SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Európsky ďalekohľad zachytil najvzdialenejšiu galaxiu

Päťčlenný francúzsko-švajčiarsky tím astronómov objavil európskym ďalekohľadom v Chile najvzdialenejší známy kozmický objekt. Jeho svetlo sa vydalo na cestu k Zemi v dobe, keď vesmír nemal ani tri percentá svojho dnešného veku! Latku kozmického vzdialeno


Kozmická rekordmanka (v krúžku), ako ju vidíme cez zoskupenie galaxií Abell 1835. FOTO - ESO



Päťčlenný francúzsko-švajčiarsky tím astronómov objavil európskym ďalekohľadom v Chile najvzdialenejší známy kozmický objekt. Jeho svetlo sa vydalo na cestu k Zemi v dobe, keď vesmír nemal ani tri percentá svojho dnešného veku! Latku kozmického vzdialenostného rekordu posunuli o hodný kus ďalej iba dva týždne po jeho predchádzajúcom zhodnotení.

Svetlo z počiatkov vesmíru

Bádatelia na čele s Roserom Pellóom z Observatoire Midi-Pyrénées v Toulouse si najprv vytipovali niekoľko slabo svietiacich, očividne veľmi vzdialených galaxií. Podrobné pozorovania jednej označenej Abell 1835 IR916 ukázali, že leží 13,23 miliardy svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) od nás. Svetlo, ktoré vedci zachytili, bolo vyžiarené v čase, keď mal vesmír iba 470 miliónov rokov (dnes 13,7 miliardy).

Rekordmanka má len asi desaťtisícinu hmotnosti našej Mliečnej cesty. Patrí zrejme k stavebným kameňom, ktorých zrážkami a splývaním neskôr vznikali veľké galaxie ako Mliečna cesta. Umožňuje skúmať zaujímavú fázu evolúcie vesmíru. Expandujúca hmota v ňom po veľkom tresku ochladla a znepriehľadnela. Zavládla "doba temna". Gravitácia však hmotu onedlho na mnohých miestach skoncentrovala a zahustila zvláštnym spôsobom: akoby sa nabaľovali snehové gule. Stredy koncentrácií sa čoraz viac zohrievali. Vznikajúce objekty napokon zažiarili. Vo vesmíre sa opäť rozsvietilo, čo trvá dodnes. Abell 1835 IR916 je z tejto "doby renesancie".

Ostrovy hviezd, plynu a prachu

Galaxie sú akési vesmírne ostrovy hviezd, plynu a prachu. V ich stredoch zrejme bez výnimky sídlia supermasívne čierne diery. Naše Slnko (a jeho planéty vrátane Zeme) patrí spolu so 100-300 miliardami ďalších hviezd do galaxie Mliečna cesta čiže našej Galaxie. V nami pozorovanom vesmíre existujú stovky miliárd galaxií rôznych veľkostí a tvaru.

Objav umožnila citlivá kamera ISAAC, zachytávajúca infračervené žiarenie. Používa sa v systéme VLT (Very Large Telescope) na observatóriu európskych krajín Cerro Paranal v severočílskej púšti Atacama. VLT tvoria štyri ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 m a niekoľko pohyblivých pomocných ďalekohľadov s priemerom objektívu 1,8 m. Jednotlivé ďalekohľady možno rôzne kombinovať a v súhrne je VLT najvýkonnejším astronomickým prístrojom na svete. VLT však tentoraz pomohol tzv. efekt gravitačnej šošovky. Na spojnici Zeme s novoobjavenou držiteľkou kozmického vzdialenostného rekordu leží zoskupenie galaxií Abell 1835. To 25- až 100-krát zosilnilo jej prechádzajúce svetlo. Ďalekohľadu, zložke VLT, tým de facto zväčšilo objektív z 8,2 m na 40-80 metrov! Najväčšie objektívy v súčasnosti majú dva 10-metrové Keckove ďalekohľady na havajskom observatóriu Mauna Kea.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Moniku Jankovskú privádzajú na NAKA v Nitre.

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Predseda Smeru Robert Fico.
Petra Vlhová po triumfe v Lechu.
Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.

Zuzana Kepplová.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.