Nervové bunky (neuróny) sú zodpovedné za riadne fungovanie našej nervovej sústavy vrátane mozgu. Do tejto azda najdôležitejšej skupiny našich buniek patria aj motorické neuróny, ktoré riadia svalovú aktivitu. Ich najčastejším ochorením je amyotrofická laterálna skleróza (ALS), ktorá postihuje najmä ľudí nad 50 rokov. Hlavným príznakom je úbytok svalovej hmoty, kŕče alebo stuhnutosť svalov a postupný nárast problémov pri dýchaní a pregĺganí. V mnohých prípadoch vedie táto choroba po niekoľkých rokoch k úplnej paralýze a k smrti.
Najnovšie výskumy amerických vedcov z Howard Hughes Medical Institute (HHMI) sú pre chorých s diagnózou ALS mierne optimistické. Ako napísal časopis Science, vedci zistili, že susedia a „údržbári“ motorických neurónov – astrocyty a glie – fungujú aj ako miniatúrni a doteraz podceňovaní záchranári. Zastavujú totiž šírenie zmutovaného enzýmu SOD1, ktorý hrá kľúčovú úlohu v rozvoji choroby. Ukázali to pokusy na myšiach, vytvorených špeciálne na štúdium dedičnej formy tejto choroby, ktorá u ľudí spôsobuje asi desať percent ochorení ALS. Štúdium týchto zriedkavejších vrodených mechanizmov choroby však môže ukázať cestu k mechanizmu pôsobenia choroby vo všeobecnosti. Tak je tomu aj v štúdiu iných chorôb, napríklad rakoviny.
Vedci použili tri rôzne spôsoby vytvorenia troch rôznych skupín geneticky upravených myší, ktoré mali zmutované motorické neuróny. Pokusy s nimi však ukazovali viac-menej stále tie isté výsledky: zdravé astrocyty a glie dokázali zastaviť šírenie enzýmu SOD1, mutácie ktorého sú z jednej pätiny zodpovedné za rozvoj choroby v jej vrodenej forme. Predĺžili tak život nielen jednotlivým motorickým neurónom, ale aj niektorým myšiam. Niekedy dokonca chorý neurón začal normálne pracovať.
„Bolo to ohromné prekvapenie,“ povedal jeden z členov tímu Lawrence Goldstein. „Aj keď zatiaľ iba pátrame po tom, ako tento záchranný efekt vlastne nastal, experimentálne zistenia sú jednoznačné.“
Úloha astrocytov a glií ako súčastí ochranného a oporného systému nervovej sústavy je známa, no odhalenie ich pôsobenia proti zmutovanej forme SOD1 je novinkou. Vedci chcú v ďalších experimentoch zistiť, či sú naozajstnými záchranármi neurónov astrocyty alebo glie, a pripraviť opačný experiment: študovať rozvoj choroby v myšiach s normálnymi motorickými neurónmi, ale so zmutovanými astrocytmi a gliami.
Podľa Goldsteina pokusy ich tímu ukazujú na jednu z možných ciest terapie ALS. Namiesto snahy nahradiť v pacientovom nervovom systéme choré neuróny, ktoré sú extrémne veľké, by mohlo byť účinnejšie a jednoduchšie vnesenie nových astrocytov a glií. To však ukáže až budúcnosť.
„V každom prípade, ak chcete liečiť takúto chorobu, musíte pochopiť jej mechanizmus,“ hovorí Goldstein. „Musíte pochopiť, ktoré bunky treba vymeniť. Verím, že naša štúdia je dôležitým krokom na tejto ceste.“
