SME
Piatok, 15. január, 2021 | Meniny má DobroslavKrížovkyKrížovky

Budú sa vrcholoví športovci vyberať podľa génov?

Vedci objavili už druhý gén, ktorý priamo predurčuje vlohy pre športovú výkonnosť. Začína sa tak rysovať možnosť, že špičkoví športovci by sa dali vyberať už medzi novorodencami na základe analýzy ich génov.


Aké trate si vybrať – dlhé, stredné alebo krátke? Čoskoro to možno bude aj otázka pre genetikov. FOTO – REUTERS

Prvý „športový gén“, označovaný ako ACE, objavil už pred piatimi rokmi Hugh Montgomery z londýnskej vysokej školy University College. ACE riadi v tele tvorbu enzýmu, ktorý ovplyvňuje účinnosť spaľovania kyslíka v svaloch.

Montgomery s kolegami sledoval horolezcov a vojakov pri výcviku (išlo o profesionálov, pretože v Británii nie je povinná vojenská služba). Zistili, že najlepšie fyzické výkony podávali tí, ktorí mali v organizme špeciálny variant (alelu) génu ACE. Naopak ľudia, ktorých genetická výbava obsahovala iný variant génu ACE, boli vo fyzických výkonoch slabší.

Šprint alebo maratón?

Novo opísaný gén sa označuje ACTN3 a má tiež dva varianty, ktoré ovplyvňujú športový výkon. Jeden pomáha šprintérom, druhý majú častejšie bežci na dlhé trate a ďalší atléti, ktorí musia podávať dlhší sústavný výkon.

Gén opísali v časopise Journal of Human Genetics austrálski vedci vedení Kathryn Northovou z ústavu pre neurosvalový výskum v Sydney. Ako uviedli, jeden variant tohto génu riadi vytváranie enzýmu, ktorý sa vyskytuje v svalových vláknach umožňujúcich rýchlu reakciu. Vďaka týmto svalovým vláknam môžu športovci vyvinúť okamžitú silu, akú potrebujú práve šprintéri.

Výskumníci skúmali viac ako tri stovky atlétov, ktorí reprezentovali Austráliu na medzinárodných súťažiach vrátane olympiády. Plných 95 percent šprintérov malo vo svojej genetickej výbave „rýchlu formu“ génu, polovica z nich v dvoch vyhotoveniach (jednu od každého z rodičov, ostatní zdedili danú alelu génu iba od jedného rodiča). Medzi šprintérkami sa nevyskytla ani jediná bez „rýchleho variantu“ génu ACTN3.

Oproti tomu atléti úspešní vo vytrvalostných disciplínach mali „rýchly variant“ génu ACTN3 v 76 percentách prípadov a iba 31 percent z nich ju zdedilo od oboch rodičov.

Hľadanie talentov

Samozrejme, dva doteraz známe „športové“ gény ešte nevytvárajú špičkového športovca. V hre sú i ďalšie, ktoré vedci ešte neopísali a ktorých vplyv bude iste tiež významný. Podstatná je veľkosť tela, typ svalových vláken, účinnosť využitia energie v tele, objem pľúc a podobne. A pochopiteľne – usilovný tréning.

„Nie je pravdepodobné, že by sme našli jediný gén, ktorý by signalizoval, že jeho nositeľ bude vynikať v športe,“ povedal Montgomery pre časopis New Scientist. „Nemyslím si preto, že by tí, ktorí hľadajú športové talenty, mali robiť genetické testy. Jednoduchšie je vyberať nadané deti podľa ich športových výkonov.“

Naproti tomu Jason Gulbin, ktorý sa zaoberá metódami vyhľadávania talentovaných detí v austrálskom Športovom inštitúte, genetické testy neodmieta: „Musí sa toho ešte veľa vyskúmať. Ak sa nám však podarí zistiť, že genetický profil umožní úspešne predpovedať športové kvality, mali by sme to využiť,“ tvrdí. A odmieta myšlienku, že by to bolo neetické. „V špičkovom športe existuje diskriminácia, niekto sa preň hodí, iný nie. Rovnako ako napríklad nie každý môže byť trebárs pilotom.“

Gulbin pripomína, že športovo nadaní ľudia majú iba krátky čas na to, aby sa rozhodli, v ktorom odvetví majú najväčšie šance vyniknúť. Génový test by im to mohol napovedať. Zistenie, aký variant génu ACTN3 majú, by teda napríklad mladučkým bežcom či ich trénerom prezradilo, či majú väčšie šance ako šprintéri, alebo skôr ako maratónci.

Vyhnúť sa tragédiám

Miroslav Kučera, profesor športovej medicíny z 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe si myslí, že genetické testy by mohli priniesť veľa dobrého.

„Určite sa z nich nepozná, či napríklad hádzanár bude práve výborným ľavým obrancom. Prospešné však môže byť vedieť, či športovec bude rýchly, vytrvalý a podobne.“

Vrcholoví športovci obvykle museli začať trénovať v útlom detstve. „Rodičia posielajú na tenis alebo trebárs na balet štvorročné, päťročné deti. A môže sa stať, že v siedmich rokoch im zlyhá chrbtica, alebo sa začnú objavovať iné zdravotné problémy. Keby bolo možné vopred presne zistiť, aké fyzické a zdravotné dispozície dieťa má, lekári by ho mohli vylúčiť z ťažkého tréningu disciplín, pre ktoré sa nehodí, alebo sú preň z dlhodobého hľadiska zdravotne rizikové. Naopak by mu odporučili vhodné športy. Určite by to bolo v záujme dieťaťa a zabránilo by sa tak mnohým zdravotným i ľudským tragédiám,“ zamýšľa sa Miroslav Kučera. (jet)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Matovič naďalej trvá na celoplošnom testovaní (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 220-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 362 obetí. V okrese Nitra platí sprísnený lockdown.

Cynická obluda

Dôkaz o účinnosti homeopatík

Ako to, že Cibulková netrvala na tom, aby jej vakcínu najskôr miliardukrát rozriedili?

Koronavírusom sa nakazilo už viac ako 55 miliónov ľudí.

Polícia pokutu päťsto eur za cestu po drevo na kúrenie obhajuje

Výber pokút nie je prioritou polície, tvrdia policajti.

Rómovia v Moldave nad Bodvou žijú vo veľkej biede.

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Ukázali, ako by sa dala získavať energia z čiernej diery

Podcast o novinkách z vedy.

Samsung ukázal nové smartfóny, všetky s podporou 5G

Namiesto veľkých zmien prišla evolúcia.

V Indonézii objavili najstaršiu jaskynnú maľbu

Vek maľby prasaťa sa odhaduje minimálne na 45 500 rokov.

Jaskynná maľba prasaťa celebského na Sulawesi.

Razer ukázal koncept múdreho respirátora

Má mikrofón, reproduktory, ventilátory, UV dezinfekciu a RGB osvetlenie.