BRATISLAVA. Podľa prepočtov tvorí 85 percent hmoty vo vesmíre, zatiaľ ju však nik nevidel. Vedci o tmavej hmote vedia desiatky rokov, napriek tomu stále netušia, z čoho sa skladá. Nápadov, ako ju konečne nájsť, však majú dosť.
V Galaxii ako na kolotoči
Naša Galaxia je ako neuveriteľne rýchly kolotoč. Krúžiace hviezdy a planéty by však odleteli preč, keby ich „niečo“ nedržalo pokope. Azda gravitácia? Áno, lenže astronómovia už dávno vyrátali, že prakticky nijaká galaxia nemá dosť vlastnej hmoty na to, aby sa udržala pokope.
To „niečo“ je čudná hmota, ktorú nie je vidno ani v obyčajnom, ani v roentgenovom, ani v akomkoľvek inom svetle. Jednoducho ju nie je vidieť vôbec. Jej významný gravitačný vplyv si ako prvý všimol kontroverzný švajčiarsko-americký astronóm Fritz Zwicky v roku 1933.
A tak sa začalo pátranie po niečom, čo sa postupne stalo azda najväčšou kozmologickou záhadou nášho vesmíru. Spolu s tmavou energiou, ktorá je ešte záhadnejšia a ktorá zmiatla aj Einsteina, keď ho „prinútila“ zabudovať do rovníc kozmologickú konštantu.
Optimista Rees
Lietame do kozmu, budujeme vesmírne stanice, skúmame Merkúr, Venušu, Jupiter aj Pluto, fotografujeme vzdialené galaxie a hmloviny, hľadáme vodu a život na Marse, ale prevažnú časť nášho vesmíru vôbec nevidíme. Nie je to čudné? Najlepšie kozmologické hlavy s tým mali problém ešte v 20. storočí.