Na slávnostnej recepcii sa hostia z ničoho nič dozvedeli: Už je hore!

Pred 44 rokmi v piatok 4. októbra 1957 na cestu do kozmu nastúpila prvá umelá družica Zeme, Sputnik 1.


Sputnik 1 – kovová guľa so štyrmi prútovými anténami. Pri lete sa antény automaticky nastavili kolmo k povrchu gule. FOTO – ARCHÍV Dr. Z. B.



O ceste do kozmu už desaťročia predtým uvažovalo pár rojkov, filozofov a autorov dobrodružných príbehov. Prvý z hľadiska fyziky skutočne vážny rozbor situácie, ako sa dostať hore, vypracoval ruský samouk Konstantin E. Ciolkovskij (1857–1935). O niečo neskôr skonštruoval americký inžinier a fyzik Robert H. Goddard (1882–1945) prvé rakety, ktoré sa naozaj vzniesli kolmo hore a dosiahli výšku až 3 kilometre. Z dnešného pohľadu to síce nie je nič, ale vtedy bolo úspechom už to, že leteli. Ani jeden z týchto priekopníkov sa nedožil éry kozmonautiky a astronautiky, po Ciolkovskom je však na pamiatku pomenovaný kráter na odvrátenej strane Mesiaca a najväčší americký ústav, ktorý sa venuje cestám do vesmíru, sa zas volá Goddard Space Flight Center.

Nemecké rakety

Počas druhej svetovej vojny skonštruoval nemecký raketový odborník Wernher v. Braun (1912 – 1977) rakety V1 a V2 s explozívnou hlavicou a s doletom niekoľko stoviek kilometrov. Štartovali na dlhej rozjazdovej dráhe a po štarte už boli neovládateľné. V dnešnej terminológii by sme ich označili ako balistické strely dlhého doletu.

Keď americká armáda dobyla severné Nemecko, obsadila Peenemuende, kde bolo stredisko, vývoj a štart rakiet V1 a V2. Brauna zajali a ako vojnovú korisť spolu so stovkou ďalších špecialistov a niekoľkými desiatkami nepoužitých rakiet V2 poslali do Ameriky. Rakety Američania používali na sondáž dovtedy nepreskúmanej vysokej atmosféry. Rakety síce prinášali významné údaje, ale za privysokú cenu: po finančne nákladnom štarte bola raketa na vrchole svojej dráhy a robila merania len zlomok minúty.

Okrem toho, počet použiteľných V2 sa rýchlo zmenšoval. A tak sa v októbri 1947 objavil návrh skonštruovať novú raketu, ktorá by nielen vyletela dostatočne vysoko, ale udržala by sa v tejto výške a lietala by okolo Zeme ako malý umelý mesiačik aspoň niekoľko dní. Návrh neprešiel, ale idea bola na svete.

Americké plány

V roku 1953 na štvrtom Medzinárodnom kongrese Astronautickej asociácie v Zürichu predniesol mladý talentovaný fyzik S. Fred Singer z univerzity Maryland v USA, podrobne vypracovaný program MOUSE (Minimum Orbital Unmanned Satellite of the Earth) na vypúšťanie malej inštrumentálnej družice, ktorá by lietala okolo Zeme. Za šesť rokov sa situácia veľmi zmenila a návrh bol nadšene prijatý.

V júni 1955 Biely dom oficiálne oznámil, že USA plánujú vypustiť umelú družicu Zeme ako vlastný príspevok k štvrtému Medzinárodnému geofyzikálnemu roku IGY 1957. V tomto roku sa takmer všetky štáty sveta (spolu ich bolo 64) zaviazali urobiť dôkladný prieskum dôležitých prírodných javov.

Sovietske plány

Predseda sovietskej akadémie vied A. N. Nesmejanov už v novebri 1953 prostredníctvom rádia Moskva oznámil, že ZSSR vypustí umelú družicu Zeme. V máji 1957 sovietsky astronóm akademik A. A. Michajlov upozornil astronómov, aby sa pripravili na sledovanie prvej umelej družice Zeme a onedlho nato ministerstvo spojov oznámilo rádioamatérom, že prvá sovietska umelá družica bude vysielať na frekvencii 20 a 40 MHz. Podobných správ sa objavilo ešte niekoľko, ale na Západe ich nikto nebral vážne, Ako by mohla krajina zruinovaná dlhou vojnou a podľa predstáv Západu veľmi zaostalá, zvládnuť takú zložitú úlohu? Ani mnohí sovietski vedci, keď sa ich na rôznych kongresoch pýtali na podrobnosti o pripravovanej družici, nevedeli nič povedať. A tak sa celá záležitosť považovala len za propagandu.

Precitnutie nastalo na kongrese o využití sondážnych rakiet a satelitov, ktorý sa konal 30. septembra 1957 vo Washingtone. Sovietsky delegát Sergej M. Poloskov znovu hovoril o plánovanej sovietskej umelej družici, ktorú prvýkrát nazval Sputnik 1. Ďalšie vzrušenie nastalo, keď použil slová „teraz, v predvečer štartu družice“. Kedy bude družica vypustená?

Už je hore

Nasledujúci týždeň, 4. októbra, bola na sovietskom veľvyslanectve slávnostná recepcia. Pozvaných bolo veľa prominentov. Zrazu jeden z hostí, novinár Walter Sullivan z New York Times, po krátkom telefonickom rozhovore hlasno zvolal: „Už je hore!“ Všetci ihneď pochopili, o čo ide. Áno, sovietsky Sputnik je na ceste okolo Zeme. Za všeobecného niekoľkominútového vzrušenia predsedajúcemu americkému delegátovi Berknerovi nezostalo nič iné, ako správu oficiálne potvrdiť a sovietskym kolegom zagratulovať k výsledku.

Šok pre Ameriku

Pre Ameriku to bola šokujúca správa. Zrútila sa roky živená propaganda, ktorá všetky výsledky vedy a techniky prichádzajúce z Moskvy bagatelizovala s odvolaním, že nikto sa o ich pravosti nemohol presvedčiť. Teraz mohol Sputnik každý vidieť na vlastné oči, prelietal po oblohe ako jasná hviezda a v rádiu bolo počuť jeho pípanie. Ešte horšie bolo, keď si ľudia uvedomili, že dnes má Sputnik na palube len akési vedecké prístroje, ale niektorý budúci Sputnik môže niesť trebárs atómovú bombu. Aby sa vzrušenie zmiernilo, predniesol prezident D. Eisenhower upokojujúci, ale neuvážený prejav, v ktorom síce pripustil, že Sovieti majú silné rakety, ale čo sa týka umelej družice, jej význam je vraj problematický a jeho ani vôbec nevzrušuje. Naznačil, že Sovieti majú lepších Nemcov z Peenemuende než Američania. Nebola to pravda: Sovieti prišli do Peenemuende až keď ho vybrakovali Američania a dnes z oficiálnych prameňov je známe, že účasť Nemcov na sovietskom raketovom programe bola minimálna.

Amerika začala hľadať vinníkov za porážku v pretekoch, kto bude prvý v kozme, a horúčkovito sa začala pripravovať na štart vlastnej družice.

Netrvalo ani mesiac a Sovieti vypustili druhú družicu, tentoraz s prvým živým cestovateľom – so psom Lajkou. To viedlo k ešte rýchlejším prípravám štartu americkej družice Vanguard 1. Ten bol naplánovaný na 6. decembra 1957 a skončil sa ohromnou blamážou: pred zrakmi pozvaných prominentov a pred objektívmi televíznych kamier, ktoré prenášali obraz miliónom televíznych divákov, sa nosná raketa síce zdvihla zo zeme, ale potom sa zastavila, zakolísala a spadla späť na rampu, kde explodovala a zhorela.

Prvý rok éry kozmonautiky bol teda pre Ameriku zlý a zahanbujúci.

Sputnik zo Skalnatého plesa

Krajiny bývalého východného bloku mali k Sputniku iný vzťah. 4. októbra 1957 o piatej ráno som práve končil nočné pozorovanie vo hvezdárni na Skalnatom plese, keď zazvonil telefón. Ozval sa z neho vzrušený hlas československého koordinátora medzinárodného geofyzikálneho roku IGY J. Mrázka: „Dnes v noci Sovieti vypustili umelú družicu Zeme. O osem minút preletí nad Skalnatým plesom. Urob, čo môžeš!“

Urobiť som nemohol nič – vonku už svitalo a na rozjasňujúcej sa oblohe žiadne hviezdy vidieť nebolo. Napriek tomu som nejaký čas strážil oblohu, či niečo mimoriadne neuvidím. Márne.

Potom sa znovu ozval Mrázek s informáciou, že družica je kovová guľa s priemerom 58 cm, hmotnosťou 84 kg, pohybujúcu sa v perióde 96 minút po eliptickej dráhe sklonenej k rovníku v uhle 65 stupňov a vo vzdialenosti 227 až 947 km nad povrchom Zeme a vysiela rádiový signál na frekvencii 20 a 40 MHz. Ihneď som zapol rádiový komunikačný prijímač. Na pásme 20 MHz bolo ešte ticho. O pol šiestej sa ozvalo slabé, najprv sotva počuteľné pípanie, ako sa družica približovala, zosilňovalo sa a potom opäť zmizlo. O ďalšiu hodinu a pol sa družica ozvala znovu a potom sme ju už sledovali stále. Pokúsil som sa o tom dať správu Slovenskému rozhlasu. Odmietli ju ako nedôležitú a nezaujímavú. Ozvali sa až poobede, keď mali zahraničné agentúry túto správu na prvom mieste.

Prišiel presne

Nasledujúce dni boli na zaujímavé udalosti bohaté. Mojím hlavným problémom však bolo, ako z uvedených dát a vlastných rádiových záznamov určiť, kedy a ako bude možné družicu vidieť a aká bude jasná. Výpočet ukázal, že Sputnik sa na oblohe bude javiť ako slabá hviezdička sotva viditeľná voľným okom. Najbližší vhodný termín pozorovania bol ráno 9. októbra. Vyzbrojení prenosnými ďalekohľadmi BINAR 100 x 25 sme boli ako lovci na postriežke. A v tom sa vo vypočítaný čas a na vypočítanom mieste objavila jasná hviezda a preletela za dve až tri minúty od západu na východ po dráhe, ktorú som predtým vypočítal. Nič sme nemerali, boli sme ako v extáze.

Ale videli sme Sputnik? Taký jasný byť nemohol. Až neskôr, keď sme prebrali všetky možné i nemožné situácie, sa ukázalo, že to bol druhý stupeň nosnej rakety, ktorá dopravila družicu na požadovanú dráhu, vypustila ju zo svojho vnútra a potom sama ďalej pokračovala v obiehaní okolo Zeme.

V ďalších dňoch sme raketu nielen pozorovali, ale snažili sme sa zafixovať jej polohu oproti hviezdam, okolo ktorých letela. Výsledky sme telefonovali do Prahy a odtiaľ ich najrýchlejším spôsobom posielali do centra IGY v Moskve. Reakcia bola okamžitá: poďakovanie za veľmi dobré merania a žiadosť o ďalšie. O našich pozorovaniach sa ruskí astronómovia vyjadrovali priaznivo aj v zahraničí a Observatórium na Skalnatom plese sa opäť stalo známym po celom astronomickom svete.

Koniec príbehu

V polovici októbra sa nám podarilo vizuálne zachytiť samotný Sputnik a deň na to sme ho aj vyfotografovali. Len o deň skôr sa to podarilo Američanom. Spoluprácu nám ponúkli ďalšie inštitúcie. Geofyzikálna stanica Kuhlborn poslala celý balík pások na záznam signálov zo Sputnika. Aj doma sme našli podporu – napríklad vojaci z útvaru 6 169 nám priniesli a nainštalovali chýbajúce zariadenie na frekvenciu 40 MHz, Ing. Jiří Tolman z pražského ústavu radiotechniky a elektroniky zostal niekoľko dní na Skalnatom plese, len aby uviedol do prevádzky rádiové meranie pohybu družice na základe doplerovskej zmeny frekvencie a ďalšie. Dni boli rušné – zažili sme napríklad superreportáž pre rozhlas, keď bol redaktor preletom kozmickej rakety taký prekvapený, že nebol schopný predniesť do mikrofónu jediné slovo.

Každý príbeh má svoj koniec, a aj Sputnik po 92 dňoch ustavičného lietania okolo zemegule zanikol v horných vrstvách zemskej atmosféry. Ale bol prvý a ukázal ďalším cestu od Zeme do kozmu.

Doc. Dr. ZÁVIŠ BOCHNÍČEK

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

SVET

Menila sex za politický vplyv. V mladej Ruske vidia agentku

Maria Butinová sa zblížila s republikánmi, aby mohla mať viac vplyvu.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Vzácny hlodavec, ktorý sa nepremnoží. Myšovka nie je myš

Myš domová často vrhne až osemkrát ročne, myšovka iba raz.

V Egypte objavili dielňu na výrobu keramiky starú vyše štyritisíc rokov

Archeológovia vo vnútri objavili staroveký hrnčiarsky kruh.

PODCAST ZOOM

Zoom: Ako hoax spravil z ľavicových antiglobalistov migrantov

Nie je to síce pravda, ale mohla by byť.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 110
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 756
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 337
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 518
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 996
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 159
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 3 764
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 709
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 959
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010