Zlom sa začína pri Švajčiarskej Jure južne od Bazileja a má dĺžku najmenej osem kilometrov. Severovýchodným smerom sa tiahne zníženinou ležiacou južne od rieky Rýn, ďalej krížom cez rovinaté údolie Birs po južnú hranicu mesta. Geológovia nevylučujú, že zlom pokračuje pod mestom smerom na sever až po pohorie Jura.
Vedci z Technickej vysokej školy (ETH) v Zürichu, univerzity v Bazileji a univerzity v Štrasburgu zistili, že na tomto zlome ležalo epicentrum ničivého zemetrasenia z 18. októbra 1356. Lokalizovali ho do údolia Birs medzi Bazilej a dedinu Reinach. Otrasy mali silu desať stupňov na 12-dielnej Mercalliho škále, sú teda porovnateľné s katastrofickým zemetrasením v Turecku v roku 1999.
Pomocou družicových a leteckých fotografií, radarových snímok, odrazovej seizmiky a meraní elektrického odporu však vyšiel na svetlo ďalší znepokojujúci fakt: v tomto regióne Európy sa zemetrasenia, ako bolo to v roku 1356, opakujú približne každých 1500 rokov. Vyplýva to z nemeraných konzistentných cyklov seizmickej aktivity v tomto južnom výbežku Hornorýnskej nížiny.
„Nastal čas prijať preventívne opatrenia,“ varuje Domenico Giardini z ETH v Zürichu. Skutočnosť, že v regióne sa udomácnil chemický a atómový priemysel, znamená, že každá seizmická aktivita môže ohroziť civilnú bezpečnosť. Máloktorá budova na svete totiž odolá zemetraseniu v sile desať stupňov Mercalliho škály.
Podľa odhadov poisťovní by takéto zemetrasenie spôsobilo škody za 30-50 miliárd dolárov. Už následky toho z roku 1356 boli priam apokalyptické. Zničená bola väčšina budov v okruhu 200 kilometrov od Bazileja. V najviac postihnutej oblasti sa zrútilo 30-40 stredovekých hradov. Obyvatelia museli žiť mesiace pod holým nebom v stanoch.
(tasr)
