Pravé primáty, čiže euprimáty, už svojou špecifickou anatómiou jednoznačne vyjadrujú skutočné vyčlenenie našej evolučnej línie spomedzi cicavcov. Objavili sa pomerne náhle na úsvite treťohorného eocénu, v dobe pred približne 55 miliónmi rokov. Fosílie euprimátov sa dosiaľ našli najmä v Severnej Amerike a v Európe. Ázijské nálezy boli vzácne a navyše iba fragmentárne.
To sa teraz zmenilo, lebo Xijun Ni z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied v Pekingu oznámil s tromi kolegami v časopise Nature objav pozoruhodných fosílií starých 54,97 milióna rokov v čínskej provincii Chu-nan (južne od stredného toku rieky Jang-c-ťiang). Ide o nový druh pravého primáta z rodu Teilhardina, známeho z Európy a Severnej Ameriky. Objavitelia ho nazvali Teilhardina asiatica.
Nález tvorí lebka, viacero sánok a izolované zuby. Bol to naozaj veľmi malý tvor, s lebkou dlhou iba 25 mm a odhadovanou hmotnosťou 28 gramov - menší ako ktorýkoľvek moderný primát. Podľa všetkého sa živil hmyzom. Ako pravý primát má dopredu vysunuté očnice lemované kostenými oblúkmi a pomerne veľkú mozgovňu.
Ni a jeho kolegovia si myslia, že pomer kostených oblúkov k dĺžke lebky je pomerne malý, čo naznačuje, že tvor bol zrejme aktívny vo dne a nie v noci, ako hovorí prevládajúci názor o prvých pravých primátoch. Robert Martin z Fieldovho múzea v Chicagu to však v komentári nového nálezu v Nature nepovažuje za isté. Primáty sa skoro po vyčlenení spomedzi cicavcov začiatkom treťohôr (možno to však bolo už koncom druhohôr) rozdelili na dve línie. Prvá viedla k dnešným lemurom a lorisom. Druhá k dnešným okáľom, opiciam, ľudoopom a napokon k ľuďom. Teilhardina asiatica podľa všetkého patrí ku koreňom druhej.
