SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Budú sa vrcholoví športovci vyberať podľa génov?

Vedci objavili už druhý gén, ktorý priamo predurčuje vlohy pre športovú výkonnosť. Začína sa tak rysovať možnosť, že špičkoví športovci by sa dali vyberať už medzi novorodencami na základe analýzy ich génov.


Aké trate si vybrať – dlhé, stredné alebo krátke? Čoskoro to možno bude aj otázka pre genetikov. FOTO – REUTERS

Prvý „športový gén“, označovaný ako ACE, objavil už pred piatimi rokmi Hugh Montgomery z londýnskej vysokej školy University College. ACE riadi v tele tvorbu enzýmu, ktorý ovplyvňuje účinnosť spaľovania kyslíka v svaloch.

Montgomery s kolegami sledoval horolezcov a vojakov pri výcviku (išlo o profesionálov, pretože v Británii nie je povinná vojenská služba). Zistili, že najlepšie fyzické výkony podávali tí, ktorí mali v organizme špeciálny variant (alelu) génu ACE. Naopak ľudia, ktorých genetická výbava obsahovala iný variant génu ACE, boli vo fyzických výkonoch slabší.

Šprint alebo maratón?

Novo opísaný gén sa označuje ACTN3 a má tiež dva varianty, ktoré ovplyvňujú športový výkon. Jeden pomáha šprintérom, druhý majú častejšie bežci na dlhé trate a ďalší atléti, ktorí musia podávať dlhší sústavný výkon.

Gén opísali v časopise Journal of Human Genetics austrálski vedci vedení Kathryn Northovou z ústavu pre neurosvalový výskum v Sydney. Ako uviedli, jeden variant tohto génu riadi vytváranie enzýmu, ktorý sa vyskytuje v svalových vláknach umožňujúcich rýchlu reakciu. Vďaka týmto svalovým vláknam môžu športovci vyvinúť okamžitú silu, akú potrebujú práve šprintéri.

Výskumníci skúmali viac ako tri stovky atlétov, ktorí reprezentovali Austráliu na medzinárodných súťažiach vrátane olympiády. Plných 95 percent šprintérov malo vo svojej genetickej výbave „rýchlu formu“ génu, polovica z nich v dvoch vyhotoveniach (jednu od každého z rodičov, ostatní zdedili danú alelu génu iba od jedného rodiča). Medzi šprintérkami sa nevyskytla ani jediná bez „rýchleho variantu“ génu ACTN3.

Oproti tomu atléti úspešní vo vytrvalostných disciplínach mali „rýchly variant“ génu ACTN3 v 76 percentách prípadov a iba 31 percent z nich ju zdedilo od oboch rodičov.

Hľadanie talentov

Samozrejme, dva doteraz známe „športové“ gény ešte nevytvárajú špičkového športovca. V hre sú i ďalšie, ktoré vedci ešte neopísali a ktorých vplyv bude iste tiež významný. Podstatná je veľkosť tela, typ svalových vláken, účinnosť využitia energie v tele, objem pľúc a podobne. A pochopiteľne – usilovný tréning.

„Nie je pravdepodobné, že by sme našli jediný gén, ktorý by signalizoval, že jeho nositeľ bude vynikať v športe,“ povedal Montgomery pre časopis New Scientist. „Nemyslím si preto, že by tí, ktorí hľadajú športové talenty, mali robiť genetické testy. Jednoduchšie je vyberať nadané deti podľa ich športových výkonov.“

Naproti tomu Jason Gulbin, ktorý sa zaoberá metódami vyhľadávania talentovaných detí v austrálskom Športovom inštitúte, genetické testy neodmieta: „Musí sa toho ešte veľa vyskúmať. Ak sa nám však podarí zistiť, že genetický profil umožní úspešne predpovedať športové kvality, mali by sme to využiť,“ tvrdí. A odmieta myšlienku, že by to bolo neetické. „V špičkovom športe existuje diskriminácia, niekto sa preň hodí, iný nie. Rovnako ako napríklad nie každý môže byť trebárs pilotom.“

Gulbin pripomína, že športovo nadaní ľudia majú iba krátky čas na to, aby sa rozhodli, v ktorom odvetví majú najväčšie šance vyniknúť. Génový test by im to mohol napovedať. Zistenie, aký variant génu ACTN3 majú, by teda napríklad mladučkým bežcom či ich trénerom prezradilo, či majú väčšie šance ako šprintéri, alebo skôr ako maratónci.

Vyhnúť sa tragédiám

Miroslav Kučera, profesor športovej medicíny z 2. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe si myslí, že genetické testy by mohli priniesť veľa dobrého.

„Určite sa z nich nepozná, či napríklad hádzanár bude práve výborným ľavým obrancom. Prospešné však môže byť vedieť, či športovec bude rýchly, vytrvalý a podobne.“

Vrcholoví športovci obvykle museli začať trénovať v útlom detstve. „Rodičia posielajú na tenis alebo trebárs na balet štvorročné, päťročné deti. A môže sa stať, že v siedmich rokoch im zlyhá chrbtica, alebo sa začnú objavovať iné zdravotné problémy. Keby bolo možné vopred presne zistiť, aké fyzické a zdravotné dispozície dieťa má, lekári by ho mohli vylúčiť z ťažkého tréningu disciplín, pre ktoré sa nehodí, alebo sú preň z dlhodobého hľadiska zdravotne rizikové. Naopak by mu odporučili vhodné športy. Určite by to bolo v záujme dieťaťa a zabránilo by sa tak mnohým zdravotným i ľudským tragédiám,“ zamýšľa sa Miroslav Kučera. (jet)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Oravčanov hanili za svadby, teraz sú vzorom. A poďakujte vojakom, znelo z každej dediny

Celoštátne testovanie ohrozuje neistá ochota zdravotníkov.

Rad v Donom Kubíne pred mestským kultúrnym strediskom o 8:55 h.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.

Odberové miesto v dolnokubínskej nemocnici.
Komentár Bena Cunninghama

Mýli sa pápež?

Akú hodnotu má vyhlásenie cirkvi, ak sa dá jednoducho zmeniť?

Ben Cunningham.
Limuzína, v ktorej sa viezol predseda parlamentu Boris Kollár.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik