncentrácia v ovzduší neustále rastie," povedal Russell Schnell, riaditeľ klimatického monitorovacieho laboratória v Boulderi (Colorado) na Observatóriu Mauna Loa na Havaji.
Oxid uhličitý, pochádzajúci zväčša zo spaľovania uhlia, benzínu a ďalších fosílnych palív, zachytáva teplo, ktoré by inak uniklo do vesmíru. V priebehu 20. storočia stúpla globálna teplota priemerne o 0,6 stupňa Celzia. Medzivládne tímy vedcov došli k záveru, že väčšinu oteplenia spôsobujú skleníkové plyny. Klimatológovia predpovedajú pokračujúci rast oteplenia, ktorý spôsobí podstatnú zmenu klímy, rast hladiny morí a ďalšie zmeny podnebia, ktoré nie je schopné predpovedať ani počítačové modelovanie.
Pred priemyselnou revolúciou, teda okolo roku 1750, bola koncentrácia oxidu uhličitého vo vzduchu okolo 280 ppm (parts per milion, čo je počet objemových častí plynnej látky v milióne objemových častí vzduchu). Priemerné záznamy koncentrácie oxidu uhličitého na Observatóriu Mauna Loa, kde jeho koncentrácia dosahuje vrchol počas zimy, sa v tomto roku vyšplhali na 379 ppm (v porovnaní s 376 ppm v minulom roku). Tento ročný nárast je značne vyšší než priemerný nárast z posledného desaťročia (1,8 ppm) a významne vyšší ako nárast pred polstoročím (1 ppm ročne).
Vo vysvetľovaní zrýchleného nárastu sú klimatológovia opatrní. "Čína ekonomicky rastie a spaľuje množstvo uhlia. India tiež," povedal Pieter Tans, expert na uhlíkový cyklus klimatického monitorovacieho laboratória v Boulderi. Ďalší klimatológ Ralph Keeling zo San Diego Scripps Institution of Oceanography poznamenal, že nárast podlieha miernym výchylkám, bolo by preto predčasné robiť striktné závery. Dodal, že ľudia sa oprávnene obávajú spätnej väzby, lebo otepľovanie uvoľňuje oxid uhličitý z oceánov a pôd, a to zase spätne zvyšuje teplotu. Čaká nás teda teplejší svet.
Podľa odborníkov zapojených do Medzivládneho panelu o klimatických zmenách (Intergovernmental Panel on Climate Change) pri nekontrolovanom náraste emisií do roku 2100 dosiahne koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší hodnoty od 690 do 970 ppm. To podľa všetkého zvýši globálnu priemernú teplotu v období rokov 1990 až 2100 o 1,4 až 5,8 stupňa Celzia.
(xan)
