SME

Stop borelióze a kliešťovej encefalitíde?

Kliešte, komáre, blchy a iné článkonožce, ktoré si tak rady pochutnávajú na ľudskej krvi, sú veľkým problémom súčasného sveta.


Takto to schematicky vyzerá, keď je kliešť zavŕtaný v koži. Vytvorí sa malá dutinka, miesto je mierne zapálené, ale proces „hojenia“ nepokračuje, pretože celú situáciu má kliešť pod kontrolou. FOTO - ARCHÍV

Malária, žltá zimnica, leishmaniózy, spavá choroba alebo vírusové encefalitídy ohrozujú životy stovky miliónov obyvateľov Zeme a robia jej veľké oblasti takmer neobývateľnými.

Čo sa zdalo pred desiatkami rokov vyriešené, vracia sa dnes s ešte väčšou intenzitou. Na infekcie, ktoré už dávno mali patriť minulosti, sa opäť vo veľkom zomiera. Príčin je viacero: celkové zmeny podnebia aj ľudské aktivity, ktoré menia prírodné pomery; vojnové konflikty aj turistika; nízka ekonomická úroveň postihnutých oblastí aj rezistencia parazitov na používané chemické prípravky (nech už sú to lieky proti pôvodcom chorôb alebo insekticídy proti ich prenášačom).

Naše poznanie o zákonitostiach výskytu týchto nákaz nie je úplné. Práve to je však pre vedcov – slovenských nevynímajúc – veľká a vzrušujúca výzva. Bude na jej konci úplne nová vakcína? Začnime však od začiatku.

Malý výlet do histórie

Na prelome 19. a 20. storočia kubánsky lekár Carlos Finlay tvrdil, že žltú zimnicu prenášajú komáre. Vtedy ho vysmiali a osočili, že šíri bludy. Ukázalo sa však, že mal pravdu, lebo vyhubenie komárov zlikvidovalo zúriacu epidémiu v meste.

Odvtedy uplynulo sto rokov. Vedomosti o prenášačoch, ktoré získavajú choroboplodné zárodky spolu s infekčnou potravou, s dúškom krvi potrebným na ich ďalšie prežitie, sa stali látkou v stredoškolských učebniciach biológie. Rovnako dobre sa vie, že v hmyzom organizme sa musia zárodky úspešne rozmnožiť, aby sa pri ďalšom cicaní krvi dostali spolu so slinami do nového hostiteľa.

Je to úplne prosté. Nainfikovaný komár alebo kliešť poskytuje komfortné útočište pre infekčný zárodok. Ten sa v ňom rozmnožuje tak dlho, až zamorí všetky orgány hostiteľa, dokonca aj slinné žľazy. Odteraz už každé vystreknutie slín do kože nového hostiteľa je nielen nepríjemné, ale ohrozuje zdravie, ba aj život. Akoby sme pred sebou mali drobného teroristu, ozbrojeného miniatúrnou injekčnou striekačkou.

Nie sú živé injekčné striekačky

Asi sem by ste sa dostali listujúc v učebniciach. Neboli by však vedci vedcami, keby sa na celý „dávno vyriešený“ problém nepozreli dôkladnejšie. Veď stačí sa trochu zamyslieť. Krv je vzácna, dokonca veľmi vzácna tekutina na to, aby ju mohol hocikto len tak poľahky z cudzieho tela vyciciavať. Organizmus stavovcov je pripravený veľmi rýchlo sa vysporiadať s každou rankou a veľmi účinne a rýchlo zabrániť stratám krvi. Tak isto sa vysporiada s votrelcami. Každé cudzie teliesko v koži, každú „zadretú triesku“ dokáže rýchlo odstrániť.

Ako je teda možné, že taký kliešť si nerušene „cucká“ ľudskú krv mnoho dní? Na takúto akciu musí byť dôkladne pripravený, inak by neuspel. Jeho príprava trvala milióny rokov, a jej výsledok cítime na vlastnej koži. Máme do činenia s najlepšími „farmakológmi“, vyškolenými evolúciou. Sliny krv cicajúcich článkonožcov sú žriedlom biologicky aktívnych látok, ktoré majú za úlohu umožniť stravovať sa práve týmto náročným spôsobom.

Nedalo by sa čosi z tejto náročnej výbavy ukoristiť pre naše egoistické ľudské potreby?

Farmakológia slín

Niekoľko rokov sme sa v spolupráci vedcov viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied podieľali na výskume biologicky aktívnych látok v slinách kliešťov a ovadov. Základ tvorili pracovníci Ústavu zoológie SAV a Virologického ústavu SAV spolu s anglickými vedcami. Výskum smeroval k praktickému komerčnému využitiu identifikovaných aktívnych molekúl. Naše bádanie na slovenské pomery veľmi veľkoryso dotovala oxfordská firma Evolutec, Ltd. (názov je odvodený zo slov evolučné technológie).

Skúmali sme napríklad vazodilatačný efekt (teda rozťahovanie ciev) v slinách ovadov, účinky namierené proti zrážaniu krvi v slinách kliešťov a ovadov či imunomodulačné účinky kliešťov.

Všetko by to mohli byť látky veľmi atraktívne pre farmakologický priemysel. Ale päť rokov vymedzených trpezlivosťou investorov a pravidlami podnikania utieklo prirýchlo na to, aby sme tento výskum priviedli k úspešnému komerčnému využitiu. O veľkorysú podporu sme preto začiatkom tohto roka prišli. Prístrojové vybavenie a najmä skúsenosti, ktoré sme vďaka tejto spolupráci získali, nám zostali a sú trvalou hodnotou.

Ale toto ešte nie je koniec. Zostali rozpracované projekty, na ktorých pokračujeme vďaka zlepšujúcim sa domácim podmienkam v našom grantovom systéme. Medzi nimi dominuje najmä téma imunomodulačných účinkov slín, konkrétne slín kliešťov.

Nový spôsob prevencie?

No a teraz sa vráťme k neobyčajnej schopnosti pozmeniť imunológiu obete na svoj obraz. Imunomodulačné účinky v slinách krv cicajúcich votrelcov zabraňujú imunitnému systému hostiteľa, aby ich rozpoznal ako cudzorodé. Najmä pre kliešťa je to veľmi dôležité, pretože strávi na hostiteľovi dlhý čas. To je samo osebe veľmi pozoruhodné a presná identifikácia každej látky, každej molekuly, ktorá dokáže ovplyvňovať imunitnú odpoveď, môže mať obrovský praktický význam.

Smerujem však inam. Imunomodulačný účinok prenášačov dômyselne využívajú prenášané mikroorganizmy. Odkázané samy na seba by asi sotva úspešne prenikli do organizmu zvieraťa či človeka. V prostredí vhodne upravenom prenášačom to však dokážu omnoho ľahšie, lebo kliešť či komár dokonale otupili ostrie imunologickej bdelosti nič netušiacej obete.

Experimentálne sme dokázali, že vírus kliešťovej encefalitídy sa úspešne šíri prostredníctvom kliešťov, dokonca omnoho úspešnejšie ako pri umelom podaní injekčnou striekačkou; sliny kliešťov robia vírus akoby infekčnejším. Ak platí táto podpora zo strany kliešťov, potom vyradením ich akcieschopnosti (obmedzením ich imunomodulačných aktivít) by sme mali znížiť schopnosť kliešťov cicať krv a zároveň by sme mali zabrániť prenosu vírusu.

A skutočne, imunizáciou pokusných laboratórnych myší vybranými bielkovinami zo slinných žliaz kliešťov sme u myší dosiahli imunitu, ktorá ich ochránila pred smrteľnou dávkou vírusu a zabránila jeho prenosu.

Nie je to úžasné? Zatiaľ máme síce dôkaz získaný iba v laboratóriu, ale tak sa začína vždy. Skúsme opustiť našu naučenú skepsu a povoliť uzdu obrazotvornosti. Kliešte toho prenášajú neúrekom, u nás sú to dve vážne ochorenia, kliešťová encefalitída a lymská borelióza, a tiež niekoľko ďalších menej známych nákaz. Bude naša zatiaľ pokusná vakcína účinná aj v prirodzených podmienkach a proti celej tejto škále? Alebo sa dá dokonca nájsť molekula vhodná pre imunizáciu v oveľa širšom meradle, ktorá by chránila vďaka skríženej imunite pred kliešťami, komármi, blchami a pred celou paletou infekcií, ktoré prenášajú?

Sú to také netradičné predstavy, že opäť vzbudili záujem anglických investorov. My sme teraz už skúsenejší, azda známejší a verme, že aj konkurencieschopnejší. Snažíme sa o podporu aj v rámci Európskej únie, v tzv. 6. rámcovom programe.

Vzrušujúci výskum sa vlastne len začína. Bude na jeho konci celkom nová vakcína? Nová nielen technologicky, ale najmä celkovým prístupom a koncepciou?

Autor: RNDr. MILAN LABUDA, DrSc.(autor je riaditeľom Ústavu zoológie SAV)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu