FOTO – ARCHÍV
Doposiaľ sa totiž predpokladalo, že najbližšími príbuznými morských veľrýb sú dnes už vymreté dve skupiny mäsožravých živočíchov. Súčasné poznatky o vývoji a pôvode veľrýb zahŕňajú hlavne fakt, že veľryby sa vyvinuli pred niekoľkými miliónmi rokov zo suchozemských štvornohých živočíchov a to prechodom do mora. To, z akej vetvy živočíšnej ríše sa veľryby oddelili, je však pre odborníkov na pozemskú faunu stále predmetom rozsiahlych debát.
Imunologické testy vzoriek DNA zo začiatku 50. rokov minulého storočia naznačili, že veľryby sa mohli vyvinúť z vymretého cicavca, ktorý mal ploché zuby, podobné, ako majú dnes kravy, prasatá a hrochy. Tieto dohady však neboli nikdy podložené fosílnymi dôkazmi.
Posledné objavy fosílnych nálezov v dvoch oblastiach Pakistanu však vedú odborníkov k úplne iným záverom. Prvá skupina vedcov na čele s Hansom Thewissenom z Northeastern Ohio Universities College of Medicine v Rootstowne v americkom štáte Ohio našla pozostatky 50 miliónov rokov starých predchodcov veľrýb v štáte Pandžáb na severovýchode Pakistanu. Súbežne s touto skupinou našla až dve fosílne kostry (47 miliónov rokov staré) ďalšia skupina vedcov pod vedením Philipa Gingericha, profesora geológie a paleontológie na University of Michigan v USA. Závery oboch odborníkov zhodne potvrdzujú fakt, že všetky fosílne živočíchy majú ušné dutiny, ktoré ich spájajú s dnešnými veľrybami.
(BBC)
