Londýn 4. februára (TASR) - Britskí geológovia našli vysvetlenie pre ostatný klimatický šok, ktorý zažila Zem pred 180 miliónmi rokov. Svoju teóriu predstavili v časopise Geology.
V uvedenom období teplota na Zemi za krátky čas stúpla asi o päť stupňov Celzia. Spôsobili to obrovské množstvá metánu, ktoré sa uvoľnili z morského dna do atmosféry. Metán (CH4) je považovaný za hlavný tzv. skleníkový plyn, ktorý sa v oxidačnom procese premieňa na oxid uhličitý (CO2). Na rozdiel od metánu CO2 vydrží v atmosfére oveľa dlhšie.
Nečakaný nárast koncentrácie CO2 spôsobil masové vymieranie rastlín a živočíchov - vtedy vymrelo napríklad asi 84 percent všetkých druhov ulitníkov. Situácia na Zemi sa normalizovala v priebehu nasledujúcich 150.000 rokov. Až doteraz vedci nevedeli objasniť príčiny tohto náhleho zvratu.
O vysvetlenie sa pokúsili vedci z Open University v Milton Keynes, ktorí analyzovali vzorky usadenín v regióne North Yorkshire. Podľa nich došlo na Zemi pred 180 miliónmi rokov v dôsledku poveternostných vplyvov a erózie k obrovským zosuvom skál a hornín do mora.
"Oteplenie zvýšilo zvetrávaním podmienené zmeny zemského povrchu najmenej o 400 percent," povedal vedúci výskumu Anthony Cohen. Ten sa domnieva, že zvetrávanie bolo akousi záchrannou brzdou Zeme na zastavenie globálneho otepľovania. Prísun hornín do mora spustil chemické reakcie, ktoré viazali veľké množstvá CO2.
Vedci zistili, že zvetrávanie hornín, oteplenie a zvýšenie koncentrácie CO2 na seba navzájom pôsobili. Britskí geológovia predpokladajú, že až do mora sa dostali obrovské množstvá vápna a horčíka, ktoré na seba naviazali CO2. Keď hodnoty CO2 klesli, znížili sa aj teploty.
Cohen si netrúfa povedať, ako sa prejaví najnovší rast objemu CO2 v atmosfére. Je však presvedčený, že poznatky o dejinách globálneho otepľovania sú užitočné pre budúce výskumné projekty. "Veď v usadeninách na dne mora je stále naviazaných 14.000 gigaton uhlíka v podobe zamrznutého metánu," zdôraznil Cohen.
