MADISON, BRATISLAVA. Keď vo fabrike naparia drevnú štiepku a rozložia ju na drobné vlákna celulózy, kdesi na konci výrobnej linky sa zvyčajne objaví papier.
Vedci z Wisconsinskej univerzity však vyvinuli technológiu, vďaka ktorej môžu z výrobného pása schádzať polovodičové čipy pre mobily, tablety a počítače.
S celulózou získanou z dreva sa im podľa správy vo svojom vestníku podarilo pracovať tak, aby poskytla oporu pre polovodičové vrstvy čipov. V štiepení však museli zájsť o čosi ďalej – z rozmerov mikro na nano. Drobné vlákna celulózy zlisovali, potiahli mikroskopickou vrstvou epoxidu a naniesli na ňu tradičné materiály používané pre výrobu polovodičových čipov.
Hoci sme si zvykli na to, že čipy vyrastajú na substrátoch z kremíka, v skutočnosti je iba zlomok jeho vrstvy používaný na tvorbu obvodov. Zvyšok je iba nosnou vrstvou, od ktorej sa očakáva hladký povrch, húževnatosť a minimálna rozťažnosť pri zmene teploty. Práve takéto vlastnosti nový materiál má.
Je lacný, šetrný k prírode a dá sa upraviť tak, aby pri vyhodení elektroniky na skládku podľahol rozkladu baktériami a hubami. Narozdiel od ostatných bioplastov, je nenákladný na výrobu a možno ho vyrábať vo veľkých množstvách bez nákladných technológií.
Vedcom sa podarilo na takomto substráte niekoľko funkčných čipov vytvoriť, pri ktorých dosiahli výraznú úsporu materiálov, ktoré nie sú šetrné voči životnému prostrediu.
Očakáva sa, že technológia by sa mohla dostať do výroby, pretože kremík je nákladný a výrobné postupy žiadajú čoraz väčšie priemery substrátových plátkov.
Vedci sú presvedčení o tom, že novému materiálu nahráva aj vyhliadka na ohybnú a pružnú elektroniku, pri ktorej by sa vlastnosti materiálu využili v plnom potenciáli.
