l David Mitzi z IBM Research Center (USA) s kolegami objavil nový a ľahký spôsob výroby polovodičov vo veľmi tenkých filmoch na báze hydrazínu a zlúčenín cínu so sírou a selénom.
l Tím Alana Windlea z University of Cambridge (Veľká Británia) zhotovil dlhé superpevné laná z uhlíkových nanotrubíc. Výroba je ľahká a ekologická. Môže viesť aj k takým futuristickým aplikáciám, ako je vesmírny výťah v duchu sci-fi úvah Arthura Clarka.
l Jean-Pierre Bibring z Institut d'Astrophysique Spatiale (Francúzsko) s kolegami potvrdil pomocou európskej sondy Mars Express množstvo zmrznutej vody i na južnom póle Marsu. Od jeho stredu je postupne zmiešaná s oxidom uhličitým, takmer čistá a zmiešaná s prachom.
l Jorge Dubcovsky z University of California v Davise (USA) s kolegami odhalil a preskúmal gén v pozadí adaptability pšenice (na snímke) na široké rozpätie klimatických podmienok. VRN2 ovplyvňuje vernalizáciu, iniciáciu kvitnutia na jar po vystavení zimnému chladu.
l Christiana Chengová a IŇnigo Novales Flamarique zo Simon Fraser University (Kanada) zistili, že tichomorský ružový losos Oncorhynchus gorbuscha vekom mení farebnú citlivosť svojich očí. Asi mu to pomáha pri prechode z rastlinnej potravy pri hladine na živočíšnu, ktorá je hlbšie.
l Scott Lowe z Cold Spring Harbor Laboratory (USA) s kolegami zistil pokusmi na myšiach, že liek rapamycín je veľmi užitočným prídavkom k chemoterapii. Konkrétne pri B-lymfóme bráni tumorom vybudovať si odolnosť proti štandardným protirakovinovým liekom.
l Tímy Chih-Yen Kinga z Florida State University a Jonathana Weissmana z University of California v San Franciscu (USA) zistili, že prióny, infekčné agensy chorôb ako CJD, sú naozaj celé z bielkoviny. Ich rôzne kmene sú z rovnakej bielkoviny, je v nich však poskladaná do rôznych tvarov.
l Potenciálnu dvojsečnosť génov dokladajú výsledky Silvie Marinovej z Universität Zürich (Švajčiarsko) s kolegami. Gén Bmi1 podporuje rast buniek vo vyvíjajúcej sa mozgovej kôre myší aj ľudí. Ak je však veľmi aktívny, prechádza to do vzniku tumorov (meduloblastómy).
l Barbara Kahnová z Harvard Medical School (USA) s kolegami zistila, že obezitu azda bude možné liečiť priamym potláčaním aktivity enzýmu APMK v časti mozgu zvanej hypotalamus.