chorých na AIDS. Vedci v nich zistili, že vírus nazvaný GBV-C môže podstatne spomaliť šírenie HIV.
HIV ničí bunky ľudského imunitného systému. Postihnutý organizmus postupne stráca schopnosť vzdorovať najrôznejším infekciám, a skôr či neskôr im podľahne. Iné vírusy, napríklad aj GBV-C, genetický príbuzný vírusu žltačky typu C, by logicky mali imunitu ešte viac oslabiť. V septembri 2001 však Jack Stapleton z Univerzity v Iowe zistil, že tento vírus naopak spomaľuje rast HIV v ľudských T bunkách, ktoré sú súčasťou imunitného systému; práve do nich preniká HIV.
O dva roky potvrdil Stapletonove laboratórne výsledky tím Rogera Pomerantza z Univerzity Thomasa Jeffersona vo Philadelphii. Jeho členovia urobili klinickú štúdiu na 362 ľuďoch s AIDS, v ktorej zistili, že druhotná infekcia znižuje ich úmrtnosť až 3,7-krát.
Vyhodnotenie ďalších dlhodobých štúdií tieto až priveľmi optimistické čísla upresnilo. Po šiestich rokoch od infikovania vírusom HIV prežíva viac ako 75 percent ľudí, ktorí mali od počiatku v krvi aj GBV-C. Z tých, čo ho nemajú, prežíva iba 39 percent. Najhoršie dopadli ľudia, ktorí o GBV-C prišli počas prvých šiestich rokov od nákazy HIV - z tejto skupiny prežíva iba 16 percent.
Mechanizmus pôsobenia dvojitej infekcie vedci ešte nepoznajú. Zatiaľ je isté, že GBV-C nevyvoláva žltačku ani iné ochorenie. Pravdepodobne tento záhadný vírus obsadzuje v bunkách imunitného systému tie isté miesta, ktorými do nich preniká HIV. Môže však tiež mobilizovať určitý typ imunity, ktorý dáva bunkám možnosť lepšie sa brániť pred jeho útokom.
Odhalenie princípu fungovania "vírusového antivírusu" by v každom prípade bolo veľkým prínosom. A je celkom možné, že by sa tento mechanizmus uplatnil nielen pri liečbe či prevencii AIDS. (ač)
