Ak sa hovorí o vplyve ľudí na ekosystémy, diskutujúci majú väčšinou na mysli moderné, vyspelé spoločnosti. Očividné je však to, že svoje životné prostredie ovplyvňujú a menia akékoľvek spoločnosti s čo len trochu rozvinutou produkciou potravín. Doteraz sa myslelo, že inak to bolo v prípade lovcov-zberačov, zvlášť v severských oblastiach, kde toho veľa nerastie, takže absolútne prevládal lov, ako je to pri Inuitoch (Eskimákoch).
Inuiti lovili s rozumom. Nadmerné či zbytočné zabíjanie zvierat (lov „pre zábavu") im navyše zakazovali ich pôvodné kmeňové náboženstvá. Napriek tomu ekosystémy, v ktorých žili, konkrétne sladkovodné zdroje, nečakaným spôsobom ovplyvňovali. Zistil to tím Marianne Douglasovej z Queen's University v Kingstone (Kanada) s kolegami.
Vedci podrobne preskúmali plytké sladkovodné jazierko na ostrove Somerset vysoko v kanadskej Arktíde. V 13. až 16. storočí pri ňom mali dočasnú osadu polonomádski Inuiti z kmeňa Thule. Do tejto oblasti (a ďalej do Grónska) okolo roku 1000 migrovali z Aljašky. V okolí ostrova lovili veľryby a z ich kostí si budovali základné konštrukcie príbytkov. Zdržiavali sa v nich počas zimy. Zvyšky veľrybej koristi a inej morskej potravy, tiež prevažne cicavcov (najmä tulene a mrože), sa v osade dlhodobo hromadili a voda z nich vymývala živiny do pôdy.
Ako ukázal rozbor sedimentov, o ktorého výsledkoch napísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition, viedlo to k prudkému rozvoju rastlinného života v jazierku, predovšetkým rôznych rias. Tie potom poslúžili ako potrava zmnoženým jazerným živočíchom. Hoci Inuiti túto lokalitu opustili už pred štyrmi storočiami, dôsledok ich pobytu pretrváva. Je to najstarší doklad ekosystémovej zmeny tohto druhu.