Tento vesmírny kolos sa však dostal na obežnú dráhu z kozmodrómu na myse Canaveral na Floride iba pred štvrť rokom. Aj oproti poslednému posunutému termínu vypustenia to bol štvormesačný sklz.
Má hmotnosť 950 kg a len optika, ktorá je technologicky absolútnou raritou, lebo je vyrobená z berýlia, váži 50 kíl. SIRTF má priemer zrkadla 85 cm a tri detektory, chladené na teplotu mínus 273 stupňov Celzia, aby ich neovplyvňovala vlastná teplota ďalekohľadu a ani teplota pri štarte a dráhových korekciách. Preto sa nikdy nebude môcť pozrieť na Slnko a ani na svoj domovský prístav, na Zem. Musí sa vyhnúť žiareniu Slnka aj Zeme.
Životnosť ďalekohľadu je stanovená na 2,5 roka, čo sa zdá oproti 13-ročnej životnosti Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) dosť málo. Na rozdiel od HST sa však na SIRTF nepočíta so žiadnou údržbou. Nepoletia k nemu raketoplány. Napokon, v súčasnosti ani nemajú aké.
SIRTF dopĺňa vo vesmíre pozorovanie oblohy na ďalšej vlnovej dĺžke – infračervenej. V súčasnosti sú vo vesmíre tri veľké ďalekohľady, SIRTF je štvrtý. HST, ktorý pozoruje vo viditeľnom svetle, družica Chandra v röntgenovej oblasti a observatórium Compton v žiarení gama. Compton však už od roku 2000 nie je prevádzkovaný a pravdepodobne bude z obežnej dráhy odstránený.
Na plnú prevádzku bude SIRTF pripravený až o tri mesiace, keď sa dostatočne vzdiali od Zeme a prístroje absolvujú všetky skúšobné testy. Ale už minulý týždeň pokytla domovská internetová stránka ďalekohľadu na Caltechu prvý testovací záber oblohy (zhotovený 25. augusta).
Prednosť pohľadu v infračervenom svetle oproti pohľadu vo svetle viditeľnom, ktoré zachytáva ľudské oko, spočíva v tom, že vidí oblasti, ktoré by inak zostali skryté. Veľké časti vesmíru sú vyplnené plynom a prachom, ktorý neprepúšťa viditeľné svetlo. Tie zostávajú skryté aj pre HST. Ďalekohľad SIRTF však dokáže svojimi citlivými prístrojmi preniknúť i do oblastí, ktoré boli pre človeka doteraz neviditeľné, lebo infračervené žiarenie prachom dokáže preniknúť. Uvidíme tak do vnútra galaxií aj do hmlovín, kde vznikajú nové hviezdy. Ďalekohľad umožní sledovať aj umierajúce hviezdy, lebo tie sú pre iný pohľad neviditeľné, skryté v prachu, ktorý vyvrhli. Budeme môcť skúmať organické molekuly a hľadať planéty pri cudzích slnkách.
SIRTF nadviaže na činnosť veľmi úspešnej sondy IRAS z roku 1983, ktorá taktiež pracovala v infračervenej oblasti. Bola však oveľa-oveľa nedokonalejšia a s priemerom zrkadla 60 centimetrov menej výkonná. A ak zoberieme do úvahy vedecký úspech tejto sondy, ktovie, čo všetko prinesie SIRTF.
Autor: Milan Lackovič
