spoločného ťažiska a tvorili dvojhviezdnu sústavu. Novoobjavená hviezda svoju partnerku pred výbuchom „okradla" o veľkú časť vodíka.
Slávna supernova 1987A
Supernova je prudké zjasnenie hviezdy, spôsobené rýchlou expanziou jej povrchových vrstiev a gravitačným zrútením jadra. Astronómovia čosi také zaregistrovali 28. marca 1993 v jednom zo špirálových ramien blízkej galaxie M81 v súhvezdí Veľkej Medvedice. SN 1993J sa stala druhou najjasnejšou zaznamenanou supernovou v modernej histórii. Rekordmankou je SN 1987A, ktorá vybuchla vo februári 1987 blízko Mliečnej cesty v galaxii Veľký Magellanov oblak. Vtedy sa tešila veľkej „pozemskej sláve" a prenikla aj na obálku týždenníka Time.
SN 1987A sa správala podľa očakávania astronómov, založeného na pozorovaniach desiatok z nášho pohľadu slabšie žiariacich supernov v iných galaxiách (v typickej galaxii vybuchne niektorá hviezda ako supernova zhruba raz za sto rokov).
Čudná a okradnutá 1993J
SN 1993J však vyzerala čudne; z objektu, bohatého na vodík, sa náhle zmenila na objekt, kde bolo vodíka veľmi málo. Miesto očakávaného postupného zoslabovania sa po čase ešte raz zjasnila, kým definitívne zoslabla. Oboje vedci vysvetlili tak, že SN 1993J vybuchla ako zložka dvojhviezdy a že druhá zložka ju pred výbuchom „okradla" o väčšinu vodíkového obalu, ktorú si gravitáciou pritiahla k sebe. Ak sa jej to malo podariť, musela byť pomerne masívna, a teda jasná. Astronómovia však žiadnu inú hviezdu na mieste výbuchu nepozorovali.
Vysvetlenie po desiatich rokoch
Po desiatich rokoch, keď sa trosky zaniknutej hviezdy dostatočne rozptýlili, napokon prišiel obrat. Spomínaná pätica bádateľov na čele s Justynom Maundom z University of Cambridge zaznamenala úspech pomocou Hubbleovho kozmického ďalekohľadu a jedného z dvojice Keckových ďalekohľadov na Havaji (majú zrkadlové objektívy s priemerom desať metrov a momentálne sú najväčšie na svete). Oznámili to v najnovšom čísle časopisu Nature.
Odhalená páchateľka „krádeže" vodíka zo SN 1993J je presne taká, aká mala podľa odhadov teoretikov byť. Supernovu za 250 rokov pred výbuchom pripravila asi o desať slnečných hmotností vodíka. Javu supernovy (a teórii hviezdnej evolúcie v jeho pozadí) astrofyzika pozemšťanov už zrejme celkom slušne rozumie.
Skúmanie supernov je dôležité z dvoch príčin. Po prvé - sú to najgrandióznejšie hviezdne katastrofy, preto je dobré vedieť, či to nečaká niektorú hviezdu v blízkom galaktickom okolí Slnka a či sa nemáme „tešiť" na drvivý prílev žiarenia, ako sa to stalo takmer určite viackrát počas evolúcie života na Zemi. A po druhé - hmotnejšie chemické prvky, z ktorých sa skladá Zem, a všetok pozemský život spolu s nami v našom vesmíre produkujú najmä termonukleárne „peklá" supernov.
