 |
O tejto hre ste možno vôbec nič nepočuli. Akoby sa objavila z ničoho, akoby len tak spadla z oblakov, no o to viac nás prekvapila. Veď koho by nezaujal trochu iný pohľad na staranie sa o ľudí? The Sims sú už predatadiskovaný, tak poďme sledovať život ľudí na vesmírnej stanici.
Samotný názov hry prezrádza o nej dosť podstatnú vec. V hlbokom vesmíre sa nachádza planéta, na ktorej pristane trojica ľudí vedených červenovlasou kočkou menom Venus. Tá tvorí základný kameň vašej kolónie a je aj vašim radcom pri hraní. Úplne na začiatku však nasleduje výber štýlu hrania. Keďže tvorcovia (Firefly Studios) pre nás dávnejšie vytvorili napríklad úspešnú a kvalitnú stratégiu (Stronghold Crusaders), výber máme takmer zhodný. Voľné hranie, postupné plnenie misií v kampani s „príbehom“ alebo len klasické scenáre a tie si môžete vytvoriť aj v priloženom user-friendly editore.
Život na inej planéte, ktorá nemá zloženie atmosféry ako naša matička Zem, je o niekoľko rádov zložitejší. Vesmírna stanica je zo začiatku malá, ale aj tak musí byť vašim prvoradým cieľom zabezpečiť dostatok kyslíku a energie na úspešné fungovanie základne. Bez kyslíku sa dýcha dosť blbo a energia je potrebná pre samotný chod strojov a prístrojov a bez nich nemáte zase sekundárne suroviny.
Hneď na začiatku hrania si povšimnete klasických ortuťových teplomerov, vyjadrujúce vlastnosti postáv. Máte možnosť vidieť finančné ohodnotenie (kolonisti predsa nepracujú zadarmo), hudbu (potreba poriadne si zatrsať na tanečnom parkete), pokec (konverzácie z ostatnými kolonistami), jedlo (hami-papi), spánok (moje pokusy pracovať nonstop nevydržali dlho, občas si musia aj takí „ironmani“ ako redaktori a vesmírni kolonisti zdriemnuť), hygiena (stačí ak si spomeniete na voňavé nohy po športovom akte... áno, tie veci, ktoré tak strašne smrdeli) a zdravotný stav. Úplne nad tým tróni celková nálada človiečika. Vašou úlohou je okrem plnenia cieľov misií aj dbanie o svojich nájomníkov. Niektoré postavy sú však zaťažené na určité veci. Stig napríklad rád papá a preto mu najväčšiu radosť spraví plný žalúdok. Podobne to funguje aj u iných postavičiek a dbajte o ich naplnenie.
Lenže nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. S piatimi ľuďmi sa to dá hravo zvládať, ale už okolo desiatky to naberá na obrátkach a vtedy pochopíte jednu dôležitú vec. Space Colony nie je o tupom plnení misii, Space Colony je o vychutnávaní si pocitu z dobre odvedenej práce.
Ak máte zabezpečené primárne zdroje – kyslík (musíte mať postavené špeciálne zariadenie na jeho výrobu a človeka za pultom, ktorý ho vytvára) a energiu (platí podobný prípad ako vyššie, len po mapke budete rozhadzovať solárne panely alebo špeciálne extraktory energie z lávy). No človek musí aj papať a preto vytvoríte obrovskú mašinu, ktorá ťaží „riasy“, z nich vytvoríte zelený blivajz a to je pre kolonistov jediná žranica. Nemusíte sa báť, všetko prebieha automaticky. Na vás je aby ste niekoho - kto vie ovládať stroj na spracovanie rias - len poslali získať potrebný materiál a postavička sa v skafandri už vyberie smerom k mašine, z nej ovláda špeciálny kombajn (samozrejme futuristický), ten zožne úrodu, vesmírne transportéry prenesú spracovanú surovinu do skladu, odkiaľ už len nosia samotnú potravu v zásobníkoch do prístroja, z ktorého si načapujú jedlo. Doslova.
 |  |  |  |
A predstavte si, že toto je len jedna (aj keď pre život dôležitá) surovina. Ďalej vás čaká ťaženie rôznych nerastných surovín, tie sa odvádzajú do skladu a vy ich môžete predávať a získavať tak príslušný finančný obnos do kasy a môžete investovať do vybavenia vesmírnej stanice. Lenže každá postavička dokáže vykonávať len niektoré činnosti. Venus je zbehlá skoro vo všetkom, Stig je dobrý v ťažení minerálov a Dean je výborný lekár. Každá postava ovláda viac (alebo len jednu, v tomto ma dosť nakakala sladučká blondínka v ružovučkých sexi šatoch Candy, ktorá zvládala len upratovanie a aj to len na tej najmenšej úrovni – chvalabohu ju môžete naučiť nové zamestnanie v študovni) alebo menej, no základom je, že jednotlivé schopnosti sú ešte aj ohodnotené hviezdičkami. Čím viac, tým lepšie.
Kolonizátori však nemôžu robiť celý deň a preto majú na prácu vyhradenú pracovnú dobu, ktorá je pohyblivá podľa uspokojenie ich potrieb (hlad, hygiena, konverzácia...). Čím sa o jednotlivých člobrdov lepšie staráte a držíte ich náladu v zelených hodnotách, potom sa venujú práci na 90 % a len 10 % venujú svojmu voľnému času – v ňom je najvhodnejšie venovať sa uspokojovaniu potrieb (úchyláci ruky z nohavíc von, o tom nevravím).
Myslím si, že pomaly získavate aký-taký prehľad, čo všetko sa deje v hre. V prvom rade sa musíte rozhodnúť kto bude kde robiť, prípadne určiť niektorým postavám aj sekundárnu prácu, tú začnú vykonávať po spravení primárnej. Ak je teda dostatok kyslíku, Venus pôjde na farmu vesmírnych sliepok a zopár ich spracuje. Možnosť výberu sekundárnej práce je výhodná hlavne v neskorších misiách, kde je potrebné starať sa o množstvo prístrojov s menším počtom ľudí.
„Spešl“ odstavček si zaslúži aj komunikácia medzi ľuďmi. Rozhovor sa môže odohrávať v troch fázach. Prvá predstavuje len obyčajný rozhovor, keď sa ľudia niekde stretnú, prehodia pár slov a odoberú sa ďalej. V druhej fáze sa odoberú do špeciálnej miestnosti, tzv. kecacieho salóniku (malá historická vsuvka – ešte teraz si spomínam na ružový salónik na gympli, kde mi kvázi školská psychiatrička dohovárala... tie ružové steny na mňa tlačili...aaaaaa – pozn. deprimovaný Kordi), v ktorom si vysvetlia niektoré veci, hlavne problémy, ktoré medzi danou dvojicou vznikali. Postupom času sa z nenávisti môže stať priateľstvo až láska. To je tretia a záverečná fáza komunikácie. Ak chcete dať niekoho dokopy, musíte mu začať dvoriť a dávať ponuky na činnosti (zacvičiť si spolu, zatancovať, bachnúť sa do bazénu atď.), ich úspešnosť je vyjadrená percentami. Ak splníte všetky požiadavky (alebo väčšinu), ktoré na vás budúci partner kladie, môžete sa odhodlať vyznať mu lásku – možno to klapne, možno nie.
Ciele misii sú úplne klasické – potrebujeme toľko a toľko surovín, nauč Candy farmárčeniu, sprav zaľúbený párik z Candy a Deana apod. Ide síce o známe úlohy, ale ich plnenie je zábavné. Možno som vynechal (alebo skôr zabudol) mnoho vecí, no základ hry som vám už povedal. Táto základná predstava je však len zlomok toho, čo zažijete v hre. Verte mi. Nejde síce o úplný micromanagment postáv, všetko je založené na báze spolunažívania ľudí – ľudí ako skupiny a nie jednotlivcov tak, ako sme mali možno vidieť v The Sims.
GRAFIKA
2D izometrická grafika ešte v hernom svete neznamená automaticky vypálenie očí z nechutného spracovania. Úprimne sa priznajme, že tento pohľad na hru je najprehľadnejší a to bez debaty. Krúženie kamerou má niečo do seba a všetky objekty v troch rozmeroch vyzerajú sú nádherné, ale ak zoberiem do úvahy hardwarovú náročnosť, neviem, či sa to oplatí. Animácie postáv a strojov sú výborné, zaskočí len občasné prekrývanie sa textúr.
 |  |  |  |
Ako príklad spomeniem farmu na vesmírne sliepky. Tie sa pekne liahnu na vymedzenom území, hopkajú si po výživnej vesmírnej pôde, zrazu ich transportér uchopí hore nohami, strčí do prístroja, ktorý ochrancovia zvierat asi nebudú mať príliš v láske a usmrtené a „odperené“ slepice sa vydajú na cestu do skladu, potom ich predáte, narvú ich do klasických železných kontajnerov (teraz nemyslím také tie veci, kam hádžeme odpad), ten si vezme loď starajúca sa o rozvoz a je to. Každá činnosť je plná animácii ramien strojov, pohybov postáv pri ťahaní pák a ovládaní strojov. Vyzerá to ako skutočne žijúci svet.
Preto som ochotný hre odpustiť aj jej miernu zastaranosť. Aj v podobnom grafickom spracovaní sa dá nájsť kopec krásnych vecí, čo však možno nepochopia hráči, ktorí chcú vidieť len tie najlepšie grafické efekty. Sorry, ale táto hra potom skutočne nie je pre vás.
INTERFACE
Na začiatku hrania som bol trošku mimo, lebo sa na mňa vyvalilo väčšie množstvo informácii ako som čakal, ale stačí malý časový úsek a do krvi vám to prejde rýchlejšie ako heroín. Na samotné ovládanie vám stačí myška, ja som okrem zadania mena neťukol ani raz do klávesnice. Menu sú výborne navrhnuté, tlačidlá dostatočne veľké a na správnych miestach. Nemáte problém sa preklikať k danej informácii behom sekundy, všetko nájdete na miestach, kde to logicky má byť. Takto si to predstavujem. Výstavba základne je tiež jednoduchá, ale pol hviezdičky som musel strhnúť za trošku hlúpe rozširovanie vesmírnej základne. Najprv musíte postaviť podklad a na to „špeciálny chránič“ ale ten má pevne dané rozmery, takže to zo začiatku vyzeralo dosť namáhavo, hlavne ak boli k dispozícii len malé „kopule“. Inak však ovládanie a interface hry nemá žiadnu chybu.
HRATEĽNOSŤ
Pri tomto hodnotení hry som bol v nerozhodnom rozpoložení. Táto hra vôbec nie je o tom, aby ste ju čo najskôr dohrali – aj tak je levelov hrozne veľa, takže ich splnenie vám zaberie dosť času. Space Colony sa nehrá na nič iné ako na zábavnú hru. Počas hry som nemal žiadne nutkanie rýchlo to už dokončiť, sledoval som život na stanici, bol to pekný pohľad ako mi základňa rozkvitala pod mojimi rukami. Plnil som dôležité potreby všetkých ľudí, tí sa mi odmeňovali dlhou pracovnou dobou. Vidieť tento život v pohybe, to je skutočne nádherný pohľad. Nemusíte sa nikam ponáhľať, stačí ak si Space Colony pustíte večer, keď sa vrátite večer z práce/zo školy a vytuhnete u nej na pár hodín, čo sa mne darí už niekoľko dní.
Aby vás hra chytila musíte však mať na ňu v prvom rade čas a v druhom vás podobný typ hry musí baviť. Vopred upozorňujem zarytých prívržencov The Sims (všetci vieme na koho ukazujem prstom, že áno :), toto nie sú vaši simsovia, toto je niečo iné, ale hra pracuje na podobných princípoch. Nestaviate tu sladké domčeky pre snobských simákov, ale budujete príjemné prostredie, v ktorom sa bude vaša „rodina“ cítiť ako doma. Spolunažívanie členov základne a hlavne organizácie ich práce sú základnými hernými kameňmi, na nich si Space Colony zakladá.
MULTIPLAYER
Hra neobsahuje multiplayer.
ZVUKOVÉ EFEKTY
Okrem klasického ozvučenia hry, kde každá vec vydáva svoj charakteristický zvuk musím vyzdvihnúť dabing postáv. Ak si zvyknete na tradičný šum stanice, budete sa smiať hláškam postáv. Každý človek má výborné zafarbenie hlasu a verte mi, že sa skutočne hodí k danej postave. Hlas je doplnený povzdychmi alebo zmenou tónu pri horšej nálade. Už podľa tohto viete, že postavičku niečo trápi. Samotné hlásenia sú vtipné, no po určitom čase sa opakujú. Aj tak však musím ozvučenie ohodnotiť kladne.
HUDBA
Hudobné spracovanie je nevýrazné, ale všetko to nahrádza interný mp3 prehrávač, no práca s nim je trošku o hubu. Ak vám hudba v hre až tak moc chýba, chvíľu sa budete trápiť (musíte presúvať súbory do špeciálneho adresáru a manuálne nastavovať playlist) no dočkáte sa svojej muziky. Neodporúčam však k hraniu žiadne rockové songy, pri počúvaní "Rape Me" hranie stráca svoju šťavu. Moja rada znie klasická hudba.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA
V jednej pesničke sa spieva „Jaký si to udeláš, takový to máš“ a výborne sa to hodí na Space Colony. Na výber máte 3 druhy obťianosti (easy, medium, hard), ale časom sa z hry stane ťažšie ovládateľný chaos. Keď máte pod sebou dvadsiatku ľudí, je to už o niečom inom, ale dá sa to zvládnuť. S hraním sa netreba ponáhľať, ale všetko robiť v pohode a hra sa vám za to odmení.
 |  |  |  |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT
Aj na moje osobné prekvapenie sa z neznámej gamesky stála hra na dlhé zasnežené večery. Mix The Sims a stretégie obsahuje správne pomery toho najlepšieho. Určite sa nájde ešte kopec vecí, ktoré by sa dali na Space Colony zmeniť, ale ja nevidím žiadny problém, prečo to neskúsiť – teda ak máte aspoň priemerný vzťah k podobnému typu hier.
