é okuliare a pozrieť sa na to reálne. Podobný osud postihol aj hru Uru, nástupcu legendárneho Mystu.
Na úvod by sa patrilo ešte vyjadriť úctu k predchodcovi dnes recenzovanej hry, zopár viet o histórii nikomu neuškodí. Nebolo by veľké prekvapenie, ak by ste Myst poznali len z rečí starších hráčov a nedostali sa k nemu. Je úplne jedno, že išlo o najpredávanejšiu hru, je úplne jedno, že to mohlo byť zaujímavé, všetok tento humbuk sa odohrával prevažne za veľkou mlákou, takže vzrušenie nebýva vždy na mieste. Skúste si ale predstaviť snový svet, ktorý je pospájaný knihami, pričom každá obsahuje iný príbeh a kto túto knihu otvorí, musí dokončiť nejaký príbeh. Zaujímavá myšlienka a v spojení s logickými hádankami to dokonca aj znie celkom lákavo, ale Uru mi pripadá ako vrchol absurdnosti dovedený do nechutne nezáživných detailov, ktoré spája jedno veľké nič.
Príbeh - nepríbeh, z hry sa nedozviete nič, dokonca ani z intra. Na začiatku vás čaká vytvorenie postavičky a varujem vás, nezanedbajte to, na túto persónu sa budete totiž pozerať po celý čas hrania a keď som si pod domnienkou krásavice vytvoril niečo, čo pripomínalo maximálne učiteľku základnej školy v stredných rokoch, radšej som sa odobral do editačného módu ešte raz, nech sa aspoň pozerám na poriadnu kosť. Neviem síce podľa čoho tvorcovia hry vytvárali jednotlivé skiny, ale oku lahodiacu postavu sa vám podarí vytvoriť veľmi ťažko.
Takže na začiatku sa ocitnete na púšti, kde môžete maximálne tak chodiť, behať a nič iné. Budete sa túla, to je všetko. Zaujímavé je, že za celý čas hrania nevezmete do rúk žiadny predmet, všetko sa deje len stláčaním páčok a samozrejme čítaním kníh, ktorých je tu neúrekom. Trošku ma však zamrzelo, že to všetko nespája kvalitný príbeh, ale sa jednoducho ocitnete v niektorej lokácii a pokúšate sa dostať ďalej. To určite nie je príliš zaujímavé, stačí sa pozrieť na konkurenciu v podobe našich západných susedov (áno, hovorím o Poslovi Smrti) alebo na nedávno vydané pokračovanie Broken Swordu.
V hre máte na výber pohľad tretej osoby alebo z vlastných kukadiel, čo dosť často uľahčuje orientáciu v priestore a môžete si vybrať váš obľúbený pohľad. To je však zo všeobecného popisu aj všetko, nedá sa povedať nič nové, čo by už stokrát nebolo povedané, snáď len, že toto je trošku iná hra pre svojský štýl, ktorý si len ťažko bude hľadať priaznivcov.
GRAFIKA 9 / 10
Samotné grafické spracovanie je úžasné. Všetko si to môžete obzrieť na okolitých screenoch. Výborne prepracovaný dizajn jednotlivých úrovní a architektúra levelov je takmer dokonalá. Každý svet je spracovaný iným štýlom a dôraz je kladený na množstvo detailov, s ktorými sa tvorcovia hry pohrali. Nečakajte, že si však hru spustíte na priemernom počítači. Spracovanie je síce nádherné, ale engine je až hnusne náročný na pamäť (optimálna je 512 MB Ramka) a radšej zvolíte menšie detaily, len aby to už konečne nesekalo. Musím podotknúť, že aj tak hra nestráca veľa zo svojho pôvabu a dokonalosti.
Animácie sú už trošku horšie. Pri jednotlivých akciách (stlačenie klasickej páky) vidíte z externého pohľadu ako postavička nereálne prekračuje na mieste, aby konečne mohla spustiť tu páku, ale to vôbec nemrzí, dôležité je, že v grafike nenájdete žiadnu chybičku, teda až na mierne premrštené hardwarové požiadavky.
INTERFACE 3 / 10
Začnem klasicky inštaláciou. Človek by si myslel, že ak sa hra distribuuje na jednom CDčku, inštalácia nebude mamutia, ale hra vám „užerie“ z disku vyše 1,6 GB a to len vďaka tomu, že tvorcovia obľubujú formát waw a hra obsahuje kopec súborov s nízkou komprimáciou. Škoda, to sa dalo vymyslieť aj lepšie. No toto určite nie je dôležité ako samotné ovládanie.
Možno sa pýtate, čo sa dá pokaziť na jednoduchej hre, kde máte vlastne len ovládať postavičku, nemáte žiadny inventár, s nikým nekecáte, takže všetko sa zužuje len na pohyb, ktorý je vytvorený podľa klasickej schémy klávesnica + myš. Bohužiaľ, samotné prevedenie je tak užívateľsky nepriateľské, že občas som skoro neodolal nutkaniu zavesiť sa na kábel od myšky a dodať tak svojej utrápenej duši (a rukám) svätý pokoj. Náš hrdina môže síce bežať a smer pohybu môžete určovať klávesami, ale ono vás to prestane baviť a budete sa pohybovať len myškou. Veľkým problémom však je, že k dispozícii nie je žiadne klikanie, teda určenie miesta, kam sa má postavička vybrať, ale musíte ako idioti držať ľavé tlačítko myšky, aby ste bežali (chvalabohu, že je tu funkcia behu, lebo chôdzou by som sa teraz ešte prechádzal v úvodnej úrovni). Neverili by ste, ale o chvíľu z toho začne dosť bolieť prst. Navyše pohľad z tretej osoby nie je až taký geniálny a zostanete pri first-person pohľade. Aktivovanie predmetov sa určuje ľavým myšítkom, takže pohoda. Ku všetkým predmetom musíte prísť až nebezpečne blízko, čím prehliadnete dosť veľa vecí. Navyše aktívne veci nie sú nijakým spôsobom zvýraznené, takže nadávky sa zo mňa sypali jedna radosť.
HRATEĽNOS Ť 3 / 10
Nuda, nezáživnosť, otrasné ovládanie, neuveriteľná obtiažnosť, bazírovanie na nezmyslených detailoch a pocit, že neviete, čo máte, do pekla, robiť – to všetko neuveriteľne znižuje hrateľnosť. V čase hrania som zistil, že človek dokáže v jednom okamihu neuveriteľne zívať a nudiť sa, aby v druhom okamihu začal zúrivo komentovať inteligenciu tvorcov, keď sa rozhodli skryť dôležitý predmet na to najdebilnejšie miesto, aké mohli na mape nájsť. Viac sa dozviete v hodnotení obtiažnosti.
Uznávam, že tento svet je nádherný a fascinujúci. To mu nikto neberie, ale takto premrhaný potenciál som myslím ešte v ŽIADNEJ hre nevidel a už som toho videl teda dosť. Stačilo len trošku začleniť príbeh a hru oživiť, lebo v hre sa jednoducho NIČ nedeje, nikto nikde a vy len blúdite po mape, čo mi zábavné vôbec nepripadá.
MULTIPLAYER
Uru obsahuje aj hru po sieti. Áno je to divné, teda pre adventúru určite. Po sieti sme hru nemali možnosť bohužiaľ vyskúšať, pretože online služba nebola ešte spustená. Autori však sľubujú pravidelné rozširovanie herných svetov, nové hádanky a záhady. Uru by sa mal teda stať - teoreticky – donekonečna sa rozširujúcim svetom. Uvidíme, kedy dôjde autorom trpezlivosť (alebo peniaze?;).
ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Mierny nadpriemer, aspoň nie je stále ticho, ale že by to boli nejaké geniálne zvuky, tak to povedať nemôžem. Pri jednotlivých činnostiach len zaznejú a bodka. Kvalita sa nedá haniť, technické spracovanie jednoducho tvorcom vyšlo.
HUDBA 9 / 10
Nemôžem sa ubrániť pocitu, že grafika a hudba ma držala pri hraní a jedine tieto dve veci mi nedovolili to vzdať po pár minutách „hrania“. Nádherná tajomná hudba, ktorá sa mení prechodom do iných prostredí, je jednoducho úchvatná. Keď pri prechode z úzkej uličky na obrovské priestranstvo začne znieť podmanivá orgánová hudba, neodolá nikto. Jedinou chybičkou možno je, že neznie úplne stále, takže občas sa nevyhnete trápnemu tichu, sprevádzané maximálne cupotom hrdinu a vašimi nadávkami.
INTELIGENCIA & OBTIAŽNOSŤ 2 / 10
Hra je nesmierne ťažká a určite to nebolo preto, že by som jednoducho nevedel niečo, čo je úplne jasné. Jasné tu totiž nie je nič. Ak sa dostanete do jednej krajiny, máte za úlohu postláčať také ikony s packou, ktoré sú však ukryté na úplne hlúpych miestach. Už len v úvodnej úrovni som strávil zopár hodín blúdením. Veď poviem ako to bolo, aby ste mali reálny obraz.
Príklad č.1. Úvodná úroveň. Už som stlačil všetky packy až na dve. Dalo sa to takmer logicky, ale veď budiž, prišli sme na to (týmto verejne ďakujem svojmu spolutrpiteľovi pri hraní, Mišyakovi). Jedna táto ikona bola ukrytá v rohu púšte zo zadnej strany tabule, ktorá nebola ničím zaujímavá. Navyše sa k nej dalo dosť ťažko dostať. Tak prepáčte, ale TOTO mi logické nepripadá ani trošku. Alebo keď sme zistili, že druhá je ukrytá medzi troskami nejakého vraku. Dôkladne, to už radšej nájdem niečo v bordeli vo svojej izbe.
Príklad č.2. Úplne iná úroveň. Vidím čosi, čo sa nám podarilo vysunúť. Potom tu máme teleskop, s ktorým sa dá pozerať okolitá krajinka. Dobre a teraz čo? Žiadne indície, že čo treba spraviť. Žiadna nápoveda, že teleskopom musíme zamerať slnko, lebo to niečo obrovské je jedna veľká solárna elektráreň a teleskop slúži v hre vlastne ako senzor. Nič také. A mimochodom, to s tým teleskopom je pravda a ak to aj vám pripadá mierne absurdné, tak sme na tom rovnako a konečne si nebudem pripadať ako jediný „íkvač“ pod slnkom.
Logiku v hádankách teda nehľadajte. Na vyššie uvedené skutočnosti sme prišli pomocou návodu a vôbec sa za to nehanbím. Nikdy by ma totiž nenapadli také absurdnosti ako v hlavách tvorcov hry. Takéto podrazy sa totiž nerobia. Je síce pekné, že „puclíky“ môžete riešiť s inými hráčmi on-line, ale ja zrovna na tieto nezmysly svoje peniaze za pripojenie míňať určite nebudem.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 3 / 10
Na internete som našiel hodnotenia aj okolo 90% a priznám sa, že neviem, čo na tom vidia. Mne to pripadá ako jedna obrovská a nezaujímavá nuda s kopcom abnormálnych, nelogických vecí, ktoré dokážu maximálne nahnevať. Voľný čas sa dá tráviť aj užitočnejším spôsobom, tak nehovorte, že som vás nevaroval. Uru je podľa mňa skok do jamy levovej (s hladným levom). Jediné, čo by ju mohlo zachrániť, je multiplayer - o tom však zatiaľ nikto nič nevie...