SME
Utorok, 19. október, 2021 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

O čom hovoria minojské fresky v severnom Egypte

V Tell el-Dab'a, v nílskej delte na severe Egypta, našli stovky fragmentov fresiek s minojským motívom, známym z Kréty. Objavili ich vo vrstve z obdobia vlády faraóna Ahmosa I. (1550-1525 pred n. l.), zakladateľa 18. dynastie. Teraz prebieha vyhodnocovan


Lokalita v Tell el-Dab'a, na ktorej prebiehajú výkopové práce. FOTO - ARCHÍV



V Tell el-Dab'a, v nílskej delte na severe Egypta, našli stovky fragmentov fresiek s minojským motívom, známym z Kréty. Objavili ich vo vrstve z obdobia vlády faraóna Ahmosa I. (1550-1525 pred n. l.), zakladateľa 18. dynastie. Teraz prebieha vyhodnocovanie najnovších výsledkov výskumu, ktoré vedie rakúsky archeológ Manfred Bietak.

Prvé zásadné výsledky archeologických výkopov z tejto oblasti poznáme už z 90. rokov 20. storočia. Fragmenty fresiek, nájdené v sutinách zničených budov, teraz prinášajú ďalšie fakty o vzťahoch starovekého Egypta s Krétou. V tom čase tu rozkvitala minojská civilizácia v období, ktoré sa nazýva Nové paláce (1750/1720-1490/1470 pred n. l). Staroveký Egypt len nedávno zavŕšil boj proti nadvláde ázijských púštnych hord - Hyksósov.

Avaris, mesto Hyksósov

V Tell el-Dab'a archeológovia nazreli do obdobia, ktoré súvisí s druhým prechodným obdobím a s počiatkami formovania tzv. Novej ríše v starovekom Egypte. Tell el-Dab'a je súčasný názov niekdajšieho sídla hyksóskej moci v Egypte - Avaris. Druhé prechodné obdobie (1650-1550 pred n. l.) prinieslo vpád Hyksósov z Ázie do Egypta a ovládnutie najmä jeho severnej časti.

Nílska delta bola najvýznamnejšou súčasťou hyksóskeho panstva v Egypte. Nálezy z Tell el-Dab'a súvisia aj s obdobím vlády faraóna Ahmosa I., prvého panovníka Novej ríše. Práve on toto mesto počas oslobodzovacích bojov dobyl. Iba s jeho vládou sa dávajú do súvislosti nálezy fragmentov fresiek s minojským motívom. V nasledujúcich obdobiach panovníkov 18. dynastie už v Tell el-Dab'a fresky s minojským motívom pravdepodobne nemaľovali. Aj keď pretrvával prísun tovaru z Kréty, ba až z gréckej pevniny do Egypta.

Zaujímavé hypotézy

Ahmose I., panovník z mesta Véset na juhu krajiny v Hornom Egypte, zavŕšil oslobodzovací boj a vyhnal Hyksósov z krajiny. Ríšu upevnil, obsadil územia ázijského Blízkeho východu a tiež úspešne bojoval s Núbijcami na juhu. Z obdobia jeho vlády pochádzajú zvyšky fresiek, ktoré svedčia o kultúrnych kontaktoch s minojskou civilizáciou; ponúkajú však viacero zaujímavých hypotéz.

Freska je jedným zo symbolov umenia starovekých nositeľov minojskej civilizácie. Prezentujú to napríklad maľby zo samotnej Kréty - rituálny preskok artistu cez býka, "princ" s ľaliami, tzv. Parížanka, dámy v modrom, plávajúce delfíny, opice a rôzne iné prírodné, ale aj náboženské motívy.

Zvyšky rôznych malieb v Tell el-Dab'a upozorňujú na často podceňované kontakty medzi egejskou oblasťou na severe a Egyptom. Dokonca sa opäť oprašujú staré senzačné názory, že egyptský panovník Ahmose I. si zobral za ďalšiu manželku krétsku princeznú. Okrem iného bola Ahmosova, čiže kráľovská matka Ahhotep držiteľkou titulu "pani z Haunebut". Niektoré staršie egyptologické interpretácie konštatujú, že názov Haunebut označuje egejské ostrovy, respektíve ostrov na severe. Ahhotep bola manželkou Kamosa (1555-1550 pred n. l.), staroegyptského národného hrdinu.

Kamos, panovník 17. dynastie z mesta Véset (Téb) v južnom, čiže Hornom Egypte, sa postaral o prelom v dejinách krajiny; ubránil sa nielen rozpínavosti Hyksósov, ale začal od nich Egypt aj oslobodzovať. Toto dielo zavŕšil jeho syn Ahmose I.

Mnohé historické hypotézy v súvislosti s Krétou sa však najskôr pohybujú na úrovni fantázie.

Ďalší bádatelia hovoria o diplomatických kontaktoch panovníkov z Téb s Krétou. Podľa nich Minojci mali pomôcť Kamosovi a Ahmosovi I. získať definitívnu nadvládu Egypťanov vo svojej krajine. Táto úvaha sa však tiež pohybuje iba v teoretickej rovine.

Fresky s minojskými motívmi možno svedčia iba o kultúrno-obchodných stykoch, keď krétski umelci maľovali fresky na objednávku. Prípadne ich namaľovali egyptskí umelci na základe minojských námetov a rád krétskych usmerňovateľov.

Kréta a Níl

Vzťahy medzi Krétou a Egyptom potvrdzujú archeologické nálezy už z obdobia pred vpádom Hyksósov - z tzv. Strednej ríše (2055-1650 pred n. l.). Minojská keramika sa našla aj v krajine v povodí Nílu, dokonca aj v Tell el-Dab'a. Mladšie egyptské fresky z 15. storočia pred n. l., na ktorých sú zrejme vyslanci z Kréty (respektíve z egejskej oblasti), sa našli v meste Véset. Ešte viac egyptských artefaktov poznáme aj zo samotnej Kréty. To je len torzo dôkazov o vzájomnych vzťahoch.

Minojské nálezy z Tell el-Dab'a opäť jednoznačne upozorňujú na prelínanie starovekých kultúr vo východnom Stredomorí. To v kontexte vzťahov minojskej civilizácie s Egyptom vypovedá o kultúrnej výnimočnosti rozmermi malého, ale vplyvom veľkého krétskeho ostrova, aj v porovnaní s veľkolepou starovekou mocnosťou v povodí Nílu, Egyptom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miloš Zeman.

Prezident by mal o mesiac zohrať kľúčovú úlohu, lekári v to neveria.


31m

Slušná občianska spoločnosť sa jednoducho musí brániť.


14. okt
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

PCR testy na Slovensku odhalili takmer 440-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 864 obetí.


a 4 ďalší 15 h
Skryť Zatvoriť reklamu