VIEDEŇ, BRATISLAVA. Myslím, že môžem bezpečne povedať, že nikto nerozumie kvantovej mechanike, povedal svojho času slávny americký fyzik Richard Feynman.
Napriek tomu platí, že kvantová fyzika je asi najlepším opísaním vesmíru na najdrobnejšej úrovni, aké dnes máme. A je to dobré vysvetlenie, keďže vďaka jeho myšlienkam dokážeme robiť predpovede aj zhotovovať, napríklad, medicínske prístroje.
Toto odvetvie fyziky sa totiž zaoberá nepredvídateľným správaním atómov a rôznych mikročastíc a podľa fyzika Tomáša Blažeka dokonca kladie otázku, čo je to existencia. Problémom je, že nielenže je veľmi neintuitívna, ale nedokáže vysvetliť ani celý vesmír.
Všetky reality a mačka
Predtým, ako pozorujeme určité javy v našom každodennom živote, existujú súčasne vo všetkých možných verziách reality – súbor, ktorý opisuje vlastnosti ako energiu a hybnosť, sa nazýva vlnová funkcia. Stav, v ktorom sa nachádzajú, sa volá kvantové previazanie alebo superpozícia.
„Ak chceme napríklad zistiť polohu elektrónu pomocou prístroja, nájdeme iba jednu z možných polôh a týmto meraním prerušíme kvantové previazanie,“ vysvetľuje Blažek pre SME.
Superpozíciu podľa magazínu Nature pozorovať nemôžeme, pretože ak sa objekt dostane do kontaktu s okolitým prostredím, vyberie si jeden stav, ktorý sa už dá voľne vidieť.
Model častice, ktorá existuje vo všetkých stavoch až do zásahu pozorovateľa, býva známy ako kodanská interpretácia kvantovej mechaniky. Viaže sa na ňu aj teoretický experiment rakúskeho fyzika Erwina Schrödingera z roku 1935, ktorý mal poukázať na jej nedostatky.
